Rodičovská výchova je prvá, ktorá vplýva na človeka. Dieťa sa identifikuje s názormi rodičov, s ich sociálnymi postojmi, teda s tým, čo pokladajú za morálne a nemorálne, správne a nesprávne, dovolené a zakázané. Vplyv rodičov na dieťa je silný faktor ovplyvňujúci jeho konanie. Každý z nás však preferuje iný štýl výchovy. S akými typmi rodičovskej výchovy sa môžeme stretnúť?
Demokratická výchova
Vyznačuje sa prvkami pochopenia. Existujú isté pravidlá hry a deti primerane kontrolujú. Od detí sa vyžaduje správanie na intelektuálnej a sociálnej úrovni, zodpovedajúcej ich veku a schopnostiam. Žiada sa od nich vyjadrenie názoru na prijatie určitého rodinného rozhodnutia.
Autoritárska výchova
Vyznačuje sa pevnosťou rozhodnutí rodičov, príkazmi. Rodičia sú nároční, kontrolujú a presadzujú svoju moc bez ohľadu na zrelosť dieťaťa, bez starostlivosti o obojstrannú komunikáciu.
Liberálna výchova
Vyznačuje sa benevolenciou rodičov, ktorí kladú málo požiadaviek, deti majú bezstarostný život, chýba im kontrola a sociálna zodpovednosť.
Zanedbávajúca výchova
Nedbalosť rodičov o deti. Rodičia sa zaoberajú vlastnými aktivitami a nie tým, s kým sa ich deti stretávajú a ako trávia voľný čas a pod.
Nadmerne ochranná výchova
Predstavuje nadmernú starostlivosť rodiča o dieťa – robí všetko “len pre jeho dobro”. Prianie dieťaťa mu je často rozkazom.
Disharmonická výchova
Vyznačuje sa rozporuplnosťou. Rodičovské reakcie sú riadené momentálnymi popudmi a náladami. Neexistujú jednotné kritériá výchovy. Niekedy tolerované správanie je inokedy trestané.
Merkantilná výchova
V rámci tejto výchovy neodôvodnene odmeňujme deti.
Nekompromisná
Rodičia kladú prísne požiadavky na dieťa bez výnimiek. Nerešpektujú osobnosť dieťaťa, jeho individualitu. Napríklad ak rodičia silou mocou chcú, aby dieťa chodilo na gymnázium, no pritom pre jeho pokojný psychický vývin je lepšia iná škola.
Patologická
Dieťa je v rodine vychovávané alkoholikom, neurotikom, narkomanom. Z toho plynie patologické správanie. K dieťaťu je potrebný citlivý prístup, pretože aj najmenšia kritika sa vie dotknúť jeho sebavedomia.
Kverulantská
Rodičia prijímajú informácie len zo strany dieťaťa, ospravedlňujú svoje dieťa bez konzultácie s učiteľom (alibizmus rodičov).
Demobilizujúca
Rodičia nepodporujú dieťa v štúdiu, nepodporujú ho k aktivite vo voľnom čase. Typické sú slová: „Aj bez strednej školy si zarobíš,“ a podobne.
Výchova nevýchovou
V Českej republike sa v poslednej dobe rozmáha nový trend vo výchove, takzvaná nevýchova. Mnoho rodičov sa učí nevýchove prostredníctvom rôznych kurzov a seminárov. V niektorých mestách vznikli prvé škôlky, ktoré využívajú spomínaný prístup. Čo je to vlastne nevýchova?
Na prvý pohľad sa môže zdať, čo je to za hlúposť nevychovávať deti. Pojem nevýchova však len na prvý pohľad zaváňa liberálnym prístupom, pri ktorom si dieťa môže robiť, čo chce. V skutočnosti nevýchova vychádza z myšlienky, že dieťa je náš partner a nie je horšie ako rodičia. Z tohto dôvodu rodičia k nemu nemusia pristupovať ako policajti či učitelia. Stačí si s nimi vytvoriť bezpečný priestor, v ktorom sa učia o svete, vzťahoch a podobne. Protagonisti nevýchovy totiž tvrdia, že napriek všetkému, čo sme doteraz o deťoch a ich výchove počuli a čítali, dieťa nič nepotrebuje. Ono všetko má. A čo nemá, o to požiada. Dieťa je totiž skvelé už teraz. Nevýchova je súbor myšlienok, princípov, praktických nástrojov, ktoré pomáhajú rodičom a deťom rozvíjať naplno svoj potenciál a užívať si jeden druhého.
Nevýchova je hra. Nie je to však neustále sa hranie s deťmi, ale vytvorenie takého rodinného prostredia otvorenosti, vzájomnej komunikácie a rešpektovania potrieb iného, že výchova môže byť ľahká, jasná a zábavná ako hra. Dieťaťu veríme, že je múdre a samo príde na to, čo dáva životu zmysel, že má všetko v sebe zakódované. Všetko, čo dieťa potrebuje od rodičov je, aby ho milovali, inšpirovali vlastným životom, dôverovali mu, že vie, čo je pre neho optimálne, rozprávali sa o tom, čo je pre všetkých dobré, a tak si spoločne užívali detstvo ako zábavu a dobrodružstvo. Rodič, ktorý je partnerom a sprievodcom, vie že každé dieťa sa vždy najviac učí napodobňovaním, a preto venuje vo výchove najviac času tomu, aby sám žil život, ktorý je pre deti inšpirujúci a ktorý chcú deti odpozorovať a napodobňovať. Takáto výchova teda nevyžaduje dodržiavanie istých pravidiel nielen od detí, ale aj od samotných rodičov. Ako výchovný nástroj používame dohodu. Rodič povie, ako by to chcel urobiť, dieťa tiež povie o svojej predstave a spolu sa pokúsia nájsť také riešenie, aby bolo v rodine všetkým dobre
Je úplne samozrejmé, že sa veľmi ťažko vybieha zo zabehnutých koľají. Väčšinou, keď nechceme, aby dieťa niečo robilo, zakážeme im to. Načo by sme sa mali s nimi o niečom dohovárať? Veď zákaz funguje! Lenže, ako sa potom cítime my rodičia a naše deti? A hlavne, keď sú staršie, v puberte. Často na naše zákazy reagujú podráždene alebo apaticky. A preto prívrženci nevýchovy zdôrazňujú, že veľa energie a času máme venovať komunikácii, riešeniu problémov, vzájomnej dohode, predkladaniu návrhov z viacerých strán. Len takto sa nám podarí vytvoriť slobodné prostredie, kde dieťa aj rodič môžu rásť, radovať sa, byť sami sebou. A hlavne, nevýchova neznamená, že neplatia žiadne pravidlá. Určite platia. Len dieťa na základe diskusie s rodičmi, im musí rozumieť.
Nevýchova nie je jediný a na sto percent pravdivý návod na výchovu. Čo vyhovuje jednej rodine, nemusí vyhovovať inej. Nevýchova je len jednou z ciest, jednou z možností, ktorá nám dáva pomocnú ruku pri formovaní našich detí. Propagátorka nevýchovy v Českej republike – Mgr. Katarína Králová zdôrazňuje, že tento spôsob výchovy netreba robiť nasilu. Ak rodičia majú pocit, že v rodine všetko funguje, všetci sú šťastní a spokojní, nič netreba meniť. Zároveň však hovorí o tom, že práve nevýchova pomohla už mnohým deťom s poruchami správania. Celý proces výchovy je o nekonečnom hľadaní tej najsprávnejšej cesty. A aby sme si mohli vybrať tú najsprávnejšiu, musíme ich predovšetkým poznať.
Zdroje: zena-in.cz / nevychova.cz / sk.wikipedia.org
