Určite sa vám už stalo, že ste prišli do detskej izby a zistili ste, že na zemi nie je kúsok voľného miesta a vaše deti sú hračkami úplne obsypané. Deťom neporiadok nevadí, niekedy sú dokonca rady, že majú všetky hračky pokope okolo seba. Rodičia však na túto situáciu majú väčšinou iný pohľad.
Čo robiť? Upratať za deti? Hrozí, že si zvyknú na to, že sa na vás môžu vždy spoľahnúť a nemusia pohnúť ani prstom. Ako teda deti naučíte po sebe upratovať bez toho, aby ste sa nemuseli zbytočne hnevať alebo kričať na ne? Thomas W. Phelan vo svojej knihe Magická výchova uvádza niekoľko možností, ako to zvládnuť.
1. možnosť: Zatvorte dvere a nedívajte sa
Samotný autor knihy píše: „Neviem o žiadnom výskume, ktorý by naznačoval, že z detí, ktoré si neupratujú izbu, vyrastajú bezdomovci, duševne nevyrovnaní ľudia alebo ľudia s vyššou pravdepodobnosťou rozvodu. Okrem toho, čia je to izba? Nemusíte v nej bývať vy, tak prečo občas nepožiadať dieťa, aby malo dvere zatvorené, aby ste sa nemuseli rozčuľovať?“
Väčšine rodičov sa táto myšlienka vôbec nepáči. Ale Thomas W. Phelan sa na metódu pozerá trochu ináč. Hovorí, že rodičia by si mali uvedomiť, že niektoré deti musia bojovať s viacerými problémami a prečo im pridávať ešte ďalšie? Má na mysli poruchy učenia, zlé vzťahy v kolektíve, úzkosti, depresie. Ak má dieťa naozaj veľa iných problémov, je potrebné premyslieť priority, aby dieťa nebolo zbytočne preťažené. Metódu zatvorte dvere a nedívajte sa využívajte len v rámci detskej izby. Na zvyšnú časť vášho domu by sa táto metóda nemala vzťahovať. Nedovoľte deťom, aby nechali kuchyňu, jedáleň, kúpeľnu a chodby pokryté hračkami a ďalšími vecami. Samozrejme, rodičia túto metódu nemusia využívať, všetko závisí od ich rozhodnutia.
2. možnosť: Týždenná upratovacia rutina
Táto možnosť je u rodičov dosť obľúbená. Pri týždennej upratovacej rutine si dieťa musí upratať izbu iba raz za týždeň, ale presne podľa požiadaviek rodičov. Požiadavky môžu byť napríklad tieto:
- uložiť veci do skrine a do políc,
- dať špinavú bielizeň do koša,
- ustlať posteľ,
- povysávať a utrieť prach.
Dieťa si môže vybrať deň a čas, kedy to urobí. V ten deň, keď to má urobiť, nesmie ísť von, hrať sa ani robiť nič iné, kým jeho izba nie je uprataná a skontrolovaná rodičmi. Odmena by mala byť v podobe pochvaly a tiež slobodného výberu činností, ktoré dieťa môže robiť po uprataní izby.
Taktiky zbierania vecí rozhádzaných po dome
Kuchynský časovač
Keď je prácu potrebné urobiť ihneď, napríklad potrebujete rýchlo upratať obývačku a kuchyňu, lebo má prísť návšteva, vtedy využite časovač. Môžete napríklad povedať: „Deti, o 30 minút prídu Novákovci. Dovtedy potrebujem, aby ste si odniesli všetky veci z obývačky. Nastavím časovač.“
Metóda odpadkového koša
Pri tejto metóde najprv povzbuďte deti, aby si svoje veci nenechávali pohodené po dome. Tiež im povedzte, že v určitú denné hodinu musia byť ich veci preč z izieb a môžu byť len v detskej izbe. Vyberte si napríklad ôsmu hodinu večer. Čo zostane v dome alebo v byte po ôsmej hodine, pozbierajte a dajte do veľkého vreca. Dieťa takto stráca právo na používanie týchto vecí napríklad do 18. hodiny ďalšieho dňa.
Postupne si deti na túto metódu zvyknú a rýchlo prídu na to, že každý deň, než sa priblíži hodina upratovania, deti budú behať po dome a zachraňovať svoje veci. Je dobré 10 minút pred 20. hodinou deti upozorniť na to, že sa blíži čas upratovania.
Pri domácich prácach nezabúdajte ani na tieto pravidlá:
Pri motivácii k vykonávaniu domácich prác nezabúdajte hlavne na to, že :
- malé deti do piatich rokov chváľte kedykoľvek, keď vám pomôžu,
- neočakávajte, že si presne zapamätajú, čo majú robiť na ďalší deň,
- neočakávajte, že vydržia pri nejakej práci dlhšie ako pár minút,
- keď má dieťa sedem rokov, môžete mu presne určiť, ktorú domácu prácu bude vykonávať,
- vytvorte si tabuľku, do ktorej zapisujete, ktoré dieťa kedy a čo v domácnosti robí a kedy úlohu splnilo.
Thomas W. Phelan odporúča využívať i dokovací systém, podstata ktorého spočíva v tom, že keď deti niečo neurobia, čo sa od nich očakáva, urobíte to za ne a ony vám za to zaplatia. Platbu by nemala sprevádzať rodičovská prednáška o zodpovednosti. Dávajte si však pozor, pretože niektoré deti vám rady zaplatia, aby svoje práce nemuseli robiť. Čo robiť v takomto prípade? Môžete napríklad zvýšiť cenu za vašu prácu. Pre dieťa sa v tomto prístupe ukrýva ponaučenie, že nemôže stále dostávať bezplatné služby a že za služby sa musí v reálnom živote platiť.
Domáci maznáčikovia
Aj starostlivosť o domáce zvieratká je domáca práca. Veľa detí po určitej dobe, keď opadne eufória zo zvieratka, ktoré dostali, nechce sa o svojho miláčika starať. Nudí ich pravidelné kŕmenie, napúšťanie čerstvej vody, venčenie, upratovanie, kefovanie. Aj v týchto situáciách vám môže pomôcť pochvala, časovač, dokovací systém, ale i tabuľka. Iné metódy autor neodporúča. Thomas W. Phelan však rodičom tiež dáva dobrú radu: „Nezaobstarávajte si žiadne zviera, o ktoré sa nechcete starať aj vy sami.“
ZDROJ: Thomas W. Phelan: Magická výchova
