Občas je každý rád rozmaznávaný niekým iným. Ak je však táto miera prekročená a človek nedokáže samostatne konať, niečo v jeho živote nie je dobré.
Dospelí ľudia sú slobodnými bytosťami a takmer každý túži po určitej miere samostatnosti. Málokomu vyhovuje, keď ho celý život niekto vodí za ruku a hovorí mu, čo robiť má a čo robiť nemá. Existuje však skupina ľudí, ktorí sa nezávislosti boja viac, než čohokoľvek iného. Podvedomá túžba po tom, aby sa neustále o nich niekto staral, je v nich jednoducho hlboko zakorenená.
Človek so závislou poruchou osobnosti je typický svojou dlhodobou snahou vytvárať a udržiavať také vzťahy s druhými ľuďmi, v ktorých je podriadený, nechá sa druhými viesť a prenecháva na nich zodpovednosť za veci, ktoré by mal riešiť sám. Osoba so závislou poruchou osobnosti často trpí pocitmi osamelosti a strachu z možného opustenia. Závislá porucha osobnosti sa považuje za často sa vyskytujúcu poruchu. Výsledky výskumných štúdií sa výrazne líšia v odhade jej výskytu, jednak v závislosti od krajiny, ale aj použitej diagnostickej metódy. Výsledné odhady sa pohybujú v rozmedzí 2 - 15 % dospelej populácie, o niečo častejšia je závislá porucha osobnosti u žien.
Prečo Popoluškin komplex?
Prvýkrát tento komplex popísala Colette Dowling a jeho podstatou je skutočnosť, že ženy sú niekedy aj v súčasnosti vnímané, ako boli vnímané kedysi v dávnej minulosti. Iste si spomeniete na to, ako bola vykreslená Popoluška v rozprávke. Bola to vzdelaná, krásna, šikovná žena, ktorej sa jej nepríjemné sestry a macocha posmievali. Napriek všetkým pozitívnym vlastnostiam, nedokázala riešiť svoju situácia sama. Musela počkať, kým príde princ a vyslobodí ju zo života plného utrpenia a ponižovania. Takýto scenár však nie je len súčasťou rozprávky o Popoluške, ale opakuje sa v mnohých príbehoch, akými boli napríklad Snehulienka či Kráska a zviera.
Spoločnosť sa mení, ale niektoré prvky správania nie
Aj keď sa spoločnosť postupne mení, v niektorých situáciách a komunitách sa ešte stále od žien očakáva, že budú poslušne čakať na princa, ktorý ich bude opatrovať a starať sa o to, aby boli v bezpečí. Neraz je považované za prirodzené, ak je žena submisívna a závislá na mužovi, pretože muž je živiteľom rodiny a je ten, čo sa vie o všetko postarať.
Popoluškin komplex mávajú aj muži
Aj keď v rozprávkach sa do pozície tých, čo potrebujú ochrancu, dávajú ženy, pravdou je, že Popoluškin komplex sa týka aj mužov. Aj tí neraz len nečinne čakajú, kým niekto príde, zorganizuje im život a bude sa o všetko potrebné starať. Nezáleží však na tom, či hovoríme o mužoch alebo o ženách, podstatný je fakt, že na svete existujú ľudia, ktorí sa boja nezávislosti a spoločnosť nás neučí, ako proti Popoluškinmu komplexu efektívne bojovať.
Príčiny vzniku závislej poruchy osobnosti
Príčiny výskytu závislej poruchy osobnosti nie sú dostatočne vyjasnené. Ako v prípade iných porúch osobnosti ide o interakciu medzi biologickými vplyvmi (dedičnosť) a vplyvmi prostredia najmä v ranom vývine a v období dospievania. K rizikovým faktorom pre vznik závislej poruchy osobnosti sa špecificky radí dlhodobá odkázanosť na pomoc zo strany rodičov a okolia v detstve v súvislosti s chronickým telesným ochorením, ale aj opustenosť rodičom či rodičmi v detstve. Silné a dlhodobé prežívanie bezmocnosti a odkázanosti na pomoc a dobrú vôľu druhých v detstve a mladosti podporujú vznik závislej poruchy osobnosti. Aj keď rodičia urobia všetko preto, aby bolo ich dieťa samostatné a nezávislé, niekedy stačí jeden nevydarený vzťah na to, aby sa všetko zmenilo. Človek zabudne na vlastné hodnoty a na to, kým bol, len aby sa prispôsobil partnerovi a udržal si ho.
Najlepšou obranou pred závislosťou je spoznávanie samého seba
Život však máte vo vlastných rukách a každé ráno, keď otvoríte oči, je len na vás, ako sa rozhodnete. Môžete si vybrať, či sa budete riadiť vlastným srdcom a rozumom alebo zveríte všetko do rúk iným ľuďom. Človek, ktorý je závislý, potrebuje ľudí, ktorí mu dávajú pocit bezpečia a istoty. Chýba mu vnútorné poznanie, kým on sám v skutočnosti vlastne je. Závislí ľudia často vnímajú sami seba negatívne, a preto sa snažia bezpečie a istotu hľadať v niekom druhom. Zabúdajú na to, že zdroj ich istoty a bezpečia majú v sebe, vo svojom vnútri. A preto neustále spoznávajte svoju hodnotu. Ste na tomto svete preto, lebo tu máte nejaké poslanie. Každá jedna ľudská existencia má svoj zmysel. Len ju treba nájsť.
