Fyzický kontakt je pre zdravý vývoj vášho dieťaťa alfou i omegou. Maznajte sa s ním a noste v náručí tak často, ako len môžete. Nebojte sa, že ho rozmaznáte. Je to práve naopak! O tom hovorí aj najnovšia štúdia.
Štúdia z Nationwide Children Hospital v americkom Ohiu, v rámci ktorej skúmali 125 bábätiek tvrdí, že keď bábätko nosíte na rukách a maznáte sa s ním, stimulujete mu mozog. Z výsledkov tiež vyplynulo, že predčasne narodené deti nereagujú tak silno ako deti donosené. Avšak všetky bábätká, ktoré boli v častom fyzickom kontakte či už s rodičmi, či s nemocničným personálom, vykazovali silnú mozgovú aktivitu.
Výsledky štúdie Nathalie Maitre ukazujú, že taká zdanlivo obyčajná vec, ako je telesný kontakt a správanie bábätiek, je veľmi dôležitou premennou vo vývoji detského mozgu. „Pri nedonosených deťoch je jemný fyzický kontakt kože na kožu dôležitým nástrojom pre dozretie ich mozgov na úroveň detí donosených,“ tvrdí vedkyňa.
O sile dotyku hovoria aj ďalšie výskumy
Dotyk a prejavy emócií tiež pomáhajú deťom odhaliť ich vlastné ja. Štúdia z roku 2013 potvrdila dôležitosť ľudského dotyku pre zdravý vývoj mozgu. Výskumníci z Veľkej Británie vtedy zistili, že milujúci dotyk zvyšuje schopnosť mozgu uvedomiť si svoje vlastné telo a hrá veľkú úlohu vo vytvorení si zdravého vzťahu k nemu.
Ďalšia štúdia, ktorú vykonali nemeckí a singapurskí vedci, dokázala, že fyzický kontakt s dieťaťom nevytvára iba vzájomnú emočnú väzbu, ale u dieťaťa ovplyvňuje sociálne zručnosti v kontakte so všetkými ľuďmi. Vedci zistili, že fyzický kontakt má vplyv na schopnosť socializácie a ovplyvňuje ju ešte veľmi dlho po dojčenskom veku.
Podobné výsledky zistila aj Tiffany Fieldová, ktorá hovorí: „Aj krátke momenty objatia, napr. pätnásť minút pred spaním, majú vplyv nielen na vývoj detí, ale môžu viesť tiež k zlepšeniu emocionálneho a tiež fyzického stavu dospelých. Objatia vedia stimulovať hipokampus, ktorý je zodpovedný za pamäť. Taktiež dokáže spôsobiť vyplavovanie hormónov, ktoré sú spojené s pozitívnymi a povznášajúcimi emóciami.Touto problematikou sa zaoberala 30 rokov v Touch Research Inštitúte na University of Miami’s Miller School of Medicine, kde pracovala ako vedúca.
Medzi jej ďalšie zistenie patrí aj to, že nedonosené deti, ktoré dostávali trikrát denne pätnásťminútové masáže, priberali na váhe o 47 % rýchlejšie ako tie, ktoré ležali samy v inkubátoroch, čo bývala v minulosti bežná prax. Masírovaným bábätkám tiež rýchlejšie dozrievala nervová sústava. Ich reakcie na ľudské tváre alebo hrkálky boli oveľa rýchlejšie a výraznejšie. Masírované bábätká nejedli viac ako ostatné. Ich váhový prírastok bol zrejme spôsobený vplyvom fyzického kontaktu na ich metabolizmus. Navyše tým, že sa detí dotýkame, zvyšujeme ich imunitu. Vystavujeme ich totiž veľkému množstvu baktérií, ktoré im paradoxne pomáhajú bojovať s budúcimi ochoreniami.
Málo materinskej lásky zanechá na mozgu trvalé následky
Nedostatok materinskej lásky a kontkatu s dieťaťom zanecháva na mozgu dieťaťa trvalé následky. Prišli na to americkí vedci, ktorí skúmali mozog dvoch trojročných detí. O jedno sa rodičia s láskou starali a boli mu vždy nablízku, to druhé bolo zanedbané a navyše bolo obeťou týrania. Vedci zistili, že mozog prvého dieťaťa bol podstatne väčší, pričom v prípade druhého dieťaťa niektoré časti mozgu neboli vôbec vyvinuté.
Z výskumu je teda zrejmé, že starostlivosť o dieťa v prvých dvoch rokoch života má výrazný vplyv na jeho život aj v dospelosti.
Tiež sa zistilo, že rodičia, ktorí boli v detstve zanedbávaní a týraní, nemajú dostatočne vyvinutý mozog a s veľkou pravdepodobnosťou sa budú správať k svojim deťom rovnako ako ich rodičia k nim. Tento cyklus je podľa odborníkov možné narušiť jedine tak, že týmto rodinám niekto poskytne pomoc pri starostlivosti o dieťa v prvých rokoch jeho života.
Rumunský experiment
Ako to vyzerá, keď deti neobjímate, nechávate ich plakať a nereagujete na ich potreby, smutne experimentálne overil napríklad rumunský diktátor Nicolae Ceauşescu. Počas jeho režimu sa od každej ženy čakalo, že bude mať minimálne štyri deti. Potraty a antikoncepcia boli zákonom zakázané. Dôsledkom tejto politiky boli sirotince preplnené deťmi, ktorým sa nikto nevenoval. Zariadenia zvládli pokryť iba ich základné potreby: jedlo a strechu nad hlavou.
Lenže s deťmi sa nikto nerozprával, takmer nikto sa ich nedotýkal a často trávili celé dni vo svojich postieľkach. Tento nedostatok fyzického i mentálneho kontaktu zanechal v deťoch hlboký odtlačok. Neboli schopné vybudovať si s nikým vzťah, hrať sa s inými deťmi. Ich emočná aj sociálna inteligencia bola výrazne znížená. A u tých z nich, ktoré mali to šťastie, že sa zo sirotinca dostali do starostlivosti adoptívnych rodičov, sa potvrdilo, že tento deficit sa bohužiaľ nedá dohnať. Škoda, ktorá na nich bola napáchaná, bola nevratná.
