Vety, ktoré zlepšujú správanie dieťaťa

Efektívnejšia komunikácia s dieťaťom dokáže zmeniť veľa.
Efektívnejšia komunikácia s dieťaťom dokáže zmeniť veľa. / Foto: Bigstock

Snom nejedného rodiča je, aby mal s deťmi priateľský vzťah, ale aby ho zároveň aj počúvali. Nechce ich osobnosť potláčať, ale zároveň ich chce dobre vychovať. Ako vychovať poslušné deti bez trestania a kriku?

 

Adele Faber a  Elaine Mazlish, medzinárodne uznávané odborníčky na komunikáciu medzi deťmi a dospelými, vo svojej knihe Ako hovoriť, aby nás deti počúvali, odporúčajú rodičom, aby sa sústredili na nasledujúce prístupy pri výchove svojich detí a aby čo najčastejšie používali nasledujúce vety.

 

1 | Problém opíšte

Namiesto obviňovania, príkazov, ponižovania, výčitiek  a sarkazmu problém iba opíšte. Deti sa potom správajú oveľa ústretovejšie. Povedzte radšej: „Zase máš oznam v slovníku, že nemáš napísanú úlohu.“ Môžete k tejto vete pripojiť aj nejakú užitočnú informáciu, vdaka ktorej dieťa pochopí, čo má urobiť v budúcnosti pre to, aby si nezabúdalo písať úlohy. Pri takomto prístupe väčšinou ochotnejšie uvažuje o zmene prístupu k situácii a snaží sa ju zlepšiť.  Môžete použiť napríklad tieto vety: „ Keď prídeš domov, chvíľku sa pohraj, ale potom sa pozri, či máš urobené úlohy. Ak chceš, pomôžem ti s nimi.“ Vždy je lepšia táto veta ako: „To si čo vlastne dovoľuješ? Čo si myslíš, že kde to takto dotiahneš?“

 

2 | Navrhnite možnosti

Namiesto príkazov, hrozieb a negatívnych predpovedí navrhnite možnosti. Hrozby a príkazy vyvolávajú pocity bezmocnosti a odporu. Navrhnutie možnosti, ako problém riešiť, motivuje k zamysleniu, ako situáciu zlepšiť. Napríklad: „Ja viem, že je ťažké napísať sloh. Chceš sa so mnou o tom porozprávať alebo si to chceš premyslieť všetko sama?“ Radšej nepoužívajte tieto vety: „Ty to ešte nemáš napísané? To chceš ako stihnúť, kým pôjdeš spať? Ty si to vlastne ako predstavuješ? To ma chceš stále takto rozčuľovať?Ty si taká hlúpa, že to nevieš napísať?“ Dieťa sa pri týchto vetách cíti vystrašene, zmätene, ponížene a jeho sebavedomie výrazne klesá.

 

3 | Niekedy radšej použite slovo alebo gesto namiesto dlhých prednášok

Namiesto obviňovania, varovania a dlhých výchovných viet  povedzte slovom alebo gestom, čo má dieťa urobiť. Deti nemajú rady dlhé vysvetľovanie či karhanie. Niekedy stačí jedno slovo alebo gesto a deti aj samy prídu na to, čo majú alebo nemajú urobiť. Povedzte napríklad: „ Katka, smeti!“ Radšej zabudnite na vety: „Zase si nevyniesla smeti. Jasne sme sa dohodli, že je to tvoja povinnosť. Dokedy ti to mám ešte vysvetľovať? To si nevieš uvedomiť alebo čo?“

 

4 | Opíšte svoje pocity

Veľmi dobre na deti pôsobí aj fakt, keď rodičia opíšu svoje pocity, ktoré cítia, keď sa dieťa správa nevhodným spôsobom. Stačí, keď sa sústredíte na seba a v tom momente prestávate kritizovať alebo zosmiešňovať dieťa. Keď budete hovoriť o svojich pocitoch bez toho, aby ste pritom dieťa urazili alebo zosmiešnili, s veľkou pravdepodobnosťou zareaguje rozumne. Napríklad: „Nemám rada, keď ma niekto prerušuje počas telefonovania. Cítim sa stiesnene a neviem, či mám reagovať na tvoju požiadavku alebo odpovedať na otázky v telefóne. Cítila by som sa spokojnejšie, keby si pár minút vydržala, kým dotelefonujem.“ Vyhnite sa bežne používaným vetám:„Nevidíš, že telefonujem? Musíš ma neustále prerušovať?“

 

5 | Niektoré povinnosti deťom napíšte a vyložte na viditeľné miesto

Ak dieťa sústavne na niečo zabúda, urobte mu v izbe nástenku a napíšte mu to na ňu.

 

6 | Neporovnávajte dieťa s inými

Vyhnite sa napríklad týmto vetám: „Všetci ostatní to stíhajú, tak prečo nie aj ty? Tvoj mladší brat si vždy zapamätá úlohy a nestalo sa, že by v živote doniesol poznámku, ale ty neviem, kde máš hlavu.“

 

7 | Nepredpovedajte katastrofálnu budúcnosť dieťaťa

„Keď to takto pôjde ďalej, najprv prepadneš, potom ťa nechajú opakovať ročník a potom ťa vykopnú zo školy. Nenájdeš si nikdy normálnu prácu, lebo to by si sa najprv musela normálne učiť.“ Pri takejto vete si dieťa povie, že učenie nemá vôbec zmysel a rovno to vzdá.

 

Adele Faber a Elaine Mazlish upozorňujú rodičov, že čím viac na deti tlačia, prikazujú, vyhrážajú sa, poučujú, vyčítajú, nadávajú a trestajú, tým menej to funguje a takéto prístupy vysávajú  z detí i z rodičov energiu. Namiesto spomínaných nefunkčných prístupov  vo svojej knihe ponúkajú účinnejšie stratégie, ktoré podľa ich skúseností väčšinou fungujú lepšie.

Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi
Zdieľať na facebooku