Články: Pre študentov
O projekte

 

Trápite sa s vianočnými darčekmi pre deti? Nezabudnite na to najdôležitejšie

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Shutterstock
Trápite sa s vianočnými darčekmi pre deti? Nezabudnite na to najdôležitejšie / Foto: Shutterstock

Dnes je veľmi ťažké deti nejakým darčekom prekvapiť. Všetko sa dá ľahko kúpiť, zohnať lacnejšie i drahšie, ale hlavne to ide rýchlo. Veď obchodné centrá sú otvorené od rána do večera a kuriér prinesie objednávku do 24 hodín. Preč sú už časy, keď starí rodičia dnešných vnúčat pred Vianocami stáli v dlhom rade pred hračkárstvom, aby svojim deťom dopriali stavebnicu Merkur alebo chodiacu bábiku. Tí, čo boli na tom lepšie, vystáli si dlhý rad pred Tuzexom a vrcholom šťastia pre dcéru v puberte bolo, keď jej rodičia zohnali spray značky FA alebo rifle značky Wrangler. Dnes si to už mnohí ľudia nevedia ani predstaviť, ale na druhej strane žijú aj tí, ktorí si to veľmi dobre pamätajú.

Možno sa aj vy teraz pred Vianocami trápite s tým, akým darčekom by ste ešte mohli prekvapiť svoje deti. A možno už majú všetko, po čom tak veľmi túžili a vy už neviete, ako ich zaujať. Nezabudnite im pod stromček pribaliť niečo, čo bude mať pre nich nevyčísliteľnú hodnotu. Darčeky, ktoré ani jedno dieťa zatiaľ nesklamali.

 

1. Láska

I v dnešnej dobe, viac ako inokedy, si musíme uvedomiť, že láska sa začína v rodine. V rýchlosti plynutia času  nemáme si kedy pozrieť do očí, vymeniť si pozdrav, podeliť sa o radosť a ešte menej byť tým, čo od nás očakávajú naše deti, čo od manželky očakáva manžel a manželka od manžela. A tak deň čo deň patríme menej svojim rodinám a naše vzájomné kontakty stále viac slabnú. Mnohí cítime nespokojnosť, hľadáme únik často v nevhodných aktivitách a závislostiach. Je dobré, keď deti vidia doma lásku. Prirodzene sa jej takto učia, začnú jej veriť a automaticky sa ju učia prenášať do vlastného života. Deti, ale aj dospelí len vtedy, keď cítia radosť a lásku v rodine, pociťujú skutočné šťastie aj v ostatných oblastiach života. Deti sú mimoriadne šťastné, keď vidia, že je rodina súdržná, že  je miestom  stability a prostredím, kde sa vždy môžu bez obáv vrátiť, keď rodičia sú si navzájom verní, pozorní a všetci majú na seba čas.

 

2. Objatie a pusa

Kamarátka mi nedávno rozprávala príbeh o svojom synovi. Keď mal desať rokov, vďaka svojmu správaniu sa zaradil do kategórie ťažko zvládnuteľných hyperaktívnych detí. Návštevy u psychológov či u špeciálnych pedagógov nepomáhali. Zúfalstvo sa v celej rodine  prehlbovalo.  Problémy sa stupňovali a z prostredia školy sa preniesli aj do sporov medzi deťmi v susedstve či na ulici. Raz pozerala z okna na hrajúce sa deti. Strhla sa bitka. Jasne videla, že pôvodcom nebol jej syn, ale susedov. Sused aj ona zbehli na ulicu. Sused hneď začal kričať na jej syna. Inokedy by ho vzala za ruku a pokorne ho odtiahla domov, ale vtedy si ho prvýkrát pred všetkými zastala. A ešte ho na záver objala a povedala, že mu verí, že nebol pôvodcom bitky. Od toho dňa sa akoby zázrakom všetko zmenilo.

Až po rokoch si uvedomila, že stačilo jedno objatie a viera v jeho dobro. Netvrdí, že v určitom čase bol jej syn problémový, ale neskôr, keď sa už aj túžil polepšiť, akoby sa vždy niečo neprávom na neho nalepilo. Ľudia si akoby zvykli pripisovať vinu práve jemu. A ona tomu uverila. Mnohí, ktorí pracujú s deťmi, často hovoria o tom, že sa stupňuje ich problémové správanie a agresivita. Odborníci už dlhú dobu hľadajú všetky možné i nemožné cesty, ktoré by  pomohli deťom nájsť pokoj a vyrovnanosť. Názory sú rôzne. Viaceré výskumy však  jednoznačne potvrdzujú, že len skutočný citlivý záujem o dieťa, harmonické rodinné vzťahy, nekonečné úprimné rozhovory a každodenné objatia sú tým najlepším liekom pre malé deti i deti v puberte. „Väčšina rodičov si  myslí, že ich takmer dospelé  dieťa už ich lásku a prejavy tejto lásky nepotrebuje tak, ako keď bolo malé. Toto jednoducho nie je pravda. Dospievajúce deti stále potrebujú lásku, citové prejavy, uistenia a starostlivosť tak  ako predtým. A možno ešte viac.“ (Ross Campbell) Na túto skutočnosť často zabúdame. Spoliehame sa na samostatnosť starších detí v domnienke, že vzhľadom na svoj vek už nepotrebujú našu prítomnosť, pohladenie, povzbudenie či objatie. Opak je však pravdou. Adolescenti sa často nachádzajú vo víre pochybností, hľadajú pravdu a správne hodnoty v tomto svete. Ich hľadanie je veľmi ťažké, často nevedia roztriediť množstvo informácií, ktoré sa denne na nich valí zo všetkých možných médií. Ich duša môže ľahko skĺznuť do neistoty. Takýto stav mladých ľudí potom často využívajú tí, ktorí majú s nimi aj nečestné úmysly. Mám na mysli tvorcov negatívnej reklamy, dílerov drog a podobne. Ak dieťa vie, že po dni prežitom v neustálom hľadaní, v spleti konfrontácií a neustálom skúmaní vlastného smerovania môže svoju hlavu a unavené telo zložiť do náručia chápajúcej a empatickej rodiny,  je oveľa viac  chránené pred spomínanými tlakmi vonkajšieho sveta. Je dobré nespoliehať sa iba  na školy, organizácie, spoločenstvá pri výchove našich detí. Ony nám síce môžu podať pomocnú ruku, ale chápajúce srdce a objatie rodičov nenahradia nikdy.

 

3. Skutočná pozornosť

Dnešná doba nás okrem iného tlačí do maximálnych výkonov nielen v práci, ale i doma, vo chvíľach voľna či v komunikácii s inými. Schopnosť venovať sa aj viacerým veciam naraz sa stáva pre nás našou pýchou a často sa tešíme z toho, že sme počas určitého časového obdobia stihli toho viac ako iní. Sme hrdí, že dokážeme mať svoj mozog  nastavený naraz na veľké množstvo činností, myšlienok či pocitov a  pritom si neuvedomujeme, že si vlastne sami sebe spôsobujeme problémy. Pripravujeme sa o precízne sústredenie na jednu vec, a tým si znižujeme výkon i konečnú šancu na zvládnutie cieľa a dosiahnutie úspechu. Tento pocit človeka neprenasleduje len v práci, ale často aj doma. Robí nám problém venovať aktívnu pozornosť iba jednej činnosti alebo jednému človeku. Čo keby sme vypli mobil, keď komunikujeme so svojím dieťaťom, manželkou či priateľom? Nie je totiž nič krajšie, keď svoje myšlienky pri rozhovore s ľuďmi venujeme práve im a nikomu a ničomu inému. Sústreďme sa na tých, ktorých máme v bezprostrednej blízkosti. Okolie vycíti, že sme srdcom s nimi tu a teraz. Dávajme ľuďom a hlavne svojim deťom pocítiť, že sú v našich očiach vzácni, drahí, že ich máme radi. Nie sme úžasní vtedy, keď vieme robiť veľa vecí naraz,  ale vtedy, keď venujeme našu plnú pozornosť jednej veci či človeku. Vtedy pocítime radosť my aj všetci okolo nás.

 

4. Ľudskosť, empatia, súcit

Často zabúdame, že práve vnímanie sveta srdcom, robí život skutočným životom. Veď čo môže byť pre človeka väčšou hodnotou, ako je láska a odpustenie, súcit a pochopenie? Odborníci tieto schopnosti pomenovali EQ, ale  môžeme to pomenovať aj spojením byť ľudský. K ľudskosti nestačí len rozum, musíme tiež používať srdce. Iba v harmónii srdca a rozumu môžeme nachádzať  šťastie a vnútorné naplnenie. Práve v tomto spojení máme šancu nájsť dlhotrvajúci pocit radosti, nielen  prchavý pocit krátkeho uspokojenia. Je dôležité si tiež uvedomiť, že čím je človek rozumnejší a lepší, tým viac dobra dokáže v ľuďoch nachádzať. A práve ľudskosť je základom pre zlepšenie vzťahov v celej spoločnosti. Je to sila, ktorá dokáže meniť svet. Naše deti by mali byť denne svedkami prejavov ľudskosti a súcitu. A kde to môžu zažiť a vidieť najlepšie? No, predsa v rodine!

 

5. Radosť, nádej, optimizmus, nadšenie

Pesimisti ešte nikdy nezmenili svet. To vždy robia optimisti. Nádej zase dodáva silu, formuje vytrvalosť a rozhodnosť. I v ťažkých chvíľach nám dáva silu ísť ďalej. Je správne vštepovať deťom poznanie, že človeka netvorí len svalstvo, koža a vnútorné orgány, ale tiež rozum, srdce a vôľa. A preto by mali vedieť, že veľa rozhodnutí v živote nebudú robiť len pod vplyvom rozumu, ale aj srdca. Je dobré, keď práve v rodine sú svedkami mnohých spôsobov, ktoré viedli ku konečnému  rozhodnutiu.

 

6. Vďačnosť

Kde inde sa majú deti učiť vďačnosti ako v rodine? Keby boli ľudia viac vďační a menej nespokojní s tým, čo majú, žilo by sa im lepšie a krajšie. Keď vychádzame z pôvodných románskych jazykov riconoscenza, reconnaissance, tak vďačnosť znamená opätovné pripomenutie si toho, čo nám kto dobré urobil alebo čo dobré sme vo svojom živote zažili. Vďačný človek sa teda vyznačuje  tým, že nezabúda na dobré veci vo svojom živote a vie sa úprimne poďakovať. Slovo ďakujem je jedno z najkrajších a najsilenejších slov. Jeho častým opakovaním nahlas, ale aj v duchu sa môže náš život zásadne zmeniť. Vďačnosť je pocit, pri ktorom sa otvárame, naša pravá mozgová hemisféra sa aktivizuje. Prebieha proces, pri ktorom sa vylučujú do tela hormóny šťastia. Človek je vďačný vtedy, keď sa prestane zaoberať vecami, ktoré mu v živote chýbajú a zameria sa na veci, ktoré má. Zrazu vzniká úplne nový pohľad na život. Vďačnosť má ešte jednu úžasnú vlastnosť, a tou je premena našej pozornosti a energie. Keď sa s vďakou sústredíme na to, čo máme, začneme prelaďovať naše myšlienky. Myseľ vďačného človeka býva pokojná a harmonická. Taký človek dokáže prijímať i dávať. Nerobí to automaticky. S každým novým prijatím sa aktivizuje pocit vďačnosti, a to dodáva radosť a vnútornú spokojnosť.  Lekári upozorňujú aj na to, že takíto ľudia sú i zdravší. Z uvedeného vyplýva, že dôvodov na to, aby sme deti učili vďačnosti je naozaj veľa. Nikdy lepšie sa to nenaučia ako od svojich rodičov.

 

7. Vzťah k prírode

Je vedecky dokázané, že pobyt v prírode obohacuje deti vo viacerých smeroch. Vďaka častému pobytu v prírode sa dobre rozvíja hrubá a jemná motorika, logické uvažovanie,  predstavivosť, fantázia, rozvíjajú sa sociálne vzťahy, komunikácia, kooperácia, prebúdzajú sa  zmysly, empatia, pokora. Príroda priaznivo vplýva na upokojenie hyperaktívnych detí a pôsobí na celú rodinu relaxačne. Ak deti chodia do prírody málo alebo vôbec, môže sa znížiť ich imunita, nedostatok pohybu prispieva k narastaniu obezity a stráca sa zmysel pre orientáciu. V posledných rokoch  sa zistilo aj to, že nedostatočný kontakt s prírodou spôsobuje poruchy správania, rednutie kostí, alergie, zvýšený stres, ba dokonca kriminalitu.

 

8. Podpora kreativity, zvedavosti, fantázie, túžby spoznávať svet

Hlavne staršie deti oceňujú takých rodičov, ktorí im dovolia do určitej miery experimentovať, prejaviť svoj názor, ísť za vlastnými, často i nevšednými túžbami. Keď sa k tomu pridá ešte rodičovská podpora, deti sú naozaj šťastné a majú veľkú chuť spoznávať svet a život okolo seba.  Naše odlišnosti z nás robia osobnosti. Pomôžte deťom odhaľovať ich potenciál a pochváľte ich za úspechy. Doprajte im možnosti vyskúšať si niečo nové. Nech si overia v praxi to, čo sa im páči, čo ich baví i to, na čo si myslia, že majú predpoklady. Život sa rýchlo mení a zajtrajšok sa už nepodobá dnešku. Tento meniaci sa svet tvoria ľudia, ktorí vedia perfektne využiť svoju fantáziu.

 

Dejiny a skúsenosti mnohých ľudí sú dôkazom toho, že nie veci, ale práve krásne chvíle  sú  liekom a posilou pre našu dušu.  Radosťou naplnené situácie sú zázrak, ktorého výsledkom je pokoj, radosť, naplnenie a úsmev, ktorý vie povzbudiť nielen nás samotných, ale aj mnoho ďalších ľudí, ktorí žijú v našej blízkosti. Vážme si harmonické chvíle, úprimné  splynutia duší, pokojom a  láskou naplnené situácie. Toto sú dary, ktoré nám dávajú silu žiť a ponúkajú to, čo sa nedá kúpiť v žiadnom obchode a čoho hodnota sa nikdy nemení. Keď si dokážeme vážiť všetky pekné momenty, ktoré nám život ponúka, dokážeme sa s väčšou láskou a pokorou pozerať i na ľudí.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Rodina
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.