Psychologička Annette Kast – Zahn: Nastavte pravidlá aj deťom do 3 rokov

Kždé dieťa je iné. Bezprostredne po otehotnení sa rozhodne o niekoľkých podstatných faktoroch, ktoré rodičia vôbec nemôžu ovplyvniť svojou vôľou. Nemôžu napríklad rozhodovať o pohlaví bábätka, o jeho výške či stavbe tela, o jeho vzhľade, temperamente, správaní, schopnosti učiť sa, o jeho imunite, chuti do jedla či potrebe spánku. Existujú poslušné deti, ktoré sa tíško hrajú, často sa smejú a ani s jedením nemajú problémy. Sú príjemné a prítulné. Kto z nás by nechcel takéto bábätko? Rodičia, ktorí majú doma takéto ideálne dieťa, môžu byť šťastní. No nie vždy je všetko takéto ideálne a odborníci tvrdia, že sa veľmi často stretávajú aj s neposlušnými deťmi, rodičia ktorých často potrebujú radu, ktorá by im pomohla to zmeniť. Možno si niekto pomyslí, že aké problémy by už mohli mať malé deti! Mnohí rodičia ako prblémy vnímajú napríklad to, že deti nejdú do postele po tom, čo ich o to požiadali, nechcú takmer nič jesť alebo sa nevedia na jedlo primerane sústrediť, celý deň sa nezasmejú alebo veľmi plačú. Tiež za problémové považujú deti, ktoré bývajú často choré a trpia rôznymi alergiami, ktoré sa nechcú učiť rozprávať, na cudzie prostredie reagujú ustrašene alebo negatívne. Takéto deti sa podľa početných výskumov vyskytujú často, ale väčšina sa pohybuje niekde uprostred.

Najlepšie zo všetkého by bolo, keby všetci rodičia akceptovali svoje deti také, aké sú, aké prišli na svet. Štýl a typ výchovy by rodičia mali prispôsobiť tomu, aké deti v skutočnosti sú a mali by sa im snažiť vyjsť v ústrety, nech už sú akékoľvek.

Psychologička Annette Kast – Zahn vo svojej knihe Ako naučiť deti pravidlá, tvrdí, že aj maličké deti sú schopné naučiť sa pravidlá. Novorodenec pochopiteľne netuší, čo je správne a čo nie, čo sa smie a čo sa naopak nesmie. Ale aj také malé dieťa dokáže dedukovať zo správania rodičov a veľmi rýchlo si potom osvojí štýl akejsi komunikácie so svojou matkou a otcom. Prostriedky, ktorými vám vaše bábätko dáva najavo to, či je alebo nie je niečo v poriadku, sú síce dosť obmedzené, ale na druhej strane veľmi účinné a pre rodičov zrozumiteľné. Keď sa dieťa celý deň smeje, rodičia si nerobia žiadne starosti, ale naopak, hlasitý plač v rodičoch vyvoláva pocit strachu, súcitu, zúfalstva či rozhorčenia.

Annette Kast – Zahn zostavila prehľad pravdepodobných názorov malých detí, podľa ktorých sa mnoho z nich riadi už v prvom roku života.

Odporúčané pravidlá pre bábätká:

• Maminka rozhoduje o tom, kedy a čo mi ponúkne jesť, ale zvyšok nechá na mňa. Ja budem môcť rozhodnúť o tom, či vôbec chcem jesť, ako aj o tom, koľko si z toho prajem zjesť.
• Keď už nemám hlad, mám dobrú náladu a smejem sa, maminka sa bude so mnou ešte chvíľu hrať.
• Keď budem plakať, dostanem to, čo chcem alebo to, čo skutočne potrebujem. Ale ak môj krik neustane ani potom, keď mi rodičia vyhoveli, prestanú si ma všímať.
• Moji rodičia mi venujú dostatok intenzívnej pozornosti niekoľkokrát za deň. Ale keď majú niečo dôležité na práci, budem musieť chvíľu počkať a zabaviť sa samo aj napriek tomu, že sa mi to takto nepáči.
• V našom byte smiem preskúmať všetko, ale na niektoré veci nesmiem ani siahnuť, pretože by som si mohlo ublížiť.

Annette Kast – Zahn tvrdí, že ak k svojmu dieťaťu rodičia pristupujú uvedeným spôsobom, vybrali si ideálnu formu výchovy a svoje dieťa učia nasledujúcim zákonitostiam:

• od rodičov dostanem vždy to, čo potrebujem, samozrejme, zďaleka nie všetko, čo chcem,
• moji rodičia dbajú na moje potreby a berú ohľad aj na moje želanie,
• ak niekedy vedia lepšie ako ja, čo je a čo nie je pre mňa dobré, ja sa musím ich rozhodnutiu podriadiť.

Dvoj až trojročné deti

V tomto období dieťa už vie chodiť a pomaly začína aj rozprávať. Takmer všetci rodičia snívajú o tom, aby sa  dieťa v noci už nebudilo, aby sa  rado hralo samo ale aj  s inými deťmi, aby dokázalo požičať hračky. Toaletu by malo používať bez pomoci rodičov, malo by samo jesť, a to predovšetkým ovocie a zeleninu. Niektoré deti sa v skutočnosti takto aj správajú, ale niektoré aj nie. Annette Kast – Zahn upozorňuje rodičov, že ak sa aj dieťa nespráva opísaným spôsobom, vôbec by nemali mať pocit, že niekde urobili chybu a mali by si uvedomiť, že je úplne prirodzené, ak sa dieťa v tomto období ešte pomočuje, nerozpráva, zdravé jedlo neznáša a v škôlke nespolupracuje. „V tejto napínavej vývinovej fáze každé dieťa rozširuje svoj horizont vlastným tempom a žiadne dieťa v tomto veku nevie ešte odlišovať dobré a zlé. Jediné čo vie, je vnímať a chápať reakcie rodičov a vyvodzovať z toho svoje vlastné názory. A aké to budú názory, súvisí s tým, čo ho rodičia učia a aké pravidlá mu vštepujú,“ upozorňuje rodičov psychologička.

Odporúčané pravidlá pre deti od dvoch do troch rokov

• Ak na obed nezjem ani jednu lyžičku, budem si musieť počkať až do olovrantu.
• Keď budem kričať a kopať okolo seba, maminka okamžite opustí miestnosť.
• Maminka mi nedáva plienky ani napriek tomu, že sa občas pomočujem.
• Z ponuky hier v jasliach si môžem vybrať iba tie, ktoré ma bavia.
• Všetky deti pri raňajkách sedia za stolom. Aj ja môžem od stola vstať až potom, ako dojem. S jedlom v ruke nesmiem behať po jedálni.

Ak sa rodičia rozhodnú nedodržiavať už spomínané pravidlá, dieťa si  potom myslí toto:

• Vždy musí byť po mojom a ako sa pritom cítia ostatní, to ma veľmi nezaujíma.
• Ak sa tohto jedla nedotknem, maminka mi uvarí niečo iné.
• Ak začnem kričať a kopať okolo seba, dostanem vždy to, čo chcem.
• Už viem, kedy mám ísť cikať, ale nerád chodím na toaletu. Maminka ma potom umyje, preoblečie do čistého oblečenia, ba dokonca niekedy dostanem aj plienku. To je ešte lepšie!

Pri tomto type výchovy, teda keď je dieťaťu dovolené takmer všetko, dieťa si veľmi rýchlo zvykne, že ono môže určovať pravidlá, že vždy sa mu splní všetko, čo chce. Veľmi skoro sa z neho stáva egoista, ktorý stále viac a viac si vynucuje všetky výhody len pre seba a vôbec ho nezaujíma, ako sa cítia rodičia alebo iné deti.

Ak sú rodičia veľmi prísni, dieťa si myslí toto:

• Na záchode musím sedieť tak dlho, kým sa navycikám alebo nevykakám.
• Ak nezjem ani jednu lyžičku, začnú ma rodičia aj proti mojej vôli kŕmiť sami.
• Keď sa nahnevám a kopem okolo seba alebo beriem iným deťom hračky, začnú na mňa kričať a dostanem po zadku.
• Rodičia, ktorí zvolia tento typ výchovy, si musia uvedomiť, že neberú ohľad na potreby dieťaťa a tiež ich asi veľmi nezaujíma, ako sa dieťa cíti. Ak sa voči dieťaťu veľmi často uplatňuje práve tento prísny typ výchovy, je pravdepodobné, že dieťa bude smutné a nešťastné.