Okrem samotného priebehu vyučovacej hodiny je podstatný aj jej záver. Práve v závere by si žiaci mali čo najviac uvedomiť, čomu sa vlastne na vyučovaní venovali.
Na bežné zisťovanie toho, čo sa žiaci naučili, sa používajú testy, písomky a ústne skúšanie. Vďaka tomu väčšinou učiteľ zistí, čo žiaci vedia, či nevedia, čo je potrebné ešte raz vysvetliť. Testovanie vedomostí žiakov však často prichádza neskôr, väčšinou po prebratí celého tematického celku. Ako teda zistiť priebežne, či žiaci chápu učivo alebo ako sa na hodine cítili? Môžete na to využiť rôzne aktivity. Nezabudnite si vymedziť na takéto opakovanie aspoň 7 - 10 minút. Pozrime sa na ne.
Reťazové skúšanie
Pred tabuľu príde napríklad päť žiakov. Do skúšania učiteľ nezasahuje. Prvý žiak dá otázku druhému. Ten odpovie na ňu. Keď odpovie, dá otázku tretiemu. A tak sa v skúšaní stále pokračuje. Učiteľ nielen na základe odpovedí na otázky, ale aj na základe položených otázok vie zistiť, čo sa žiaci naučili na hodine.
Vzájomné skúšanie skupín
Ďalšou aktivitou môže byť napríklad vzájomné skúšanie skupín. Učiteľ rozdelí žiakov do skupín. Za určitý časový limit si každá skupina pre inú skupinu pripraví niekoľko otázok z preberaného učiva. Potom si odovzdajú otázky, ktoré členovia skupín najprv vypracujú a po vypracovaní prezentujú pred triedou.Stačí jedna – dve otázky, aby aktivita netrvala dlho.
Trieda skúša žiaka
Pri ďalšej aktivite trieda skúša žiaka. Toto skúšanie prebieha tak, že jeden žiak príde pred tabuľu a ostatní žiaci mu dávajú otázky z učiva, s ktorým sa zoznámili na vyučovaní. Žiaci majú zavreté knihy aj zošity. Ak vedia z hlavy položiť otázku, pre učiteľa je to znamenie, že porozumeli učivu.
Zhrnutie informácií v skupine
Učiteľ rozdelí žiakov do skupín. Každá skupina napíše na papier všetko, čo si zapamätali z hodiny. Po uplynutí časového limitu svoje poznámky prečítajú pred triedou. Takto učiteľ veľmi rýchlo zistí, čo si žiaci zapamätali a tým, že poznámky z učiva sú niekoľkokrát za sebou čítané, si to ešte viac zopakujú.
Jedno slovo, jedna veta
Učiteľ rozdá žiakom malý papierik, na ktorý napíšu jedno slovo alebo vetu, ktorá ich najviac z učiva zaujala. Po napísaní učiteľ na základe časových možností vyvolá niekoľko žiakov, vyzve ich, aby prečítali, čo napísali a aby to zároveň vysvetlili. Druhá možnosť spočíva v tom, že žiaci napíšu, čomu nerozumeli. Takto učiteľ získa rýchlo spätnú väzbu o tom, k čomu sa má na ďalšej hodine ešte vrátiť.
Voľné písanie
Povedzte žiakom, aby za určitý čas napísali do zošita všetko, čo si zapamätali z hodiny. Občas si môžete zošity pozbierať a prečítať, čo napísali. Ak máte menej času, povedzte aspoň niekoľkým žiakom, aby svoje vety prečítali nahlas. Takto si žiaci tiež veľmi rýchlo môžu zopakovať to, čo sa naučili.
Skúšanie v kruhu
Všetci žiaci sa postavia do kruhu. Prvý dá otázku druhému. Ten zodpovie a dá otázku tretiemu. Takto potom postupujú ďalej až dovtedy, kým sa nevystriedajú všetci žiaci.
Vyber si otázku
Pri tejto aktivite si učiteľ vopred pripraví otázky z učiva, ktoré na hodine vysvetľoval. Každý žiak si vytiahne jednu otázku a pokúsi sa na ňu odpovedať. Ak nevie, pokračuje iný žiak.
Pracovný list pre spolužiakov
Ak máte viac času, tak môžete žiakov rozdeliť do skupín a povedzte im, aby pripravili pracovný list s otázkami, ktoré súvisia s preberaným učivom. Na začiatku ďalšej vyučovacej hodiny si skupiny pracovné listy medzi sebou vymenia a odpovedajú na otázky. Takto sú žiaci motivovaní samostatne premýšľať nad učivom, veľa vecí si opakujú alebo ešte viac uvedomujú, ak niečomu nerozumeli.
Kartičky s nápisom ÁNO - NIE
Ak máte na konci hodiny veľmi málo času, môžete využiť vopred pripravené kartičky, ktoré majú žiaci po celý školský rok umiestnené v zošite. Či žiaci porozumeli učivu, môžete zistiť aj podľa toho, že poviete nejakú otázku a oni len zdvihnú ruku, v ktorej držia kartičky s nápisom ÁNO alebo NIE.
ZDROJ: S.Beermann,M.Schubach:Hry na semináře a workshopy
