To, čo iní hovoria, nemusí byť vždy pravda. Za slovami sa môže skrývať veľa ďalších vecí. Často nie na základe slov, ale na základe toho, čo človek nevypovie, môže o ňom veľa prezradiť. Väčšina informácií, ktoré si v komunikácii vymieňame, idú inými kanálmi, než sú slová. Veľmi často sú to dôležitejšie informácie, než vlastný obsah slov. Ktoré prejavy by sme si mali všímať, aby sme dokonalejšie mohli spoznávať pravdu o ľuďoch? O tom nám veľa napovedia signály neverbálnej komunikácie. Reč tela by sa dala prirovnať k spoľahlivému detektoru lži. Pomocou rúk, nôh a mimiky podávame totiž informácie o svojej vnútornej schopnosti, ktorú si nesieme všetci so sebou od narodenia. Komunikácia skutočne nie sú len slová a ich obsah. Niekoľko výskumov preukázalo, že predstavujú dokonca len 7% všetkých informácií, ktoré vnímame. Ďalších 25% patrí odtieňu hlasu a jeho modifikácii a celých 68% tzv. neverbálnej komunikácii, ktorá zahŕňa širokú škálu javov. Jedná sa nielen o známu mimiku, gestiku a pohyby očí, ale aj o dotyky (haptika), vzdialenosti v priestore (proxemika), reč postojov, držanie tela (posturológia), zaobchádzanie človeka s časom (chronemika) či charakter rukopisu (grafológia).
Jednotlivé kanály mimoslovnej komunikácie slúžia na prenos rôznych dát. Tak napr. pohľad vypovedá o sebadôvere a o vzťahu k druhému. Mimika informuje predovšetkým o emóciách, je relatívne najľahšie čitateľná a napodobiteľná. Výraz hlasu, jeho výška, farba, melódia a intenzita zrkadlí hlbší psychický stav. Napr. monotónny hlas vyjadruje napätie, naproti tomu melodický uvoľnenie. Medziosobnou vzdialenosťou komunikujeme k človeku v zmysle podriadenosti a nadriadenosti či sympatií, antipatií a podobne.
Čo najčastejšie nahrádza slová?
Gestika: Posunky (časť kineziky).
Haptika: Dotýkanie sa ľudí okolo, fyzický kontakt (hladkanie, bozkávanie, bitie, držanie sa za ruky).
Kinezika: Pohyby tela.
Mimika: Týka sa tváre a ako jediná vyjadruje emócie - šťastie, nešťastie, prekvapenie, očakávania.
Paralingvistika: Štýl verbálneho oznámenia, to znamená hlasitosť reči, tón, rýchlosť oznamovanie, frázovanie.
Posturológia: Postoje tela a jeho pohyby.
Proxemika: Postoj pri komunikácii, vzďaľovanie sa a približovanie, zaobchádzanie s priestorom okolo seba.
Poďme sa na niektoré z nich pozrieť bližšie.
Oko – okno do duše
Reč očí patrí medzi najdokonalejšie komunikačné kanály. Čo si všímať na očiach?
Priemer zrenice
Priemer zrenice sa nemení len pod vplyvom vyššej intenzity svetla, ale tiež pôsobením väčšej intenzity záujmu o daný objekt. Tým záujmom môže byť radosť alebo zdesenie. Keď vidíte, že sa partnerovi alebo partnerke rozšírili zrenice, je to preto, že ste ho zaujali alebo ste sa dotkli emocionality. Ak sa muž pokúša získať srdce ženy a ona ho počúva, ale zrenice má tenké ako čiarky, zbytočne sa snaží. Ten muž ju totiž vôbec nezaujíma. Zväčšené zrenice znamenajú nielen záujem voči druhej osobe, ale aj otvorenosť a čestnosť. Naopak menšie zreničky môžu značiť nezáujem alebo únavu.
Zameranie pohľadu
Je samozrejmé, že častejšie a dlhšie sa pozeráme na to, čo nás zaujíma. Hovorí sa, že oči chodia tam, kde by chceli ísť nohy, keby mohli. Ak sa na vás niekto uprene pozerá, je to preto, lebo ste toho človeka zaujali.
Pohľad z očí do očí
Hovorí sa, že kto sa pri rozhovore pozerá bokom, je pravdepodobne v rozpakoch. Môže ísť o uzavretého človeka, ktorý máva problémy pri kontakte s ľuďmi, ale tiež to môže byť preto, lebo dotyčný človek nemá čisté svedomie. Očný kontakt je jednou z najdôležitejších vecí neverbálnej komunikácie. Štúdie dokazujú, že udržanie očného kontaktu má obrovský vplyv na presviedčanie ľudí. Vyhýbanie sa mu môže naznačovať klamstvo.
Pohyby viečok
Vedci dokázali, že človek má k dispozícii 25 stupňov otvorených viečok, od žmúrenia až po poriadne otvorenie očí. Čím prejavujeme väčší záujem o človeka, tým sú oči viac otvorené. S mrkaním je to zložitejšie. Niekto mrká v situácii, keď má o niečo veľký záujem, iný preto, lebo má zápal spojiviek alebo trpí tikom. Keď niekto zavrie oči na dlhšiu dobu, je jasné, že potrebuje vypnúť. Niekto zatvára oči aj preto, lebo si chce určitý vnem podržať dlhšiu chvíľu, iný preto, lebo sa nemôže na niečo pozerať.
Reč tváre prezradí najviac
Na tvári najvýraznejšie pôsobia oči. Ale aj ostatné svalstvo hrá dôležitú úlohu. Práve výraz tváre prezrádza veľa o našom emocionálnom nastavení. Vďaka mimike môžeme zistiť, či je človek spokojný, nespokojný, zaujatý, unudený, šťastný, nešťastný, cíti strach, smútok, radosť, pokoj, je rozčúlený, niečím pohŕda alebo je prekvapený. Ak s vami niekto komunikuje, dávajte najavo, že ho počúvate. Zdvihnutým obočím, úsmevom, pokývaním hlavy alebo jednoduchým “mmhm” či naklonením k danej osobe. Ak ľuďom nedáte takúto spätnú väzbu, myslia si, že ich nepočúvate.
Ruky môžu ľudí zbližovať i vytvárať odstup
Človek okrem mimiky sa prejavuje aj telom, a to predovšetkým končatinami. Práve reč rúk je niekedy oveľa dôležitejšia ako samotné slová. Pri intenzívnej hladine emócií robia ľudia prudké pohyby. Ak má muž záujem o nejakú ženu a snaží sa s ňou nadviazať kontakt, mal by sledovať, či nachýli hlavu bokom. Ak áno, môže muž ďalej rozvíjať vzťah a môže do toho investovať energiu bez ohľadu na to, aké slová mu žena povedala. Určite ste už počuli o tom, že ruky zložené na prsiach znamenajú uzavretosť a odstup, založené ruky na temene hlavy v kombinácii s ležérnym sedom zase ukazujú na prevahu dotknutého a jeho nadradenosť. Iste, gestá sa tak dajú pretlmočiť, ale takto jednoduché to nie je a preklad nemusí sedieť dokonale. Pozícia so založenými rukami na prsiach môže dokumentovať napríklad aj to, že je nám zima. Chúlime sa, aby sme sa zahriali. Signály tela sú vierohodné len vtedy, keď si budete všímať, v akom kontexte sa používajú. Malými gestami sa demonštrujú veľké veci. Silné autority používajú na zdôraznenie vecí malé gestá. Ak rukami príliš rozhadzujeme, naznačuje to slabosť a nedostatok sebadôvery.
Postoj alebo sedenie prezrádza otvorenosť či uzavretosť
Posturológia skúma, ako ľudia stoja, alebo sedia.
Psychológovia tiež zistili, ktoré postoje pôsobia priateľsky a ktoré odmerane. V podstate existujú dva základné postoje- otvorený, priateľský alebo uzavretý, odmietavý.
Čo pôsobí otvorene a priateľsky?
- vystretý chrbát, pevný postoj,
- otvorené ruky, ktorými pohybujete smerom zdola nahor,
- ruky vzadu na krku,
- paže voľne zboku pri tele,
- hlava vzpriamená,
- váha na oboch nohách,
- ruky na bokoch.
Čo pôsobí odmerane, odmietavo alebo nepriateľsky?
- ovisnuté plecia a pokrčené nohy (napr. aj na vysokých podpätkoch),
- zovreté ruky alebo zasunuté vo vreckách,
- podopretá brada,
- prekrížené paže,
- hlava dole,
- neustála zmena postoja alebo nôh,
- ruky za chrbtom.
To, ako sa cítime, sa prenáša do nášho postoja. Aby ste pôsobili sebavedomo, stojte rovno, hlavu držte hore, uši a ramená majte v jednej rovine. Nohy držte mierne od seba s rovnomerne rozloženou váhou tela na oboch. Taký postoj podľa odborníkov dá signály aj nášmu mozgu o tom, že sa cítime silní a dôveryhodní.
Ako spoznať falošných ľudí alebo klamárov?
Psychológovia zistili, že falošní ľudia sa väčšinou dajú odhaliť podľa nasledujúcich foriem správania:
- rešpektujú len ľudí s mocou,
- kritizujú ostatných, aby oni sami vyzerali dobre,
- veľa klebetia,
- sú milí len vtedy, keď prebieha nejaká schôdza alebo rokovanie,
- zúfalo túžia po pozornosti,
- chcú sa všetkým páčiť,
- ľahko sľubujú, ale málokedy sľuby splnia.
Viac o tom, ako rozpoznať falošné a prirodzené správanie ľudí, sa dočítate v článku Ako rozpoznať falošné správanie ľudí?
Keď človek zvládne umenie vidieť to, čo je za slovami, lepšie sa mu bude orientovať medzi ľuďmi. Nedá sa len tak ľahko pomýliť slovami alebo oklamať.
Zdroj: Věra Capponi – Tomáš Novák: Sám sobě psychologem expandedconsciousness.com