Jaroslav Maxmilián Kašparů, český psychiater, spisovateľ, pedagóg a gréckokatolícky kňaz sa často vyjadruje v médiách k najrozličnejším témam. Má množstvo skúseností, ktoré dokážu ľudí obohatiť a priviesť k zamysleniu nad tým, ako žijú. Prečítajte si, ako Max Kašparů vníma problémy v súčasnej rodine, vzťahy medzi mladšou a staršou generáciou a ako vidí budúcnosť vzťahov v rodinách a v celej spoločnosti.
Ľudia sú čoraz viac izolovaní
Max Kašparů sa takmer každý deň stretáva vo svojej ambulancii s desiatkami ľudí. Každého trápi niečo iné, ale čoraz viac ľudí má problém s tým, že sa cítia opustení, nepochopení a osamotení. Max Kašparů je presvedčený, že je to tým, že medzi generáciami sa stále viac a viac stupňuje napätie. Ovplyvňujú to rôzne psychologické, sociologické, ekonomické i politické príčiny. Toto napätie sa podľa neho môže vystupňovať až do takej miery, že ľudia prestanú rozumieť aj sami sebe a budú mať čoraz viac konfliktov sami so sebou.
Mnohí mladí ľudia nevedia, čo je súcit
Český psychiater je presvedčený, že spoločnosť vôbec neprispieva k tomu, aby mladí ľudia mali v úcte starých ľudí. Väčšinou sa tomuto problému nevenuje pozornosť ani v školách a často ani v rodinách. Deti nemajú také vzory, ktoré by mohli nasledovať. Médiá taktiež neprispievajú k tomu, aby sme mali v úcte starých ľudí. Veď napríklad v reklamách väčšinou vystupujú len mladí a krásni ľudia. Tí starší sa objavia väčšinou len v reklamách na lieky. A pretože pôsobenie reklamy je veľmi silné, deti a mladí ľudia si potom myslia, že starí ľudia sú v podstate nepotrební a zbytoční. „Dominuje kult mladosti, kult krásy a kult úspešnosti. Je to akási moderná posvätná trojica, ktorá však môže ľahko pominúť. Netreba sa spoliehať len na ňu. Spoločnosť by mala premýšľať aj iným spôsobom, pretože toto má nepriaznivý vplyv na budúcnosť všetkých,“ upozorňuje Max Kašparů.
Mladí a starí sa často ani nepoznajú
V minulosti viac generácií žilo v jednom dome a navzájom dobre poznali svoje hodnoty, sny, ciele a svoje vlastnosti. Samozrejme, ani v minulosti nebolo všetko ideálne, ale ak niekto z rodiny potreboval pomoc, vždy sa našli tí, ktorí mu pomohli. V súčasnosti sa členovia rodiny v podstate ani dobre nepoznajú. Majú úplne odlišné hodnoty a záujmy. Ťažko sa hľadá niečo spoločné, v čom by sa všetci našli. Mnohí pracujú v zahraničí alebo chodia na týždňovky. Nemajú čas a priestor na to, aby sa dostatočne navzájom spoznávali a komunikovali. V mnohých rodinách prevláda citová prázdnota a keď je potrebné riešiť nejaký problém, často na to členovia rodiny potrebujú oveľa viac energie ako v minulosti.
V minulosti sa mladí učili od starých, dnes to už tak nefunguje
V minulosti sa vnuk od starého otca učil mnohé veci. Dnes je to skôr naopak. Vnuk učí starého otca pracovať na počítači alebo mu vysvetľuje, ako funguje mobil. Čiže aj v tomto smere je svet úplne iný. „Mladí nemajú prirodzenú potrebu učiť sa od starších a vadí im aj to, že starší s nimi nedokážu držať krok. Aj táto skutočnosť negatívne ovplyvňuje vzťahy medzi generáciami,“ zdôrazňuje Max Kašparů. Starí rodičia by aj chceli naučiť vnúčatá niečo z toho, čo dobre vedia, ale vnuci a vnučky o to vôbec nejavia záujem. Taktiež spomenul aj tú skutočnosť, že často malé deti vôbec nevedia, čo ich rodičia robia v práci. V minulosti každé dieťa presne vedelo, čo rodičia robia. V súčasnosti mnohé deti toto vôbec nevedia. Je to preto, lebo veľa rodičov pracuje v zahraničí a vychováva ich len jeden z rodičov. Ďalší dôvod spočíva v tom, že mnohé povolania sú také abstraktné, že si ich deti vôbec nevedia ani predstaviť. V minulosti deti videli, ako sa robí konkrétne remeslo, dnes to už často nie je možné.
Prečo sú starí ľudia nešťastní?
Max Kašparů uvádza, že najčastejšie chodia k nemu do ambulancie ľudia v staršom a strednom veku. A čo ich najviac trápi? Strach, úzkosť a smútok. „Ľudia majú strach zo staroby. Keď sa pozrú na životy svojich detí, ktoré bývajú často neutešené, vyvoláva to v nich strach z ich vlastnej budúcnosti. Tiež majú úzkosť z osamotenia. A potom je to aj smútok z toho, že mnohé veci by boli urobili úplne ináč, keby vedeli, ako sa to všetko vyvinie,“ konštatuje Max Kašparů.
Ako sa pripraviť na šťastnú starobu?
Situácia sa vyvinula tak, že v súčasnosti nikto nemôže zabezpečiť, aby sa vzťahy rýchlo zmenili k lepšiemu ako mávnutím čarovného prútika. Ekonomika a sociálna situácia spôsobili, že mnoho ľudí vôbec nemá čas na to, aby sa mohli venovať starším a ak sa chce starší človek udržať optimistický a psychicky zdravý, musí sám niečo pre to urobiť. A mal by na to myslieť už v mladosti. A ako sa teda na starobu pripravovať? Max Kašparů odporúča:
- Peniaze na starobu si šetrite od mladosti. Nikto nevie, ako to bude v budúcnosti s dôchodkami a zdravotnou starostlivosťou.
- Ak sa vám dá, pracujte aj na dôchodku aspoň pár hodín. Dôležité je, že budete v kontakte s ľuďmi.
- Ak sa vám chce, študujte na Univerzite tretieho veku alebo navštevujte rôzne kurzy a semináre. Veľa nového sa naučíte, stretnete nových ľudí a hlavne nebudete neustále myslieť na svoju samotu a na prípadnú nevďačnosť detí.
- Počas celého života myslite na to, že najdôležitjšie sú vzťahy. Vzťahy je potrebné múdro budovať. Buďte zhovievaví, tolerantní, veľa odpúšťajte, ponechajte rodinným príslušníkom slobodu. Tento váš dobrý úmyseľ snáď ocenia a aj v starobe budú s vami radi.
- Robte všetko, čo sa robí v mladom veku aj v staršom veku.
