Nenávisť je hlboká, intenzívna emócia vyjadrujúca zaujatosť, nepriateľstvo a odpor voči inej osobe, skupine alebo objektu. Nenávisť sa spája s potrebou škodiť a spôsobovať bolesť. Spája sa tiež s pocitom radosti, keď k naplneniu tejto potreby dôjde. Takúto radosť nazývame škodoradosťou. Je to radosť, ktorá nám škodí. Ide o zmes citu a afektu.
Výsledkom nenávisti je vždy bolesť a utrpenie. V jej dôsledku človek zatvrdne, izoluje sa, je ustráchaný, pociťuje úzkosť, nevidí možnosti, stráca slobodu v nachádzaní východísk a ciest v živote. Často je veľmi agresívny a schopný násilia, nepriateľstva a krutosti. Nenávisť môže človeku dávať aj veľmi falošný pocit moci. Príčinou nenávisti býva do extrému nafúknutá pýcha. Pocit vlastníctva, nadradenosti, jedinej skutočnej pravdy.
Nenávisť je najextrémnejšou formou odmietnutia. Je tiež príčinou negatívneho naladenia sa na svet, ľudí a život. Nahlodáva dušu, čoho dôsledkom človek vidí všetko okolo seba v čiernych farbách.
Najčastejšie dôvody, kvôli ktorým vzniká nenávisť
1. Nedorozumenia a domnienky
Ľudia, ktorí sa nevedia správne pýtať, sami seba trestajú domnienkami, ktoré si vytvárajú a ktoré majú jednu podstatnú chybu. Často nemajú nič spoločné s realitou, pretože všetky naše myšlienky sú pre nás pravdivé, naša domnienka sa pre nás stáva realitou a na jej základe potom jednáme. Napríklad si predstavíme, že iní ľudia si o nás myslia niečo nevhodné, po určitej dobe začneme tomu veriť. Nediskutujeme s nimi o tom, či je to pravda, ale rovno ich začneme nenávidieť, ba dokonca začneme podnikať nejaké negatívne kroky. Ale to, čo si myslíme, vôbec nemusí byť pravda. Takto často len ubližujeme sami sebe.
2. Nereálne očakávania
Často práve rodičia si kompenzujú svoje neúspechy na svojich deťoch a nútia ich robiť to, čo by deti samy od seba nikdy nerobili. Títo rodičia deformujú nielen osobnosť dieťaťa, ale postupne si pripravujú trest sami pre seba. Prečo? Keď totiž deti v tom, čo si rodičia vysnívali, neuspejú, cítia rodičia sklamanie, rozčarovanie, cítia sa urazení, nešťastní. Niekedy svoje deti ešte viac zraňujú tým, že sa im vyhrážajú a že sa musia určite zlepšiť. Dieťa sa dostáva do nepríjemnej situácie, pretože dáva, čo môže a nielenže to nestačí, ale vzťah s rodičmi sa stále viac a viac zhoršuje. Často dieťa začne rodiča až nenávidieť. Tento stav nastáva nielen preto, že rodič dieťa do niečoho núti, ale aj preto, lebo neuplatňuje vo výchove princíp reciprocity. Neuvedomuje si, že za každú snahu je potrebné dieťa pochváliť. Pochvala je totiž, okrem iného, energia, ktorú dieťa potrebuje k tomu, aby sa aj naďalej snažilo v tom, čo robí. Dieťa potom často žije s pocitom, že pre rodičov nič neznamená.
3. Pocit izolovanosti
Často sa stáva, že priatelia na niekoho z ich partie zabudnú, nepozvú ho na oslavu alebo spoločnú akciu. Inokedy sa stane, že sa ozvú len vtedy, keď niečo potrebujú. No pocit izolovanosti vzniká aj kvôli tomu, že sa niekomu posmievame, zneužívame ho, ignorujeme alebo ho šikanujeme. Človek, ktorý musí prežívať na vlastnej koži spomínané formy správania, má potom pocit, že je neviditeľný, že stojí mimo záujmu ostatných ľudí, že ho už nikto nemá rád. A tak pocit izolovanosti môže prerásť až v nenávisť voči tým, s ktorými sme si mali v minulosti čo povedať.
4. Nedostatok tolerancie
Každý človek je iný. Je to tak a ináč to nebude. Lenže, koľko ľudí to nedokáže vôbec akceptovať? Koľko ľudí sa hnevá na niekoho len preto, že niečo urobil podľa vlastných predstáv? Koľko ľudí nenávidí iných len preto, že majú iný názor? Kvôli nedostatku tolerancie sa rozpadá veľa vzťahov. A keď sa vzťahy rozpadnú, medzi ľuďmi vzniká často i nenávisť.
5. Závisť
Závidíme kolegom, susedom, kamarátom a často aj partenrom. Závisť je tiež veľmi negatívna emócia a práve ona je najčastejšie spúšťačom nenávisti. Ten, kto závidí, si neuvedomuje, že hlavný problém je v ňom. Keby si to uvedomil, zaradoval by sa, lebo keď objavíme problém, môžeme ho aj riešiť. Najhoršie je, keď problém nevidíme. Závisť vzniká tam, kde človek stráca schopnosť inšpirovať sa inými ľuďmi, nedokáže sa motivovať ich krokmi a nevie sa tešiť z ich úspechov.
6. Hnev a zlosť
Príčinou nenávisti môže byť aj bôľ, hnev a zlosť. Z veľkej lásky môže vzniknúť aj veľká nenávisť, ak nedošlo k naplneniu očakávaní alebo ak došlo k odmietnutiu. Obrovskú nenávisť dokáže spustiť ohrdnutosť. Príčinou je ranená sebaúcta. Človek sa cíti ničotne, cíti sa byť horší ako ten, komu vytúžený partner alebo partnerka dali prednosť. Porovnáva sa s človekom, ktorý dostal prednosť pred ním, nerozumie príčinám, hľadá ich vo svojej nedokonalosti. To spustí proces zníženia sebaúcty.
A ako sa čo najlepšie zbaviť nenávisti?
Prijmime a potvrďme svoju bolesť
Nevŕtajme sa v bolesti zbytočne, len ju vo svojom vnútri priznajme ako nemenný fakt. Vyvarujme sa sebaľútosti a pozerajme sa dopredu. Ak nám niekto ublížil, len nám ukázal, aký v skutočnosti je, tak načo sa ďalej trápiť? Týmto postojom stratíme dôvod na nenávisť.
Odpúšťajme
Nie je ťažké odpúšťať, ale ťažké je naučiť sa to a chcieť to. Keď prijmeme fakty, môžeme sa pokúsiť o to, že odpustíme.
Nedovoľme, aby nás hnev deformoval
Človek dokáže odpustiť čokoľvek. Dôležité je nvšímať si hnev, ktorý nás môže do veľkej miery ovplyvniť a deformovať. Uvedomme si, že v živote platí rovnováha a všetko spáchané zlo sa jeho pôvodcom vráti. A to i bez toho, aby sme sa o to museli pričiniť my.
Dobré je rozprávať o pocitoch
V období, keď trpíme kvôli krivde, ktorá bola na nás spáchaná, by sme sa rozhodne nemali uzatvárať do seba. Najrýchlejšie nám s negatívnymi emóciami pomôžu vyrovnať sa kamaráti, rodina a známi. Rozprávajme sa s nimi o pocitoch, ale pozor, ak neskončíme so sebaľútosťou ani po ich odporúčaniach a radách, môžeme o nich prísť.
Vnímajme nenávisť ako novú skúsenosť
Spočiatku sa to síce zdá nemožné, ale aj neveru či inú krivdu môžeme otočiť vo svoj prospech. Je to skúsenosť, vďaka ktorej sme opäť o stupienok na rebríku vyššie. Keď prejdeme procesom a prestaneme nenávidieť, stane sa z nás nová, silnejšia a múdrejšia osoba.
Odborník na etikoterapiu Vladimír Červenák, odporúča: „Ak chcete zmeniť ľudí, ktorých nenávidíte, zmeňte sa sami. Potom budete so všetkým spokojní, závisí to predsa iba od vás. Potom porozumiete tomu, že svet je harmonický a spravodlivý. Ak sa vám taký nejaví, môže to znamenať, že niečo nie je harmonické vo vás. Každý človek si sám vytvára svoj svet. Nie je ľahké vzdať sa starých presvedčení a princípov. Ak chcete zmeniť okolitý svet a iných ľudí, môžete ich presviedčať alebo použiť násilie. Ak ako prostriedok na dosiahnutie želanej zmeny použijete násilie, v konečnom dôsledku vás to dovedie k nešťastiu. Ak na seba napriek všetkému vezmete zodpovednosť za použitie násilia, a to i verbálneho, pamätajte na dôsledky. Vaša nenávisť privolá do vášho života odvetné násilie. Existuje aj iná možnosť. Keďže vonkajší svet je môj svet a ja si ho sám vytváram, môžem zmenou svojho postoja, názoru, myšlienok zmeniť aj svoje okolie. Ideálne je, ak človek dokáže pretransformovať všetok hnev, strach, bolesť, zlosť vo svojom tele na jasnosť, múdrosť súcit a lásku, izolovanosť na starostlivosť a zlomyseľnosť na láskavosť. Prepólovanie na vyššie vibrácie lásky, odpustenia, súcitu a vďačnosti vám určite pomôže vyslobodiť sa z nenávisti.“
Zdroj: advaita.sk
