Prečo sú agresívne deti medzi rovesníkmi populárne?

Veľmi často sme svedkami toho, že agresívne deti sú medzi rovesníkmi populárne. Agresorov odmeňujú obdivom, úctou a zároveň im doprajú pocit, že majú v triede veľký vplyv. Prečo je to ale tak? Prečo sa agresívnym rovesníkom deti radšej nevyhýbajú? Prečo takéto dievčatá a chlapci mávajú vodcovské postavenie a ostatní v triede si ich ctia?

Antonius Cillessen zistil, že agresivita sa veľmi často používa ako prostriedok na dosiahnutie dominantného postavenia s cieľom získať kontrolu či ochrániť si postavenie. Podľa tohto tvrdenia útočnosť nepredstavuje prejav nedostatku spoločenských zručností. Realizácia mnohých agresívnych foriem spárvania si, naopak, vyžaduje vycibrené spoločenské zručnosti. K fyzickej agresivite sa neraz uchýli aj dieťa, ktoré je „spoločensky prezieravé“, nie deviantné. Nemožno však povedať, že útočné deti nie sú citlivé. Práve naopak, tvrdí Cillessen. Agresívne dievčatá a chlapci musia byť citlivé, inak by nemohli zaútočiť rafinovane a strategicky. Musia byť tiež spoločensky inteligentné a vedieť sa orientovať v sociálnej sieti, aby mohli protivníka cielene privádzať do šialenstva. Agresivita sa často objavuje vtedy, keď deti spoznávajú viac samy seba, keď zisťujú, aký je to pocit byť super a ako priťahovať iných. Cillessen tvrdí, že takéto správanie skupiny rovesníkov odmeňujú svojou pozornosťou. Keď dieťa veľmi túži po tom, aby malo v triede výrazné postavenie, práve takéto formy správania sú pre neho veľmi lákavé a nedbá ani na rady rodičov, ktorí mu radia, aby sa správalo slušne. Chlapci a dievčatá veľmi dobre vedia, že ich rodičia považujú agresívne formy správania za nevhodné, veď im o tom hovorili od útleho detstva, vracajú sa však k nim preto, lebo na ne pozitívne reagujú rovesníci. Agresorov odmeňujú obdivom, úctou a zároveň im doprajú pocit, že majú v triede veľký vplyv na iných. Prečo je to ale tak? Prečo sa agresívnym rovesníkom deti radšej nevyhýbajú? Prečo takéto dievčatá a chlapci mávajú vodcovské postavenie a ostatní v triede si ich ctia?

Existujú dva dôvody, prečo sú agresívne deti populárne

Po prvé, podobne ako mnohé iné druhy porušovania pravidiel, aj útočné správanie interpretujú deti ako ochotu vzoprieť sa dospelým. Agresívne deti vďaka nemu vyzerajú nezávislé a staršie, a to všetko, hlavne v puberte, sú veľmi žiadané vlastnosti. Dievčatá a chlapci, ktorí sa ustavične podriaďujú očakávaniam dospelých a riadia sa ich pravidlami, riskujú, že ich rovesníci označia za slabochov. Druhým dôvodom, prečo si agresívne deti udržujú spoločenskú moc, je to, že podobne ako menej útočné deti, ktoré nemožno nazvať anjelikmi, nie sú nijakí diablici. Sú to deti, ktoré sú tak rafinované, že dokážu presadzovať svoju moc a vôľu prosociálnymi i antisociálnymi praktikami. „Drvivá väčšina odborníkov si predstavuje prosociálne a antisociálne správanie ako dva protiľahlé konce tej istej škály. Podľa mňa ide o priveľmi zjednodušený pohľad na zložité ľudské správanie,“ vysvetľuje Patricia Hawleyová, profesorka z Kansaskej univerzity. Patricia Hawleyová skúma deti v predškolskom až stredoškolskom veku a všíma si najmä to, ako dosahujú, aby ich rovesník poslúchol. Všíma si, či viac zaberajú láskavé, prosociálne formy, alebo antisociálne prejavy, ako sú vyhrážky, násilie či posmievanie. Mnohí ľudia si myslia, že deti, ktoré sú prosociálne, takmer nikdy nie sú antisociálne a naopak. Patricia Hawleyová zistila, že za obidve formy správania, teda dobré i zlé, zodpovedajú tí istí jednotlivci. Nachádzajú sa akoby uprostred diania. Deti, ktoré presadzujú svoju vôľu prosociálnymi i antisociálnymi praktikami, nazýva Patricia Hawleyová bistrategickí manipulátori (bistrategic controllers).

Čím sa vyznačujú bistrategickí manipulátori?

Bistrategickí manipulátori si uvedomujú, že láskavý a krutý prístup sú rovnako účinné nástroje moci, treba ich len vedieť vhodne využívať. Trik spočíva v nájdení správnej rovnováhy a presnom načasovaní. Deti, ktoré zvládnu striedanie obidvoch stratégií, sa vo vzťahu k iným deťom stávajú príťažlivé.Nielenže sú populárne, ale často si ich obľúbia aj učitelia. Často ich hodnotia ako sympatických a prispôsobivých. Z Hawleyovej údajov vyplýva, že opisu bistrategických manipulátorov vyhovuje najmenej jedno z desiatich detí. Jej prístupom sa inšpirovali niekoľkí ďalší vedci a urobili podobné analýzy. Ich zistenia svedčia o tom, že tento podiel je ešte vyšší. Podľa ich zistení definícii vyhovuje približne jedno zo šiestich detí.

Výskumy Jamie Ostrova

Na dievčatá a chlapcov s podobným správaním, ktoré je charakterizované zmesou prosociálnych a antisociálnych prístupov, narazil vo svojom výskume detí v predškolskom veku aj Jemie Ostrov. Keď si všímal, aké televízne programy sledujú, zistil, že dievčatá a chlapci, ktorí pozerali množstvo vzdelávacích programov, boli do značnej miery relačne agresívnejší. Ako spolužiaci sa zároveň správali oveľa prosociálnejšie. „Tieto deti nás naučili, že nedáva zmysel skúmať iba agresivitu.Bistrategickí manipulátori si môžu dovoliť použiť znepokojivú mieru agresivity, no nedočkajú sa následkov, aké sa týkajú detí, ktoré sa správajú výlučne útočne. Je to prejav ich rodiacej sa ctižiadosti,“ tvrdí Hawleyová.

Agresivita ako súčasť socializácie detí

Dnešný priemerný žiak na druhom stupni základnej školy denne zvládne približne 299 interakcií s rovesníkmi. Priemerný tínedžer strávi 60 hodín do týždňa v skupine dievčat a chlapcov rovnakého veku. V spoločnosti dospelých je iba 16 hodín do týždňa. Vzniklo tak prostredie na pestovanie „vírusu agresivity“, ktorý spočíva v potrebe dbať na postavenie v skupine a spoločenskom rebríčku. Čím viac času spolu strávia rovnako starí chlapci a dievčatá, tým silnejšie je ich nutkanie umiestniť sa na úkor ostatných. Ponaučenia o deľbe a ohľaduplnosti sú neúčinné. Vedci sa zhodujú v tom, že takto v súčasnoti v podstate prebieha proces socializácie mladých ľudí. Musíme si uvedomiť, že tento proces sme v podstate nechali len na nich. Bolo to spôsobené hlavne tým, že deti sú od narodenia rozdeľované podľa veku, napríklad na ihriskách, v triedach, v športových kluboch, v rôznych tímoch, v krúžkoch  a podobne. Oveľa menej času prežívajú so stašími či mladšími deťmi a tiež s dospelými. Väčšinou sú dopoludnia v škole a popoludní na krúžkoch. Až vo večerných hodinách sa stretávajú s rodičmi a súrodencami. Tým, že sa celé dni pohybujú medzi rovesníkmi, snažia sa v tejto komunite získať určité postavenie, pri čom často na to využívajú aj neadekvátne formy správania.

Doteraz medzi najčastejšie uvádzané príčiny agresivity patrili konflikty v domácnosti, telesné tresty a násilné televízne programy. Hoci nijaký vedec sa nechystá poprieť tieto tvrdenia, dnešní poprední výskumníci naznačajú, že  dôvodov agresivity bude oveľa viac.