Človek sa neustále môže stávať múdrejším a tento prces môže prebiehať donekonečna. Existuje množstvo rôznych činností a vecí, ktoré majú vplyv na ľudskú inteligenciu.
Vedci si dlho mysleli, že inteligencia je geneticky podmienená a že nie je možné urobiť nič pre jej zlepšenie. Neurológovia však v posledných rokoch zisťujú, že to nie je pravda. Existuje množstvo činností, ktoré majú veľmi pozitívny vplyv na rozvoj našej inteligencie.
1 | Hranie na hudobný nástroj
Mnoho vedcov už zistilo, že hranie na hudobných nástrojoch má vplyv na zvýšenie úrovne inteligencie. Jedna štúdia tiež zistila, že existuje merateľný rozdiel medzi schopnosťou kognitívne myslieť a tými ľuďmi, ktorí sa naučili hrať na hudobných nástrojoch. Štúdia z univerzity v Zürichu ukázala, že hranie na hudobný nástroj môže zvýšiť IQ dospelých aj detí. Napríklad priemerné skóre IQ v USA je 98. Hranie na hudobný nástroj môže zvýšiť IQ o 7 alebo viac bodov.
2 | Pravidelné cvičenie
Vedci vysvetľujú, že čím menej sa človek hýbe, tým rýchlejšie chradnú dôležité nervové spojenia v mozgu. To má za následok pokles kognitívnych funkcií vrátane problémov s pamäťou, čo je typické pre pacientov s demenciou. Podľa neurológa Kana Dinga z Peter O'Donnell Jr. Brain Institute výskum podporuje hypotézu, že keby ľudia zvýšili svoju fyzickú zdatnosť, zlepšil by sa aj zdravotný stav ich mozgu. Jedna zo štúdií sa zameriavala na bielu mozgovú hmotu, prostredníctvom ktorej neuróny komunikujú. Do výskumu boli zapojení starší ľudia, u ktorých boli badateľné rané príznaky kognitívneho poklesu a mierne problémy s pamäťou. Vedci u nich zistili slabšiu úroveň bielej mozgovej hmoty, čo koreluje s nižšou mozgovou kapacitou. Zároveň však ľudia z výskumnej vzorky neboli zvyknutí pravidelne športovať. Vzhľadom na výsledky štúdie vedci pripomínajú znova to isté. Najlepšou prevenciou demencie je pravidelné cvičenie.
3 | Čítanie
Znie to ako samozrejmosť, ale čítanie je jednou z vecí, ktoré nás robia múdrejšími. Štúdie preukázali, že čítanie má pozitívny vplyv na slovnú zásobu, získavanie vedomostí a zručnosti abstraktného uvažovania. Vedci z Univerzity Emory v meste Atlanta v USA zistili, že zmeny v biológii mozgu zostávajú nezmenené po dobu najmenej piatich dní po prečítaní diela. Bol vykonaný experiment, v ktorom si skupina dobrovoľníkov prečítala thriller. Počas nasledujúcich piatich dní sa vykonávalo skenovanie mozgu pomocou magnetickej rezonancie.
Počas obdobia piatich dní bola pozorovaná zvýšená úroveň aktívnosti spojená s ľavou temporálnou kôrou, ktorá zodpovedá za jazyk. Čítanie je zložité cvičenie pre mozog, to je jeho výhoda, a to je aj dôvod problémov pri učení čítania a písania.Najnovší výskum pomocou MRI potvrdil, že pri čítaní je zapojená väčšina vyšších oblastí mozgu. To znamená, že čítanie môže byť považované ako najlepšie cvičenie na udržanie mozgu v dobrej kondícii. Znalosť čítania a písania bola považovaná všetkými civilizáciami za kľúčový krok v intelektuálnom vývoji človeka aj napriek akýmkoľvek ťažkostiam a vynaloženému času. Ako sa ukázalo, za touto predstavou nie je iba jeho prospešnosť vedieť dobre čítať a písať, ale aj spôsob fungovania nášho mozgu. Mozog človeka schopného čítať pracuje oveľa zložitejším spôsobom ako mozog negramotných.
4 | Učenie sa cudzích jazykov
Podľa neurovedy aj učenie sa cudzieho jazyka pomáha mozgu napredovať. Kvôli tomu, že sa musíte učiť odlišnú gramatiku, akú ste sa učili v materinskom jazyku, zvyšuje sa objem hippocampu. Rozširujú sa tiež jazykové centrá v mozgu, čo napokon pomáha napríklad aj pri vyjednávaní, čítaní a riešení problémov.
5 | Dostatok spánku
Spánok zlepšuje pamäť, tvrdia vedci zo Ženevskej univerzity, ktorí výsledky svojho výskumu prezentovali na konferencii organizácie Federation of European Neuroscience Societies, ktorá združuje národné spoločnosti zaoberajúce sa neurovýskumom. Odborníci dospeli k záveru, že spánok má výrazný vplyv na to, ako bude mozog fungovať. Domnievajú sa, že posilňuje spojenie medzi neurónmi v mozgu, ktoré je kľúčové pre učenie a pamäť. Počas experimentu vedci naučili dobrovoľníkov nové zručnosti alebo im ukázali obrázky, ktoré si mali zapamätať. Jedna skupina potom mohla spať osem hodín, ostatným účastníkom spánok buď úplne odopreli, alebo im povolili iba krátko si zdriemnuť. Na druhý deň ich vedecký tím požiadal, aby zopakovali novonadobudnuté zručnosti alebo si znova predstavili obrázky, pričom ich mozog skenovali pomocou funkčnej magnetickej rezonancie. Tí dobrovoľníci, ktorí sa dobre vyspali, vykazovali lepšie výsledky.
6 | Meditácia a všímavosť
Jeden z najvplyvnejších mysliteľov našej doby, neurológ Sam Harris, považuje meditáciu za dôležitú metódu sebaovládania. Väčšinu svojho života sa venoval tejto činnosti a neustále ju odporúča ľuďom. Tvrdí, že meditácia neprináša len úľavu od bolesti a zníženie úzkosti a depresie, ale tiež zlepšuje kognitívne funkcie a dokonca vytvára nové mozgové bunky.
Výskum potvrdzuje jeho tvrdenia, pričom jedna štúdia ukázala, že počas 8 týždňového programu zameraného na všímavosť a redukciu stresu, došlo u účastníkov programu, ktorí sa venovali meditácii, k nárastu ich šedej hmoty v oblasti mozgu, ktorá súvisí s učením a pamäťou.
7 | Hranie šachu
Dnes už takmer každý vie, že šach má pre človeka veľa výhod. Okrem iného rozvíja logické myslenie, cvičí pamäť, zvyšuje inteligenciu hráčov, pôsobí ako prevencia Alzheimerovej choroby, aktivizuje obidve hmesféry, zvyšuje kreativitu, zvyšuje schopnosť riešiť problémy, zlepšuje koncentráciu, pomáha v raste nervových buniek, hráčov šachu učí lepšie predvídať.
8. Správna strava a výživové doplnky
Jedlá, ktoré zlepšujú pamäť a dodávajú energiu na učenie sú čučoriedky, brokolica, karfiol, hlávková kapusta, vlašské orechy, cícer, červené mäso, zeler, ryby, vajcia, tuniak, losos, sardinky, sója, pečienka, mrkva, čučoriedky, rozmarín, čierna čokoláda, paradajky, tekvicové semienka, avokádo, figy. Mnohí študenti počas skúškového obdobia trpia nespavosťou, výkyvmi telesnej hmotnosti, stresom, problémami so žalúdkom a podobne. Aj rôzne vitamíny a minerály im môžu pomôcť. Pozrime sa na tie najznámejšie.
Vitamíny
Vitamín B1 zlepšuje náladu, ale najmä pomáha pri premieňaní cukrov na energiu. Taktiež prispieva k rovnováhe nervového systému, srdca a pečene. Ak ho má človek nedostatok, môže mu spôsobiť oslabenie pamäti či zvýšenú precitlivenosť. Vitamín B1 sa dá nájsť napríklad v bravčovom mäse, vaječnom žĺtku, špargli, celozrnných obilninách či pivných kvasniciach.
Ak vám chýba energia, pomôže vám ju doplniť vitamín B6, ktorý pozitívne ovplyvňuje chuť do jedla. Ak vám chýba, prejavuje sa tak, že budete zrejme nervózni a podráždení. Nájsť ho môžete v rybách, banánoch, orechoch, kukurici, sóji či zemiakoch. Dôležité je ale si uvedomiť, že vitamín B si telo nedokáže uložiť na dlhší čas, preto je nevyhnutné, aby si ho človek neustále dopĺňal. Vitamín B12 ako jediný vitamín obsahuje aj kov kobalt. Nájdete ho v rybách, vo vajciach, v mlieku a mäse. Spolu s kyselinou listovou zohráva dôležitú úlohu pri správnej látkovej premene homocysteínu na metionín, pričom práve príliš vysoká hladina homocysteínu zvyšuje riziko vzniku demencie.
Vitamín E podobne ako ginko pôsobí ako antioxidant a vychytáva voľné radikály. Najviac ho do organizmu dostanete, ak budete jesť orechy, vaječné žĺtky, obilniny a mlieko.
Ginko Biloba
Ginko má veľmi blahodárne účinky na pamäť a lepšie myslenie. Okrem iného výskumy dokazujú, že ginko môže pozitívne pôsobiť na osoby, ktoré trpia prejavmi úzkosti. Ginko obsahuje vysoké množstvo antioxidantov, ktoré napomáhajú k stimulovaniu nervového systému. Dôležité je však vedieť, že užitím napríklad niekoľkých tabletiek, sa vám pamäť hneď nezlepší. Na lepšiu stimuláciu pamäti budete potrebovať dlhšie užívanie.
Lecitín
Lecitín je látka, ktorá dokáže pozitívne ovplyvniť intenzitu myslenia. Kde ho môžeme nájsť? Lecitín sa nachádza sa napríklad v rybách, pšenici, vajciach či v sóji. Okrem iného má pozitívne účinky na vysoký cholesterol, znižuje krvný tlak či urýchľuje regeneráciu. V prípade užívania lecitínu je dôležité, aby sa dodržiaval dávka, ktorá je predpísaná.
