Čo robiť,keď sa manžel správa ako ďalšie dieťa v rodine? Čo spôsobuje takéto správanie?
V súčasnosti existujú manželia, ktorí úplne dokonale pomáhajú svojim manželkám v domácnosti aj pri výchove detí, ale narastá počet aj tých, ktorí sú k týmto veciam apatickí, nezaujíma ich rodinný život a sústavne hľadajú radosť v niečom inom, len nie v rodine. Takéto správanie má podľa názoru manželského terapeuta Luciana Kantora veľmi veľa príčin. Pozrime sa na niektoré z nich.
Zlý výber partnera
Keď sa dvaja ľudia stretnú, hlavne v prvých mesiacoch známosti nevidia svoje reálne osobnosti. Pohľad jedného na druhého je často veľmi skreslený. Keď sa potom schyľuje k spolužitiu, často si hlavne ženy hovoria, že partner im celkom vyhovuje, no a to, čo im nevyhovuje, to chcú v budúcnosti zmeniť. „Všetky vrtochy a zlé vlastnosti väčšinou sa počas života len zosiľujú. Len tí najšilnejší jedinci ich vedia zmeniť, a to v prípade, že dokážu intenzívne na sebe pracovať,“ hovorí Lucian Kantor. Ak sa však niekto odmieta v čomkoľvek zlepšovať, tak s tým väčšinou neurobíme nič. A potrebné je dávať aj pozor na sľuby, ktoré často vyriekneme v nejakej šťastnej situácii. Cestu k zmene je potrebné dlhodobejšie sledovať, a to aj niekoľko mesiacov, niekedy až rokov. Až po dlhej dobe môžeme povedať, že dotyčný človek sa začal meniť a ani vtedy nemáme na sto percent vyhraté. Lucian Kantor prízvukuje, že je naozaj podstatné uskutočniť správny výber partnera. Od toho sa potom odvíja veľmi veľa vecí v živote. Ak nám už niečo prekáža na začiatku vzťahu, vo väčšine prípadov sa to len zhoršuje. Vždy je potrebné sledovať aj to, ako sa nastávajúci manžel správa v prostredí, v ktorom vyrastal.
V domácnosti je potrebné viesť dialóg a nie dva monológy
Lucian Kantor zo svojej dlhoročnej praxe pozná príbehy manželstiev, v ktorých nebola prejavovaná ani len základná elementárna slušnosť v podobe vďaky. Existujú manželky, ktoré sa s láskou a s radosťou starajú o iných. Ale každý človek, ktorý vydáva energiu, potrebuje aj nejakú spätnú väzbu. Ak manžel nevie alebo nechce ani poďakovať, takáto manželka skôr či neskôr vyhorí a problém je na svete. Väčšinou potom dochádza k výčitkám, k sebaľútosti a neskôr i k vzájomnému vzďaľovaniu sa. Ak ani v tejto vyhrotenej situácii nedochádza ku kvalitnej komunikácii, vzájomnému aktívnemu počúvaniu a k empatii, keď si aj naďalej každý z manželov rozpráva len svoje, tak k zlepšeniu situácie môže dôjsť len veľmi ťažko.
Napríklad:
Romana je 12 rokov vydatá, má dve malé deti a v poslednej dobe si všimla, že manžel nejaví záujem o rodinu a domácnosť. Má pocit, že ho musí o všetko prosiť, nevšíma si ju a nikde s ňou nechce chodiť. Hovorí, že je stále unavený a že to nemá riešiť, že je v šetko v poriadku, veď predsa žijú v pokoji a pekne. Romane sa však takýto život nepáči. Lucian Kantor na túto situáciu hovorí: „Keby bol manžel spokojný, tak nie je stále unavený. Týmto svojím postojom ukazuje, že vo vzťahu vyhorel a nemá silu už niektoré témy otvárať a diskutovať o nich. V tomto prípade je potrebné čo najskôr sa porozprávať o tom, čo mu spôsobuje únavu. Manžel musí mať pocit, že ho niekto počúva.“ Dialóg môžete začať napríklad takto: „Ty hovoríš, že je všetko v pohode, ale ja to tak necítim. Mám strach, že takto nemôžeme byť šťastní. Poďme s tým skúsiť niečo urobiť. Ak sa o tom neporozprávame a ja cítim strach, sama začnem vymýšľať nejaké opatrenia a ešte viac ti začnem organizovať život. A to predsa nikto z nás nechce.“ Lucian Kantor odporúča takýto typ rozhovoru hlavne kvôli tomu, aby manžel nemal pocit, že je manipulovaný, aby mal dostatočný priestor, aby sa mohol aj on k situácii vyjadriť.
Niekedy sa situácia zhorší po narodení dieťaťa
Niektoré manželky po narodení dieťaťa nielenže celú pozornosť venujú dieťatku, ale začnú ešte viac všetko v domácnosti organizovať. Otcovia skutočne nerozumejú tejto novej situácii a nevyznajú sa vo všetkých tých veciach, ktoré sú potrebné pre dieťa, a tak sa veľa pýtajú. Práve v tomto období potom ženy nadobúdajú pocit, že manžel sa mení tiež na dieťa. Ale on sa pýta len preto, lebo nerozumie všetkým tým dupačkám, cumlíkom, mliečku, podpradníkom a podobne. On často ani nevie, kde sa čo nachádza a nie ešte to, aby to vedel správne používať. Často len zmätenosť z novej situácie robí z neho dieťa. Práve v tejto situácii sa často manželstvo mení z modelu MY DVAJA na model JA A MOJE DIEŤA A TY. Často v tejto chvíli pár prestáva byť párom a už len bojujú o to, kto to má v živote ťažšie. Ideálne je, keď si manželia dokážu priznať, že obaja sú unavení, že si obidvaja uvedomujú, že s príchodom dieťaťaťa neprišla len obrovská radosť, ale aj obrovská únava a starosti. Dôležité je túto skutočnosť si nielen uvedomiť, ale ju aj priamo pomenovať a v ďalšej fáze vytvoriť stratégiu, ako to čo najlepšie zvládnuť. V takejto chvíli manželia prestávajú súťažiť, kto je unavenejší a kto z nich pre rodinu robí viac a kto menej a začínajú skutočne spolupracovať.
Vďaka správnej komunikácii a dobre navrhnutým novým prístupom k vzniknutej situácii môžete veľa vecí zachrániť a situácia v manželstve sa môže zlepšiť.
