Najdôležitejšou zručnosťou, vďaka ktorej môže rodič zostať v spojení so svojím dieťaťom, je počúvanie. Nie poučovanie, dávanie rád alebo poskytovanie riešení. Deti veľmi túžia po tom, aby ste ich predovšetkým počúvali s otvoreným srdcom. Tí, ktorí vedia skutočne počúvať, počujú nielen slová. Vycítia veľa vecí aj zo správania dieťaťa. Dobrým poslucháčom sa môže stať každý a schopnosť načúvať sa dá natrénovať.
Detská vývjová psychologička a rodinná poradkyňa Dr. Laura Markhamová vo svojej knihe AHA! Rodičovství uvádza desať spôsobov, vďaka ktorým si každý rodič môže nacvičiť schopnosť dobre počúvať svoje dieťa.
1. Vydržte byť ticho
Niektorí ľudia, keď začnú rozprávať, nevedia sa zastaviť. Ak chcete počúvať svoje dieťa, musíte byť aj chvíľu ticho.
2. Venujte dieťaťu reálnu pozornosť
Niektorí rodičia názory svojich detí neberú vážne. Povedia si, veď sú to len deti. Deti to však z dospelých vycítia. Keď sa idete rozprávať so svojím dieťaťom, tak sa na chvíľku zastavte, nadýchnite sa a sústreďte pozornosť len na rozhovor s ním. Vypnite si mobil a notebook. Pozrite sa mu do očí. Môžete položiť otázku a začnite načúvať.
3. Všímajte si drobné úvodné frázy, ktorými dieťa začína komunikáciu
Venovať dieťaťu celú pozornosť a odtrhnúť sa od všetkého, je niekedy naozaj veľmi ťažké. Pre dieťa je to však veľmi dôležité, pretože sa učí, že sa na rodičov môže spoľahnúť, keď to potrebuje. A to je oveľa dôležitejšie než akákoľvek konverzácia, ktorú začnete vy, keď sa napríklad snažíte z dieťaťa vymámiť, ako sa malo v škole.
4. Ak naozaj nemôžete počúvať, povedzte to
„Počujem, že mi chceš niečo dôležité povedať, lebo ťa niečo veľmi hnevá. Ja by som sa rada na náš rozhovor sústredila, ale teraz nemôžem, pretože musím pripraviť pre všetkých raňajky. Môžeme sa dohodnúť, že to dnes všetko prediskutujeme.“ Dôležité je, aby ste na to večer nezabudli a svoj sľub dodržali. Vďaka tomu budujete dôveru medzi vami a dieťaťom.
5. Pri rozhovore buďte v prítomnosti
Toto je čas, v ktorom ste poslucháčom svojho dieťaťa. Práca naozaj počká. Dieťa vycíti, či ste naozaj s ním. Možno to nedá najavo, ale ak len predstierate a v skutočnosti nepočúvate, narušuje sa vedomie jeho vlastnej hodnoty.
6. Začnite rozhovor tým, že popíšete pravdepodobné pocity dieťaťa
Nekritizujte, neposudzujte, ale na úvod napríklad povedzte: „Teraz si veľmi nahnevaný na kamaráta“ alebo „ Zdá sa mi, že ťa trápi ten dnešný školský výlet.“ Konverzáciu môžete ukončiť napríklad týmito vetami: „Musíš sa trochu snažiť, aby si lepšie s kamarátom vychádzal. Budem ti držať palce!“ alebo „ Netráp sa pre ten výlet. Ja viem, že si chel ísť inde, ale možno na tom mieste objavíš niečo nové, čo si minulý rok nepostrehol.“
7. Dávajte otázky, ktoré nevyvolávajú kritiku a nevyžadujú hodnotenie, ale skutočnú odpoveď
Otázky typu: „S kým si dnes sedel v škole?“ alebo „Ako dopadla písomka z matematiky?“ otvoria rozhovor lepšie ako napríklad otázka: „Ako bolo dnes v škole?“ Otázky ktoré začínajú slovom PREČO v deťoch vyvolávajú pocit, že sa musia brániť.
8. Nevnucujte okamžite rady a svoje riešenia
Znamená to, že si musíte najprv spracovať svoje vlastné obavy spojené s danou situáciou. Vaše dieťa potrebuje šancu prejaviť sa, ventilovať problém a pokiaľ neuvoľní emócie s tým spojené, nedokáže rozumne premýšľať. Potom potrebuje mať možnosť nájsť vlastné riešenie. Tým si rozvíja svoju sebadôveru a pocit vlastnej kompetencie.
9. Snažte sa, aby ste sa počas celej doby rozhovoru cítili všetci bezpečne
Keď sú ľudia nahnevaní, nedokážu počúvať iných. Vo chvíli, keď sa cítia ohrození, sa väčšinou stiahnu alebo zaútočia a mozgové centrá zodpovedné za rozumné uvažovanie sa uzavrú. Ak si všimnete, že vaše dieťa sa začína hnevať, bojí sa alebo sa cíti ohrozené, stiahnite sa a pokúste sa znovu po čase na dieťa napojiť. Pripomeňte mu, ako veľmi ho milujete a že rozhodne nájdete riešenie, s ktorým budú všetci spokojní.
10. V priebehu rozhovoru ovládajte svoje vlastné emócie, aby sa dieťa cítilo bezpečne
Neberte si nič osobne. Keď sa nahneváte, nikomu tým nepomôžete. To, o čom vaše dieťa rozpráva, si spracujete neskôr. Pripomeňte si sami sebe, že v tejto chvíli je podstatné pomôcť dieťaťu vysporiadať sa s nepríjemnými pocitmi a keď sa upokojí, vymyslite spolu s ním plán ďalších krokov, ktoré mu budú vyhovovať.
Zdroj: Dr. Laura Markhamová: AHA! Rodičovství
