Kždé dieťa je iné. Bezprostredne po otehotnení sa rozhodne o niekoľkých podstatných faktoroch, ktoré rodičia vôbec nemôžu ovplyvniť svojou vôľou. Nemôžu napríklad rozhodovať o pohlaví bábätka, o jeho výške či stavbe tela, o jeho vzhľade, temperamente, správaní, schopnosti učiť sa, o jeho imunite, chuti do jedla či potrebe spánku. Existujú poslušné deti, ktoré sa tíško hrajú, často sa smejú a ani s jedením nemajú problémy. Sú príjemné a prítulné. Kto z nás by nechcel takéto bábätko? Rodičia, ktorí majú doma takéto ideálne dieťa, môžu byť šťastní. No nie vždy je všetko takéto ideálne a odborníci tvrdia, že sa veľmi často stretávajú aj s neposlušnými deťmi, rodičia ktorých často potrebujú radu, ktorá by im pomohla to zmeniť. Možno si niekto pomyslí, že aké problémy by už mohli mať malé deti! Mnohí rodičia ako prblémy vnímajú napríklad to, že deti nejdú do postele po tom, čo ich o to požiadali, nechcú takmer nič jesť alebo sa nevedia na jedlo primerane sústrediť, celý deň sa nezasmejú alebo veľmi plačú. Tiež za problémové považujú deti, ktoré bývajú často choré a trpia rôznymi alergiami, ktoré sa nechcú učiť rozprávať, na cudzie prostredie reagujú ustrašene alebo negatívne. Takéto deti sa podľa početných výskumov vyskytujú často, ale väčšina sa pohybuje niekde uprostred.
Najlepšie zo všetkého by bolo, keby všetci rodičia akceptovali svoje deti také, aké sú, aké prišli na svet. Štýl a typ výchovy by rodičia mali prispôsobiť tomu, aké deti v skutočnosti sú a mali by sa im snažiť vyjsť v ústrety, nech už sú akékoľvek.
Psychologička Annette Kast – Zahn vo svojej knihe Ako naučiť deti pravidlá, tvrdí, že aj maličké deti sú schopné naučiť sa pravidlá. Novorodenec pochopiteľne netuší, čo je správne a čo nie, čo sa smie a čo sa naopak nesmie. Ale aj také malé dieťa dokáže dedukovať zo správania rodičov a veľmi rýchlo si potom osvojí štýl akejsi komunikácie so svojou matkou a otcom. Prostriedky, ktorými vám vaše bábätko dáva najavo to, či je alebo nie je niečo v poriadku, sú síce dosť obmedzené, ale na druhej strane veľmi účinné a pre rodičov zrozumiteľné. Keď sa dieťa celý deň smeje, rodičia si nerobia žiadne starosti, ale naopak, hlasitý plač v rodičoch vyvoláva pocit strachu, súcitu, zúfalstva či rozhorčenia.
Annette Kast – Zahn zostavila prehľad pravdepodobných názorov malých detí, podľa ktorých sa mnoho z nich riadi už v prvom roku života.
Annette Kast – Zahn tvrdí, že ak k svojmu dieťaťu rodičia pristupujú uvedeným spôsobom, vybrali si ideálnu formu výchovy a svoje dieťa učia nasledujúcim zákonitostiam:
V tomto období dieťa už vie chodiť a pomaly začína aj rozprávať. Takmer všetci rodičia snívajú o tom, aby sa dieťa v noci už nebudilo, aby sa rado hralo samo ale aj s inými deťmi, aby dokázalo požičať hračky. Toaletu by malo používať bez pomoci rodičov, malo by samo jesť, a to predovšetkým ovocie a zeleninu. Niektoré deti sa v skutočnosti takto aj správajú, ale niektoré aj nie. Annette Kast – Zahn upozorňuje rodičov, že ak sa aj dieťa nespráva opísaným spôsobom, vôbec by nemali mať pocit, že niekde urobili chybu a mali by si uvedomiť, že je úplne prirodzené, ak sa dieťa v tomto období ešte pomočuje, nerozpráva, zdravé jedlo neznáša a v škôlke nespolupracuje. „V tejto napínavej vývinovej fáze každé dieťa rozširuje svoj horizont vlastným tempom a žiadne dieťa v tomto veku nevie ešte odlišovať dobré a zlé. Jediné čo vie, je vnímať a chápať reakcie rodičov a vyvodzovať z toho svoje vlastné názory. A aké to budú názory, súvisí s tým, čo ho rodičia učia a aké pravidlá mu vštepujú,“ upozorňuje rodičov psychologička.
Ak sa rodičia rozhodnú nedodržiavať už spomínané pravidlá, dieťa si potom myslí toto:
Pri tomto type výchovy, teda keď je dieťaťu dovolené takmer všetko, dieťa si veľmi rýchlo zvykne, že ono môže určovať pravidlá, že vždy sa mu splní všetko, čo chce. Veľmi skoro sa z neho stáva egoista, ktorý stále viac a viac si vynucuje všetky výhody len pre seba a vôbec ho nezaujíma, ako sa cítia rodičia alebo iné deti.
Ak sú rodičia veľmi prísni, dieťa si myslí toto:
