Do jedného roka sa u dieťaťa vyvíja dôvera, resp. nedôvera v okolitý svet, a preto je veľmi dobré, aby malo k dispozícii jednu hlavnú osobu, ktorá sa o neho stará. Je to obdobie, v ktorom je zo všetkého najlepšie, byť stále v kontakte s ním. Je to dôležité preto, lebo mu kontakt s osobou, ktorá sa o neho sústavne stará, mimoriadne pomáha učiť sa dôverovať svetu, do ktorého sa narodilo. Svet si zafixuje v jeho prazákladnej podobe ako bezpečný alebo neistý, zlý. Mohlo by sa zdať, že v tomto veku sa nič „nedeje“. Je to ale práve naopak. Dieťatko je vybavené tak, aby bolo schopné a motivované prijímať podnety z okolia. Ak je viac pozitívnych podnetov, tak je schopné aj prípadné krátkodobé frustrácie lepšie znášať v nádeji, že sa znova dostaví stav upokojenia. V neskoršom veku sa postupne začleňuje do rodinného prostredia, v ktorom sú spoločne prežité chvíle pre vývoj veľmi dôležité.
V období prvého roka je dieťa odkázané na stimuláciu zo strany okolia. Za normálnych okolností prebieha stimulácia spontánne v harmonizácii vplyvu prostredia s individuálnou potrebou dieťaťa. Najbližšie osoby, väčšinou matka, má teda prirodzenú schopnosť primerane stimulovať dieťa, ak je nastavená na jeho potreby. Dieťa dáva najavo svoje potreby, potrebuje však aj dostávať podnety, aby mohlo potreby rozvíjať.
Pre začiatok socializácie je dieťatku vrodená iba základná aktivita, ktorá slúži k tomu, aby upútala pozornosť a stimulovala rodiča k nejakému správaniu zameranému na dieťa. Dieťatko preferuje: mimiku, úsmev, plač, predrečovú aktivitu – mrmlanie. Aj rodičia sú upútaní prejavmi dieťatka, ktoré sa podobajú bežným komunikačným aktivitám (pohľad, úsmev). Sú prirodzene vybavení schopnosťami k takémuto správaniu.
Do dvoch mesiacov je dieťatko sústredené na pocity, ktoré mu poskytuje vlastné telo. Nevie odlíšiť, či príjemný alebo nepríjemný pocit prichádza zvonku. Nerozoznáva živé a neživé. Kontakt s matkou vníma, ale nerozlišuje.
Po treťom mesiaci vníma ľudí inak ako ostatné objekty. V tomto období s matkou vzniká úzke spojenie, splynutie. Matka sa tak stáva významnou vzťahovou osobou , čo predstavuje pre dieťatko základ budúcej istoty, ktorá je predpokladom ďalšieho osamostatňovania.
Dieťa potrebuje dostatok priestoru
Keď sa dieťa začne prevracať z boka na bok, je potrebné mu vytvoriť dostatok priestoru. Neukladajte ho do kresielok, autosedačiek, kolísok a rôznych tesných ohrádok. Urobíte dobre, keď ho dáte na podložku na zem, do priestoru, v ktorom je dostatok hračiek, aby sa mohlo za nimi otáčať, neskôr si kľaknúť alebo liezť.
Sociálny kontakt je veľmi dôležitý
Nadviazanie sociálneho kontaktu je tiež veľmi dôležité. Už od dvoch mesiacov sa deti dokážu usmievať a vtedy, keď im rodičia spievajú alebo sa s nimi rozprávajú, dávajú s potešením najavo, že sa im to páči. Už v tomto období im môžete ukazovať leporelá alebo rôzne knižky s obrázkami. Toto všetko priespieva k psychickému rozvoju dieťaťa. Už v tomto období môžete dieťatko v dostatočnej miere chváliť a prejavovať pozitívnu energiu.
Aj malé deti dokážu nahnevať. Ale skôr, ako sa ich budete snažiť potrestať, skúste počítať do desať a vychladnúť. Potom sa snažte s dieťaťom pokojne sa porozprávať a vysvetliť mu, čo sa stalo.
Prvý rok – základná skúsenosť pre život
To, ako prežije dieťatko prvý rok života, ovplyvňuje základný postoj k sebe samému, ku svetu a k životu. Na základe tejto stratégie sa vytvárajú ďalšie základné životné stratégie, ktoré bude používať pri fungovaní v živote. Utvárajú sa teda pod vplyvom dispozícií a možností, ktoré dieťatko má a na základe reálnych skúseností so správaním sa dospelej – vzťahovej osoby. V tomto období je dobré vedieť sa naladiť na potreby dieťaťa a zharmonizovať požiadavky rodičov a dieťatka. Dieťatko je v prvých rokoch závislé od dospelých a len dospelý mu môže pomôcť prejsť prvý úsek života. Mama je v primeraných podmienkach pre dieťatko najmä v prvom roku všetkým. Tieto chvíle sú pre dieťatko veľmi vzácne a nikdy sa nebudú dať vrátiť späť.
Zdroje: Marie Vágnerová: Vývojová psychologie, prehravac.rozhlas.cz
