Keď vaše dieťa vyleje pohár, nepotrebuje kázeň, ale handru.
- Dr. Kevin Leman
Všetci robíme chyby. Deti aj dospelí. Každý občas zlyhá. Ak však žijeme v prostredí, kde sú chyby povolené, neprepadneme hneď pocitu, že ak urobíme chybu, sme nanič. Ako vytvoriť v rodine prostredie, kde sa môžu robiť chyby? Ako vytvoriť prívetivú atmosféru, v ktorej majú deti šancu na nápravu a nemusia sa zbytočne stresovať?
Ak chcú rodičia pomôcť svojim deťom prekonávať chyby, musia pochopiť, prečo sa ich dopúšťajú. Existuje 7 najčastejších príčin, prečo deti robia chyby.
Naučte deti, že nie sú hlúpe aj keď urobia niečo nesprávne. A je jedno, či to urobia doma, alebo v škole. Ak uveria, že sú hlúpe, prestanú sa snažiť a snívať o svojej budúcnosti. Chyby sú súčasťou života a často sa vyskytujú hlavne v tých oblastiach, v ktorých potrebujeme viac skúseností.
Deti často robia chyby hlavne vtedy, keď sa dostanú do novej situácie. Deti sa rady púšťajú do vecí po svojom a keď sa im niečo nepodarí, cítia sklamanie. Ochráňte ich sebaúctu, keď si všimnete, že dôvodom ich chyby je skutočnosť, že im chýbala pomoc alebo rada.
Deti robia chyby aj preto, lebo sa nestihli nejakú činnosť dobre naučiť. Takéto chyby sú súčasťou procesu učenia sa a netreba ich deťom vyčítať. Dieťa neurobilo vedome nič zlé. Prijmite skutočnosť, že deti sa učia cvičením a skúšaním.
Niektoré deti majú pocit, že bremeno šťastia rodičov leží na ich pleciach. Takýto druh motivácie je nezdravý a na dieťa vytvára silný tlak.
Deti robia občas chyby aj preto, aby upútali na seba pozornosť. Niekedy majú pocit, že si ich rodičia nevšímajú, a tak zámerne urobia chybu.
Chyby sú niekedy záležitosťou charakteru. Deti často úlohy odfláknu preto, lebo sa chcú ísť hrať počítačovú hru, inokedy preto, lebo si myslia, že sú už natoľko múdre, že úlohu netreba prekontrolovať alebo si myslia, že ony chyby nerobia. Úlohou rodičov je rozlíšiť, či išlo o príležitostné zlyhanie alebo o chybu charakteru, na ktorej treba popracovať.
Keď je dieťa unavené, hladné, nevyspaté alebo ho niečo citovo ranilo, okamžite podáva nižší výkon. Aby ste odhalili určité vzorce správania detí, zapisujte si do kalendára okolnosti nevhodného správania. Všimnite si, kto bol pri nich, či sa to nestalo v čase, keď sa už malo podávať jedlo alebo či neprišli zo školy veľmi unavené.
Deťom môže pomôcť, keď ich povzbudíte, že hoci robia chyby, neznamená to, že sú nanič. Všímajte si okamihy, keď je vhodné deťom vysvetliť, že chyby sú súčasťou procesu učenia sa, že nie sú hlúpe a že robiť chyby je bežné a robia ich občas všetci.
Dobre je vytvoriť v rodinách kultúru povzbudzovania. Keď deti povzbudzujete, odovzdávate im odvahu. V takomto prostredí sa deti učia, že môžu riskovať, skúšať nové veci, prosiť o pomoc a robiť chyby bez toho, aby sa báli straty rodičovskej lásky a podpory. Rodičov povzbudzovanie učí byť súcitnými ľuďmi.
Pri povzbudzovaní svjich detí môžete využiť niektoré z týchto rád:
Keď očakávate maximálnu dokonalosť, postrehnete aj tú najmenšiu chybu, čím vytvárate prostredie znechutenia.
Nevyzdvihujte známky a športové či umelecké výkony nad to, čo sa deti vlastne učia. Takto im ukážete, že ich hodnota nespočíva v tom, čo robia a ako to robia.
Pozerajte sa na veci a chod udalostí s nádejou a s radosťou očakávajte len to najlepšie.
Neposudzujte úplne všetko, čo deti robia. Jedným zo spôsobov, ako zdôrazniť, že učenie je dôležitejšie ako výkon, je prestať sa stále pýtať na výsledky a známky.
Keď sa budete rozprávať o športovej súťaži, koncerte alebo teste, najprv sa detí pýtajte na ich pocity a či sú spokojné s výsledkom. Rozhovor o známkach, súťažiach a verejných vystúpeniach je užitočnejší než jednosmerné posudzovanie zo strany rodičov.
Často poukazujte na silné stránky dieťaťa v oblasti charakteru, postojov a činov, aby ich mohli používať na kompenzovanie slabých stránok. Pomáhajte im v procese prekonávania slabostí.
Pochopte, že niektoré oblasti ostanú pre vaše deti problémovými, nech by sa akokoľvek snažili. Nikto nie je absolútne dokonalý. Ak budete deti nútiť zmeniť to, čo nedokážu, iba ich znechutíte.
Ak dieťa dosiahne skutočný úspech, oslávte to spoločne s celou rodinou. Využite túto príležitosť aj na to, aby ste naučili aj súrodencov oceňovať úspechy svojho brata alebo sestry.
Ak sa rozhodnete vypestovať v rodine kultúru povzbudzovania, buďte hlavne trpezliví. Nesnažte sa hneď meniť všetko, pretože môžete zažiť sklamanie. Dívajte sa dopredu s nádejou a očakávaním.
Dobré je tiež, keď sa nenecháte ovládať emóciami, podriadite sa im a dokážete použiť napríklad tieto vety: „To je v poriadku. Všetci robíme chyby. Mrzí ma, že som tak vybuchol. Odpustíš mi, prosím?“
