Túžba po absolútnej dokonalosti prináša vo výchove aj svoje nebezpečenstvá

Rodič túžiaci po dokonalosti túži vychovávať aj dokonalé dieťa. Nechce akceptovať jeho chyby.
Rodič túžiaci po dokonalosti túži vychovávať aj dokonalé dieťa. Nechce akceptovať jeho chyby. / Foto: Bigstock

Určite to poznáte. Zapnete televízor a z reklamy sa na vás usmieva dokonale krásna matka a jej ešte dokonalejšie deti. V byte je poriadok a krásny nábytok. Všetko je na svojom mieste. Tie isté nádherné matky sa na vás usmievajú aj na fotografiách v časopisoch či pri ceste na billboardoch. V dnešnej dobe sociálnych sietí sme obklopení veľkým množstvom známych a priateľov, takže máme nekonečne veľa príležitostí porovnávať sa. Háčik je však v tom, že svoju realitu porovnávame so zdanlivým obrazom reality inej osoby. Pri pohľade na obálky časopisov s krásnymi kuchyňami a obývačkami, v ktorých sú naaranžované vázy s kvetmi či ovocím, ozýva sa v našom podvedomí túžba všetko toto mať. Postupne a nenápadne  nás pohlcuje sen po dokonalosti. Často si však pri tom neuvedomuje, že práve táto túžba  nahlodáva našu životnú spokojnosť, konkrétne spokojnosť s našimi skutočnými domami, postavami, manželmi, manželkami a, samozrejme, deťmi. Ak si to človek rýchlo neuvedomí, nespokojnosť prerastá do sklamania a sklamanie do rozčarovania.

Rodič túžiaci po dokonalosti túži vychovávať aj dokonalé dieťa. Možno si však neuvedomuje, že deti nemôžu byť dokonalé. Sú to deti, takže robia chyby. A tie sú veľmi dôležité, pretože vďaka nim sa učia a napredujú. Ak si to rodič neuvedomuje, dochádza k narušeniu vzťahu s deťmi a zároveň očakávania rodičov výrazne ovplyvnia to, akým spôsobom deti vnímajú okolitý svet aj seba.

Deti iba zriedkavo túžia po dokonalosti samy od seba. To, čo ich presvedčí, že nemajú na výber, sú očakávania a reakcie rodičov na chyby, ktoré spravia. Práve rodičia majú vplyv na to, čo si deti o sebe myslia a aký majú zo seba pocit.

Aby mohli rodičia dobre porozumieť vplyvu perfekcionalistickej výchovy na deti, je dobré, aby spoznali nebezpečenstvá perfekcionizmu. Ktoré  nebezpečenstvá sú najčastejšie?

 

Deti nežiadajú o pomoc, pretože nedokážu priznať, že ju potrebujú

Deti by sa vo vzťahu s rodičmi mali cítiť natoľko bezpečne, aby sa dokázali pýtať na čokoľvek. Nemali by sa báť pýtať ani na chúlostivé témy. Napríklad šikanovanie, prvé lásky, problémy so známkami a podobne. Deti, ktorým nerobí problém dávať otázky, vedia, že je v poriadku niečo nevedieť. Ak sa deti boja položiť otázky, je to zväčša tým, že majú pocit, že niečo nevedieť je chyba. Zároveň veria tomu, že dokonalí ľudia nikdy nepotrebujú pomoc.

 

Deti sa boja skúšať nové veci

Ak deti nakazené perfekcionizmom nútime vyskúšať niečo nové, majú stres, pretože je ťažké byť dokonalým v niečom, čo robíme prvýkrát. Môže sa stať, že sa tak naučia menej a budú mať menej žitvotných skúseností. Môžu tak zostať na stabilnej, bezpečnej úrovni a nerozvinú svoj potenciál. Deti, ktoré sa neboja zlyhania, majú rady dobrodružstvo a rady sa púšťajú do nových vecí.

 

Deti, ktoré nerobia chyby, si nevypestujú odolnosť

Umenie rýchlo sa spamätať zo zlej skúsenosti je dôležité. Ak deti, ktoré sa neustále vyhýbajú chybám, zlyhajú a môže ich to zničiť. Niečo im bráni v tom, aby sa o niečo pokúsili. Takéto deti si myslia, že chyba je veľmi zlá vec, ktorej je potrebné sa vyvarovať. Zlyhanie prežívajú naozaj veľmi ťažko.

 

Deti vnímajú rodičov z perspektívvy strachu

Deti perfekcionistických rodičov nechcú zlyhať pred očami rodičov a zároveň nechcú, aby sa rodičia dozvedeli o ich chybách z minulosti. Často klamú, chyby sa snažia zamaskovať a ony samy sa snažia byť neviditeľné. Nechcú rodičov sklamať a vypočuť si ich kritické poznámky. Často myslia na to, ako rodičia budú zúriť, keď sa o chybe dozvedia.

 

Deti si môžu osvojiť negatívny a kritický pohľad na seba a iných

Keďže perfekcionistickí rodičia sú často negatívni a kritickí, ich deti si rýchlo osvoja toto nazeranie na svet. Negativizmus ovplyvňuje ich vzťahy s príbuznými, rovesníkmi aj autoritami a zároveň deformuje ich pohľad na seba samých a svoje schopnosti. Namiesto toho, aby videli to dobré, sústreďujú sa na negatíva.

 

Deti očakávajú dokonalosť od iných, hoci samy sa nerady pokúšajú o naplnenie očakávaní iných ľudí

Keďže tieto deti očakávajú dokonalosť, pravidelne zažívajú sklamanie zo strany iných ľudí. Zároveň nedovolia iným byť samými sebou. Keď sú ľudia napätí, pretože sa boja chýb alebo odhalenia svojich zlyhaní, nedokážu vytvárať hlboké a skutočné vzťahy. Nedostatok autentickosti a úprimnosti má za následok povrchné alebo narušené vzťahy. V takejto atmosfére sa nedá hovoriť o skutočných priateľstvách.

 

Deti sa v prvom rade nezamerajú na to, čo dokážu, ale na to, čo nedokážu

Keďže rodičia, ktorí vyžadujú dokonalosť, poukazujú na chyby detí a nechvália ich za to, čo urobili správne, ich deti si uvedomujú najmä to, čo nedokážu. Dôsledkom takejto výchovy je, že dieťa sa poddá svojim slabostiam, bude menej produktívne a jeho život nebude mať jasný cieľ. Tieto deti často nedokážu v ničom uspieť, lebo pochybujú o tom, že sa môžu zlepšovať. Svoje slabosti vnímajú ako trvalý stav, čo ich oberá o nádej. Myslia si: „Rodičia vždy nájdu niečo, čo mi nejde dobre. Nič nedokážem a nikdy sa to nezlepší.“

 

Deti, od ktorých sa očakáva dokonalosť, môžu v dôsledku stresu váhať privlastniť si svoj úspech a veriť, že sú schopné

Niektoré deti robia chyby vedome, pretože nebyť dokonalým predstavuje menší stres ako usilovať sa dosiahnuť cieľ, ktorý pred ne postavili rodičia. Vedia, že zajtra rodičia zdvihnú latku svojich očakávaní ešte vyššie. Keď raz rodičia prídu na to, čo dieťa dokáže, neradi sa uspokoja so slabším výkonom. To len zvyšuje tlak, ktorý deti prežívajú.Tieto deti si často myslia: „Dokážem toho aj viac, ale nemôžem si to dovoliť, aby to rodičia zistili. Stačí, že sú zo mňa sklamaní. Nepotrebujem, aby sa na mňa ešte aj hnevali.“

 

Deti nebudú veriť kráse bezpodmienečnej lásky ani ju zažívať

Deti perfekcionistických rodičov sa snažia získať rodičovskú lásku, pozornosť a prijatie tým, že sa dobre správajú a dosahujú dobré, ba dokonca dokonalé výkony. Často dospejú k názoru, že rodičia sú šťastní iba vtedy, ak sú v niečom dobré. Privysoké očakávania vyvolávajú v deťoch pocit: „ Rodičia ma neľúbia. Páči sa im len to, čo robím, a keď to robím dokonale.“

 

Aký je rozdiel medzi dokonalosťou a výnimočnosťou?

Na to, aby sme ešte lepšie porozumeli vplyvu dokonalosti na naše životy a výchovný štýl, potrebujeme pochopiť aj rozdiel medzi dokonalosťou a výnimočnosťou.

Dokonalosť nás okráda o radosť, vedie k beznádeji a predurčuje nás na zlyhanie. Ak od seba samých očakávame dokonalosť, budeme žiť v neustálom sklamaní. Ak dokonalosť očakávame od iných, stanú sa z nás prehnene kritickí ľudia.

Výnimočnosť nás motivuje k čo najlepšiemu výkonu s ohľadom na náš temperament, talenty a okolnosti. Keď od seba očakávame  výnimočnosť, kráčame k cieľu, ktorý chceme dosiahnuť a nebojíme sa zlyhaní. Keď očakávame výnimočnosť od iných počítame aj s tým, že ľudia robia chyby.

 

Výnimočnosť znamená, že niečo urobíme veľmi dobre. Dokonalosť, že to urobíme bez chýb.
Výnimočnosť prináša uspokojenie, dokonalosť nikdy nemá dosť.
Výnimočnosť oslobodzuje, dokonalosť zväzuje.
Výnimočnosť počíta s chybami, dokonalosť chyby trestá.
Výnimočnosť znamená učiť sa, dokonalosť podávať výkony.
Výnimočnosť je motivovaná sebadôverou, dokonalosť strachom.

- Jill Savageová, Kathy Kochová

 


Zdroje: Nicky a Sila Lee: Kniha o rodičovstve, Jill savageová, Kathy Kochová: Dosť bolo dokonalých detí
Zdieľať na facebooku