V súčasnosti mladá generácia stále viac dáva prednosť sledovaniu filmov, počítačovým hrám a čítaniu audiokníh. Pomaly zabúda, čo znamená držať v ruke tlačenú knihu. Medzitým vedci zistili, že čítanie kníh je nevyhnutné pre mladých ľudí rovnako, ako to bolo napríklad pred dvadsiatimi rokmi.
Stále viac výskumov potvrdzuje, že čítanie kníh prináša pre organizmus veľmi veľa výhod. K tomuto záveru prišli aj vedci z Oxfordu pri výskume práce ľudského mozgu v procese čítania. Myšlienka podobného výskumu patrí odborníčke klasického anglického jazyka, profesorke Natálii Phillipsovej, ktorá si stanovila za cieľ zistiť, aký skutočný význam má štúdium literatúry. Profesorku zaujímalo, či je v čítaní merateľný hmatateľný prínos pre človeka, okrem priameho získavania znalostí.
Výskum ukázal, že čítanie prináša pre človeka nemenej úžitku ako športové cvičenie. Počas experimentu vedci umiestnili účastníkov výskumu do komory prístroja MRI a požiadali ich čítať kapitolu z románu Jane Austenovej Mansfield Park. Text bol premietaný na monitore vo vnútri komory. Účastníkov požiadali, aby čítali dvomi spôsobmi:
– aby čítali pre svoje potešenie,
– aby tiež kriticky analyzovali text, ako sa to robí pred skúškou.
Prístroj MRI umožnil vedcom pozorovať prietok krvi v mozgu pri čítaní. To, čo zistili, bolo prekvapujúce. Ukázalo sa, že pri prechode z čítania pre potešenie ku kritickému vnímaniu informácií, začína v ľudskom mozgu prebiehať výrazná zmena aktivity nervového a obehového charakteru. V závislosti na spôsobe čítania knihy ľudský organizmus používa rôzne mechanizmy umožňujúce trénovať kognitívne schopnosti mozgu. Pritom každý typ neurologického zaťaženia nesie so sebou úžitok pre ľudský mozog, pretože je pre neho istým druhom cvičenia. Pri čítaní krv prúdi do tých oblastí mozgu, ktoré sa nachádzajú mimo oblastí zodpovedných za ich riadenie a prichádza do oblastí spojených so schopnosťou sústrediť sa a učiť sa.
Týmto spôsobom vedci ukázali, že pri čítaní sa aktivuje efekt „ponorenia sa“ do knihy, kedy si človek začína predstavovať seba na mieste hrdinu, to znamená, že v mozgu sa začínajú aktivizovať oblasti, ktoré nie sú v inej dobe zapojené do aktivity. Je potrebné poznamenať, že tento efekt nevzniká pri sledovaní televízie, alebo počítačovej hry. Okrem stimulácie mozgovej aktivity má čítanie dôležitú sociálnu funkciu. Čítaním autorov, ktorí veľmi dobre píšu, sa človek sám učí a zvyká si správne a jasne vyjadriť svoje myšlienky. Sociológovia sú presvedčení, že ľudia, ktorí čítajú knihy, budú vždy viesť tých, ktorí namiesto čítania dávajú prednosť sledovaniu televízie.
Sledovanie televízie v priemere nemá priaznivý účinok pre intelektuálny vývoj, preto vedci odporúčajú obmedziť sledovanie maximálne na dve hodiny denne. Odborníci tiež radia venovať sa aspoň dve hodiny denne čítaniu dobrej literatúry. Sú presvedčení, že čítanie knihy je vždy lepšie ako sledovanie filmu. Dôvod spočíva pravdepodobne v tom, že čítanie neobmedzuje ľudskú predstavivosť.
Okrem toho, čím viac človek číta, tým sa menej podobá na iných. Spolu s hrdinami diel sa formuje jeho charakter a individualita, skutočné kritéria slušného správania a umenie správne vyhodnocovať ľudí a situáciu okolo seba. Samozrejme, kultúra človeka nezávisí na tom, koľko prečítal, ale od počtu kníh, ktoré aj pochopil. Preto sú dôležité hodiny čítania a literatúry v škole.
Treba tiež poznamenať, že v prvom rade vedci odporúčajú čítať vedeckú fantastiku, teda sci-fi žáner, pretože práve táto literatúra najviac stimuluje mozgovú aktivitu, rozvíja predstavivosť a myslenie.
Zaujímavé, že drvivá väčšina dospelých ľudí z prieskumu, až 81 %, má príjemné spomienky na hodiny literatúry v škole. Pritom ale samotný proces čítania sa páčil iba 17 % opýtaných. Ostatní si zapamätali krásne vysvetlenie učiteľov – 14 %, zaujímavé príbehy románov – 12 %, konkrétnych autorov a diela – 11 %.
V súčasnosti si stále menej ľudí uvedomuje dôležitosť čítania literatúry a nahrádzajú ju vývoj mozgu brzdiacimi televíznymi reláciami a počítačovými hrami. Medzitým vedci z Univerzity v Sussexe preukázali, že 6 minút čítania viac ako dvakrát denne znižuje hladinu stresu a tento proces je rýchlejší a účinnejší ako počúvanie hudby alebo prechádzka.
Výskumy jasne naznačujú, že čítanie kníh má veľký význam aj v dnešnej dobe.
