Jemný poetický svet poézie je pre dnešných starších žiakov dosť vzdialený. Je čoraz náročnejšie ich na vyučovaní zaujať. Existujú však metódy, ktoré im môžu zvýšiť chuť objavovať poéziu.
V dnešnej dobe je niekedy dosť náročné zaujať žiakov tak, aby na vyučovaní nielen dávali pozor, ale aby boli hlavne aktívni a prežívali preberané učivo so záujmom a možno i s úsmevom na tvári. Viac ako čítanie básní ich dokáže zaujať vlastná tvorba. Možno vám pri zostavovaní hodiny literárnej výchovy pomôžu niektoré z nasledujúcich metód.
Hra na rýmy
Toto je jednoduchá metóda, ktorú môžete využiť aj s mladšími žiakmi. Na tabuľu napíšeme nejaké slová, najčastejšie abstraktné podstatné mená a žiaci k slovám hľadajú rýmy. Žiaci si môžu vyskúšať, kto z nich vymyslí čo najviac rýmov k jednému slovu.
Tvorba básne v skupine
Túto aktivitu majú žiaci tiež veľmi radi. Môžete postupovať tak, že si žiakov rozdelíte po štyroch do skupín. Poviete im, aby vytvorili nejakú báseň, ktorá sa rýmuje. Každý člen skupiny napíše jeden verš do každej strofy. Najprv napíše verš prvý žiak, potom pokračujú ďalší traja. Pokúšajú sa použiť združený alebo striedavý rým.
Nadväzujeme na jeden verš
Učiteľ zo známej básne, ktorú žiaci na vyučovaní prečítali, vyberie jeden verš a povie im, aby voľne písali bez zastavovania, čo im nepadne. Pri tejto aktivite používajú voľné písanie. Môžu popisovať obrazy vo svojej mysli, myšlienky, udalosti, vône či zvuky, ktoré im napadnú v súvislosti s určeným veršom. Nemusia používať rým. Žiaci väčšinou s radosťou tvoria tento druh básní. Niektorí slová dokážu poskladať aj do veršov. Pôvodne písali podobným spôsobom surrealisti. So staršími žiakmi môžete pracovať aj tak, že nebudú nadväzovať len na verš, ale môžu nadviazať vo vlastnej tvorbe na jednu strofu.
Haiku
Haiku je trojveršová nerýmovaná báseň, ktorá má korene v Japonsku a v tradičnej podobe sa používala na vyjadrenie pozorovania a pocitov o prírode a ročných obdobiach.
Metodický postup:
1. Vysvetlíme žiakom pravidlá a uvedieme niekoľko príkladov.
2. Vypracujeme prvé haiku spoločne.
3. Vypracujú haiku jednotlivci.
4. Prezentujeme haiku pred skupinou alebo triedou.
Štruktúra haiku :
1. verš – 5 slabík – – – – –
2. verš – 7 slabík – – – – – – –
3. verš – 5 slabík – – – – –
Použitie:
Štruktúra poskytuje žiakovi oporu, bezpečný priestor na vyjadrenie mnohých pocitov, zároveň vyžaduje dodržanie počtu slabík. Písanie haiku môžeme so žiakmi mladšieho školského veku realizovať len vtedy, keď majú zvládnuté poznatky o slabikách. Ďalším predpokladom úspešného tvorenia haiku je poznanie slovného prízvuku v slovenčine, pretože tradičné haiku okrem stanoveného počtu slov vo veršoch určuje aj rozloženie slabík v jednotlivých veršoch. Haiku by sa nemalo rýmovať, nemá názov a nepoužíva prirovnania ani iné poetické nástroje, ktoré sú bežné v iných formách.
UKÁŽKY Z KNIHY D. STEEFANOVA: Mesačné haiku a iné básne
Boľavo svieti
jemná slnečná voda
v riečnom rukáve.
***
Celkom sám z hory
privádzam na retiazke
jednu myšlienku.
***
Jedna myšlienka
vedie ma na retiazke
samého z hory.
***
Studený mesiac.
Tiene vrhajú tiene
na snežnú zem.
***
Letíme dvaja,
s tebou, sestrička-tráva,
korienky spolu.
***
V iskriacom ráne
modravý tieň záveja
siaha na dvere.
Predmety a lyrická poézia
Pre súčasné deti je lyrická poézia niekedy dosť vzdialená. A tak jej pochopenie pomôžem deťom sprístupniť tak, že im ju trochu zreálnime pomocou nejakých predmetov. Ak je to len trochu možné, pokúsme sa priniesť nejaký predmet, ktorý sa spomína aj v básni, ktorú budú žiaci čítať. Napríklad mince (Kamil Peteraj – Mince na dne fontán), náušnica( Daniel Hevier- Náušnica v uchu), konáriky zo stromu (Maša Haľamová- Jar, Jeseň). Žiaci sa zavrú oči, chvíľu si podržia predmet v rukách. Nasleduje voľné písanie, v ktorom napíšu všetky myšlienky, ktoré im v tej chvíli napadnú. Neskôr vo dvojiciach alebo v skupinách môžu diskutovať o tom, čo napísali a tiež o svojich pocitoch. Po úvodnej motivácii čítame so žiakmi báseň z učebnice. Po prečítaní opäť porovnávame myšlienky autora s myšlienkami žiakov. Keď je žiak vnútorne zainteresovaný na vyučovaní, má iný postoj aj k čítaniu a k vyjadrovaniu svojich myšlienok.
Nie všetci žiaci si dokážu predstavovať čítaný text sami od seba. Mnohí ani netušia, že takéto niečo sa dá robiť. A tak je vhodné postupnými krokmi ich k tomu doviesť. Tiež je potrebné im pripomínať, že ak sa predstavy opierajú o text, tak im to pomáha v porozumení, v samotnom učení i v zapamätaní informácií. Zároveň by si mali uvedomiť, že predstavy sú ovplyvňované predchádzajúcimi skúsenosťami a vedomosťami a práve preto sa jednotliví ľudia od seba líšia a každý je jedinečný.
Dopĺňanie slov do básne
V tomto cvičení si žiaci jednak opakujú gramatické kategórie podstatných mien a zároveň sa snažia i o to, aby vyberali také slová, ktoré sa s ostatnými rýmujú. Toto cvičenie využívam v rámci motivácie pred čítaním básne. Pri čítaní básne z učebnice žiaci porovnávajú svoje doplnené slová so slovami v básni.
Miroslav Válek
Jesenná láska
Láska je strašne bohatá, láska tá všetko sľúbi,
No ten, čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi.
Prach dlhých, smutných letných …………(mužský rod,akuzatív,plurál,stroj) na staré lístie padá,
poznala príliš neskoro, ako ho mala rada.
Tak každoročne v jeseni ……………..(stredný rod,nominatív,plurál,mesto)
sa tratia z ………….. (ženský rod, genitív,singulár,ulica)
a človek koník túlavý, od srdca k srdcu kluše
a pre každé chce zomierať , žiť nechce pre nijaké,
chcel by mať jedno pre seba, je mu jedno aké.
Možno že iba…………………….(mužský rod,akuzatív,dub,singulár) a možno tôňu iba.
Cinquain (päťlístok, päťriadková báseň)
Metóda, pomocou ktorej môžeme dosiahnuť syntézu vedomostí. Pomenovanie pochádza z francúzštiny a je odvodené od slova cinq-päť. Ide vlastne o päťveršovú báseň, ktorá zhŕňa myšlienky a informácie v podobe stručných výrazov, ktoré opisujú jednu tému.
Pravidlá:
1.verš: jednoslovné pomenovanie témy -podstatné meno.
2.verš: dvojslovný opis témy-dve prídavné mená.
3.verš: trojslovné vyjadrenie činnosti-tri slovesá.
4.verš: štvorslovné vyjadrenie pocitu, emocionálneho vzťahu k téme.
5.verš: jednoslovné synonymum témy.
Napríklad:
SLÁDKOVIČ
najsladší, snívajúci
miloval, písal, trpel
láska je zdrojom energie
romantik
Báseň piatich zmyslov
V tejto technike zapájame do procesu tvorby textu zmyslové vnímanie, zámerne predkladáme žiakom istú štruktúru. Prvé slová vo veršoch vyvolávajú reakciu žiakov na doplnenie začatého verša pomocou konkretizácie svojho zmyslového vnemu.
1. riadok: Vyzerám ako ...
2. riadok: Zniem ako ...
3. riadok: Voniam ako ...
4. riadok: Chutím ako ...
5. riadok: A keď sa ma dotkneš ...
Báseň inšpirovaná obrázkom
Žiaci sa pri písaní môžu inšpirovať jedným obrázkom, ktorý premietnete na interaktívnu tabuľu alebo ich rozdelíte do skupín a každá skupina píše báseň podľa iného obrázka. Žiaci si môžu vybrať obrázok aj sami.
Hra s veršami
Žiaci si prečítajú báseň a vypíšu si z nej 5 – 10 najzaujímavejších veršov. Potom sa snažia tieto verše použiť vo svojej vlastnej básni.
Báseň o sebe
Žiaci radi píšu básne aj o sebe. Pomôcť im môžete aj tak, že im napíšete na tabuľu začiatky veršov, ktoré potom oni dopisujú. Básne sa môžu, ale aj nemusia rýmovať.
Volám sa ......................................................
Mojím domovom je .......................................
Rada rozprávam o ........................................
Nerada hovorím o..........................................
Často sa mi zdá, že .......................................
Teší ma..........................................................
Trápi ma........................................................
Prajem si........................................................
Báseň z novinových titulkov
Táto aktivita je vhodná pre starších žiakov. Najprv si povystrihujú z novín rôzne slová podľa vlastného výberu. Potom pracujú podľa nasledujúcich pokynov:
1. Báseň musí obsahovat aspoň 25 slov.
2. Používajte celé vety, ktoré dávajú zmysel.
3. Dbajte na správnu interpunkciu.
4. Neodbiehajte od témy.
5. Snažte sa vytvoriť umelecké prostriedky.
Zmena žánrov
Rozprávku, povesť alebo kratší príbeh sa žiaci pokúsia zmeniť na epickú báseň.
Zdroje a odporúčaná literatúra: M. KLIMOVIČ: Tvorivé písanie v primárnej škole V. ELIÁŠOVÁ: Na stope slovám A. VRANIČ: Tvorivé písanie s prvkami tvorivej dramatiky riadené potrebami detí
