Špeciálny pedagóg Jiří Halda rozprával o deťoch, výchove a zdravom dospievaní.
Jiří Halda je špeciálny pedagóg a personálny poradca. Zameriava sa predovšetkým na problematiku výchovy detí, predškolskej zrelosti a procesov učenia. V personálnom poradenstve sa špecializuje na vzťahy, vnútorné ladenie a osobnostný náhľad. Cíti sa znepokojený rozpadom pravidiel vo výchove a vo vzťahoch, a preto chce v tejto oblasti ľuďom pomáhať. O svoje názory na výchovu sa podelil na prednáške na konferencii Aký otec, taký syn.
Dieťa zahŕňajte blízkosťou a nehou
Deti a dospelí sa veľmi líšia. Dospelí vnímajú svet zrakom a novorodenci spoznávajú svet pomocou vôní. Novorodenec vníma predovšetkým vôňu matky, ktorú má každá žena špecifickú. Táto vôňa sa počas dňa mení. „Keď je matka v kontakte s ľuďmi, s ktorými je šťastná, rozvonia sa ešte viac. Keď je v strese, tak sa jej pach úplne zmení. Dieťa vníma hlas človeka, pôsobením ktorého sa zmenila vôna a na základe toho si vytvára prvé predstavy o ľuďoch,“ konštatuje Jiří Halda. Dieťa teda najprv vníma čuchom, potom sluchom a až neskôr prichádza na rad zrak. Keď sa dieťa cíti nespokojne a neisto, potrebuje cítiť vôňu matky. Tá ho upokojuje. Deti, ktoré zažili málo intimity s matkou, bývajú často problémové. Dieťa je na matke závislé, a preto vždy, keď túži po objatí, je potrebné mu ho dopriať.
A ako sa v dospelosti prejavuje nedostatok prežitej intimity v detstve?
Jiří Halda hovorí, že ľudia okamžite siahajú po náhradách. Myslí si, že v súčasnosti je aj preto tak veľmi rozšírené nakupovanie, lebo ľudia vo chvíli, keď zatúžia po pohladení či objatí a nedostáva sa im ho, tak sa idú aspoň dobre najesť alebo kúpiť si nové tričko. Takýmto spôsobom si doprajú aspoň chvíľkové potešenia.
S hračkami robíme chybu
V súčasnosti je tiež tendencia deťom všetko materiálne dopriať a nič im nezakazovať. I keď si často myslíme, že je to tá najlepšia vec na svete, nemá to priaznivý účinok na ich život. Prečo? Nevedia sa na nič tešiť. A ľudia, ktorí sa na nič netešia, ubližujú iným. Ďalší nepriaznivý faktor je aj ten, že deti, ktoré majú obrovské množstvo hračiek, sa nenaučia tvorivo hrať. Proces vymýšľania hry je vlastne proces tvorivosti. Keď má dieťa prebytok hračiek, nenúti ho to, aby vymyslelo vlastnú hru. Jiří Halda odporúča, aby dieťa malo v bezprostrednej blízkosti 3 hračky a ostatné by ste mu mali niekam odložiť a postupne ich vymieňať.
Deti nie sú neposlušné, ony len napodobňujú dospelých
Jiří Halda tvrdí, že zlé, neposlušné alebo drzé deti neexistujú. Každý človek má v sebe evolučne danú docilitu, teda mieru schopností a osobnostných dispozícií zapojiť sa aktívne do vzdelávacieho procesu. S vekom sa vzdelávateľnosť nestráca, schopnosť učenia sa modifikuje predovšetkým v tom, že z mechanickej pamäti časom vzniká pamäť logická, rýchlosť učenia je postupne nahradzovaná istotou a presnosťou, narastá i schopnosť zapamätania si abstraktných pojmov a obrazov. Docilita u detí znamená i to, že aj napriek tomu, že nerozumejú mnohým veciam, robia ich preto, lebo ich robia aj ostatní. Pre dieťa je najdôležitejšia mama, a tak práve ju dieťa napodobňuje najviac. Rodičia sú často nahnevaní z celého dňa, zo situácií, z ľudí, zo všetkého, čo musia prežívať. Často po sebe večer, keď sú unavení, kričia, sú nervózni, podráždení. Deti toto všetko pozorne sledujú a nasávajú. Keď to rodičia najmenej čakajú, tak dieťa začne ragovať presne tak, ako si to neželajú. Neuvedomujú si však, že deti len zrkadlia to, čo odpozorovali.
Na malé deti otcovia skoro žiadny vplyv nemajú
Jiří Halda vo svojej prednáške uviedol, že o tom, aký chlap vyrastie z chlapca, rozdoduje matka. Matka rozhoduje, či z neho bude samostatný jedinec alebo človek, za ktorého všetky veci ešte aj v dospelosti bude riešiť niekto iný. Jiří Halda je presvedčený, že v súčasnosti väčšina rodičov slúži svojim deťom. Kvôli tomuto sa deti nedokážu radovať z toho, že sú samostatné. Samostatnosti sa učí dieťa do troch rokov. Ak sa to nenaučí do tejto doby, tak neskôr nebude chcieť samostatne vôbec nič robiť. Povie si, že keď to nemohol robiť doteraz, tak to nebude robiť ani neskôr. K nesamostatnosti vedú deti teda hlavne matky. To, že veľa vecí robia za deti, vedie aj k tomu, že deti idú nepripravené do škôlky. Keď zistia, že veľa potrebných vecí nevedia, začnú byť vystresované, odmietajú do škôlky chodiť a u mnohých sa objavuje aj pomočovanie.
Otcovia sú veľmi dôležití pri batoľatách
Otcovia sú veľmi dôležití, keď prebieha rituál prechodu od batoľaťa k dieťaťu. Otcovia prichádzajú na scénu v období, keď si deti začínajú uvedomovať svoje vlastné JA. Do tohto obdobia vnímajú hlavne mamu preto, lebo si myslia, že sú jej súčasťou. Až neskôr prichádzajú na to, že sú samostatnou bytosťou. Po tomto „objave“ začínajú reálnejšie vnímať i otca. V tomto období sa od otca vyžaduje, aby zvládol rolu „láskavého tyrana“. Keď je dieťa nahnevané a zúri, vtedy by mal otec vedieť dať najavo svoj postoj približne takto: „Chápem, že si nahnevaný, chápem to veľmi dobre, tiež by som bol, ale už to iné nebude.“ Týmto postojom pomáha otec deťom prijať novú realitu a uvedomiť si, že už nič nebude ako predtým a zároveň dáva tiež najavo, že sa nehnevá na dieťa za to, že sa zlostí. Dieťa za pomoci otca potrebuje prežiť, že nie je žiadna katastrofa, že celý svet sa nebude točiť len okolo neho. Takto by mal prebehnúť prechodový rituál od závislého batoľaťa k emočne nezávislému dieťaťu.
Ak dieťa veľmi zúri, otec by ho mal objať, držať v náručí a takto s ním počkať, kým zúrivosť pominie. Potom by s mal otec dieťaťa opýtať, či je už pokojné. Zostáva s ním až dovtedy, kým sa úplne neupokojí. Potom by mal otec reagovať: „Ty si tak šikovný, ty si to zvládol a pritom si mal takú veľkú zlosť. Už je z teba chlapec. Už nie si žiadne bábätko.“ Ak toto chlapci nezažijú, nosia svoj hnev v sebe ďalej. Niekedy aj celý život. Takíto dospelí ľudia si nevedia priznať chybu, neoverujú si informácie, nevedia niesť zodpovednosť za to, čo urobili.
Jednou z ďalších dôležitých úloh otca je, aby zvládol prestrihnúť neviditeľnú niť medzi matkou a synom, aby dokázal zdravo dospieť. Matky to totiž samy nedokážu.
Rituál s dcérou
Otec je nenahraditeľný pre dcéru hlavne v čase puberty. Keď dcéra dostane prvú meštruáciu, vo svete žien by ju mal privítať otec. Mal by jej napríklad kúpiť ružu alebo jednoduchý šperk a mal by jej s miernou dávkou humoru povedať napríklad niečo takéto: „Od dnešného dňa nie si dievčatko, ale už si slečna. A to má dve podmienky. Po prvé. Od dnes ti budeme klopať na dvere izby. A po druhé. Od dnes mi nevadí, že si o mne myslíš, že som debil.“ V puberte sú totiž deti alergické na fyzickú prítomnosť svojich rodičov. Vďaka tomuto jednoduchému rituálu môžete zabrániť napríklad aj anorexii u dievčat. Anorexia vzniká i preto, lebo dievča nechce byť ženou.
Hriechy výchovy podľa Jiřího Haldu
1 | Neberte deťom ich veci, keď neposlúchajú. Vnímajú to ako krádež.
2 | Nehovorte dieťaťu, keď sa mu narodí súrodenec, už si veľký. Namiesto toho je potrebné staršie dieťa zapájať do procesu starostlivosti o mladšie dieťa. Nebezpečné je práve v tomto období zmien v rodine dať staršie dieťa do škôlky. To znáša veľmi ťažko.
3 | Neberte starším deťom hračky a nedávajte ich mladším súrodencom.
Na toto sú tiež staršie deti obzvlášť citlivé a veľmi tým trpia. Tento prístup tiež spôsobuje, že zo staršieho dieťaťa môže vyrásť negativistický človek a ten mladší bude zase v dospelosti veľmi vypočítavý.
4 | Do hádok detí zasahujte čo najmenej.
5 | Zasiahnite vtedy, keď sú deti na seba zlé, vulgárne a agresívne.
6 | Využívajte 4 pochvaly na jednu kritiku. Nevymieňajte však pochvalu za kompliment. Dieťa nepotrebuje napríklad počuť, že nakreslilo pekný obrázok. Potrebuje sa s rodičmi porozprávať o tom, čo sa na obrázku nachádza. Pochvala v skutočnosti pomáha dieťaťu vypočuť si to, čo vlastne urobilo. Tiež takto zisťuje, čo môže ešte vylepšiť.
