Psychologička Melanie Greenberg: Tri dôvody, prečo nám chýba sebavedomie

Psychologička a autorka niekoľkých kníh o psychológii človeka Melanie Greenberg si myslí, že hlavné príčiny našich problémov so sebavedomím dokážeme potlačiť.
Psychologička a autorka niekoľkých kníh o psychológii človeka Melanie Greenberg si myslí, že hlavné príčiny našich problémov so sebavedomím dokážeme potlačiť. / Foto: Bigstock

Psychologička a autorka niekoľkých kníh o psychológii človeka, Melanie Greenberg, verí tomu, že existujú tri hlavné príčiny, prečo si človek nedokáže veriť. Sú to nedávne zlyhanie alebo odmietnutie, sociálna úzkosť a perfekcionalizmus. Tvrdí však, že každá z týchto príčin,  je riešiteľná, no najskôr je potrebné im porozumieť.

 

1. Nedávne zlyhanie či odmietnutie

Vedci, ktorí robili výskum šťastia, zistili, že  to, ako prežívame šťastie, až v 40 percentách  závisí od nedávnych udalostí, ktoré sa odohrali v našom živote. Koniec vzťahu, smrť blízkeho človeka, vyhodenie z práce či choroba majú na šťastie ten najhorší dopad. Nešťastie má obrovský vplyv na hodnotenie seba samého a je viac než možné, že sebavedomie klesá ako dôsledok týchto nedávnych zážitkov.

Psychológ Guy Winch vo svojej knihe Emotional First Aid tvrdí, že ľudia, ktorí majú o sebe nízku mienku, trpia týmto problémom dlhšiu dobu. „Keď sme stratili prácu, vedie to k znovuzrodeniu starých myšlienok o našej údajnej bezcennosti,“ píše Guy Winch. Je dôležité si uvedomiť, že neúspech je súčasťou života. Predtým, ako sa stal Abraham Lincoln prezidentom USA, prišiel o prácu a nepodarilo sa mu dostať do kongresu dvakrát po sebe. Ak osoba dosiahne svoje ciele napriek viacerým neúspechom, môže to pôsobiť ako silný stimul pre znovuzískanie sebadôvery.

 

Ako prekonať nedôveru voči sebe samému?

  • Nechajte si chvíľu času na prispôsobenie sa novým veciam a podmienkam.
  • Neizolujte sa a pokračujte v tom, čo vás baví a vzbudzuje vo vás zvedavosť.
  • Rozprávajte sa so svojou rodinou a priateľmi, odvrátite tak svoju myseľ od negatívnych myšlienok a pomôže vám to cítiť sa v bezpečí.
  • Hovorte o svojom zlyhaní s ľuďmi, ktorým dôverujete.
  • Nevzdávajte sa a tvrdohlavo sa snažte dosiahnuť svoje ciele.
  • Buďte pripravení na zmeny.

 

2. Sociálna úzkosť

Takmer každý z nás mal negatívnu skúsenosť v interakcii s ostatnými. Možno to začalo už v škole,  keď si z nás spolužiaci robili žartíky, neskôr  naše názory ľudia nechceli prijať a podobne. Ale mohli to spôsobiť aj naši rodičia, keď nás neustále porovnávali s našimi kamarátmi či spolužiakmi a dávali nám príliš najavo naše neúspechy či zlé známky. A tak bol v mnohých ľuďoch postupne vypestovaný  strach zo situácií, kedy sa majú rozprávať s ľuďmi. Mnohí ľudia majú  strach z toho, že ich budú ľudia hodnotiť negatívne, že sa sústredia len na ich  negatívne vlastnosti a podobne.

 

Ako prekonať strach zo sociálnej interakcie?

Tu najlepšie pomôže, keď si budete pripomínať svoje dobré vlastnosti. Nech je to čokoľvek, určite sa vo vás nachádza niečo dobré, na čo môžete byť hrdí. Ak sa rozprávate s ľuďmi, ktorých dobre nepoznáte, premýšľajte nad témami rozhovoru, v ktorých sa dobre vyznáte.

Ak sa pokúsite vyhnúť sociálnej interakcii, všetko sa iba zhorší. Choďte na oslavu alebo stretnutie aj napriek tomu, že ste nervózni. Skúsenosti sú veľmi dôležité, veď nič sa bez praxe nenaučíte.

Dajte si reálne ciele. Aj kratučký rozhovor  s niekoľkými cudzími ľuďmi na oslave môže predstavovať jeden z  najdôležitejších krokov, ktoré v tomto smere spravíte.

„Nemusíte len rozprávať, môžete len  pozorovať. Spravte zo seba pozorovateľa a preskúmajte to, ako dávajú ľudia okolo seba najavo emócie alebo to, o čom sa rozprávajú. Pomôže vám to k tomu, aby ste sa menej zameriavali na svoje negatívne pocity a naučíte sa tak nové spôsoby komunikácie s ľuďmi,“ dodáva ľuďom nádej Melanie Greenberg.

 

3. Perfekcionizmus

Niektorí ľudia majú na seba veľmi vysoké nároky. Sú presvedčení, že sa musia dostať na tú najvyššiu úroveň v čomkoľvek.  Chcú mať najlepšiu rodinu, najlepšiu prácu, najkrajší dom, auto, tie najlepšie dovolenky. Bohužiaľ, nie všetko v živote dopadne tak, ako chceme a často to ani  nezávisí iba od nás.

„Ak máte stále pocit sklamania kvôli tomu, že nič nie je úplne dokonalé  a nie je to také, ako si predstavujete, môže to mať jedného dňa veľmi zlé  následky na vaše sebavedomie. A nielen na to. Môže to viesť aj k zdravotným problémom ako depresia, nespavosť, poruchy príjmu potravy či chronická únava,“ pripomína Melanie Greenberg.

 

Ako bojovať proti perfekcionizmu?

Nesúďte samých seba na základe výsledkov svojich činov,  ktoré často nemôžete ani ovplyvniť.

Opýtajte sa sami seba: Ak by ste boli o 10 percent  lepší vo všetkých oblastiach svojho života, dosiahli by ste požadovaný výsledok? Ak bude odpoveď nie, potom jednoducho nestojí nad tým strácať  svoj čas a energiu.

„Perfekcionizmus je postavený na princípe „všetko alebo nič“. Snažte sa vidieť aj to, že veci v tomto živote nikdy nie sú čiernobiele. Sú aj odtiene šedej. Berte do úvahy všetky okolnosti, veď aj keď ste nedosiahli požadovaný výsledok, v tom celom procese ste sa určite naučili mnoho nového,“ upozorňuje psychologička Melanie Greenberg.

Sebahodnotenie nie je nikdy stabilné. Buď ste so sebou spokojní, ak ide všetko podľa plánu, alebo sa nenávidíte. Naučte sa milovať seba samého napriek všetkému, čo sa deje a aké dosahujete v jednotlivých oblastiach života výsledky. Takto sa vám bude životom kráčať ľahšie.

Čítajte viac o téme: Sebavedomie
Zdieľať na facebooku