Známy český spisovateľ a kouč Aleš Kalina tvrdí, že keď niečo nefunguje a dieťa neposlúcha, vinníkom nebýva iba dieťa.
„Každé dieťa je originál a ako originál sa už narodí,“ hovorí kouč a spisovateľ Aleš Kalina. Rodičia robia podľa neho veľkú chybu, keď sa dieťa snažia sformovať do stavu, ktorý bude pre rodinu najprijateľnejší. No dieťa je len obraz rodičov, je podobné alebo rovnaké ako rodičia. Keď niečo nefunguje a dieťa neposlúcha, vinníkom nebýva iba dieťa. Rodičia by sa nemali hnevať len na neho, ale aj na seba.
Deti sú iba odrazom rodičov
Aké sklamania rodičov sú najčastejšie? Kalina hovorí o dvoch zložkách dieťaťa. Prvou je talent a druhou jeho správanie. Talent je však niečo, čo absolútne nedokážeme výchovou ovplyvniť. „Niektorí rodičia si myslia, že ide o genetický prenos, ale nejde.“ Druhá vec, čo rodičov často trápi, je že dieťa do seba nasáva všetko, čím rodičia sú. S tým majú rodičia problém, lebo vo svojom dieťati vidia neraz svoje nedostatky, o ktorých často ani nevedia. Detský mozog totiž v prvých troch rokoch doslova nasáva všetky informácie od rodičov a vôbec nad nimi nepremýšľa. Až 70% emočných informácií sa zapisuje do siedmeho roku života.
Dieťa sa niekedy správa vzdorovito aj preto, ako naň reaguje rodič. „To, že dieťa neposlúcha vyviera často z toho, že sa naň príliš tlačí. Mozog dieťaťa pri veľkom tlaku sklzáva do reverzného stavu. Stane sa z neho presne to, čo nechcete.“Keď sa na dieťa priveľmi tlačí, zduje sa alebo upadne do apatie a robí si veci po svojom. V takomto prípade je lepšie zabudnúť na to, ako sa dieťa správa a najlepšie je zamyslieť sa nad sebou. Uvedomiť si, že dieťa je len naším zrkadlom.
Ak sa zmení rodič, zmení sa i dieťa
Aleš Kalina hovorí, že v praxi to naozaj funguje. Keď rodičia začnú pracovať sami na sebe, ich potomok prestáva byť napríklad závislý na alkohole, na cigaretách, začína sa lepšie učiť a podobne. „To, čo z rodičov vyžaruje, dieťa z nich vyčíta a vycíti. Mám s tým výborné výsledky,“ pripomína kouč. Vplyv okolia je tiež dôležitý, ale len približne na 10 percent. Najväčší vplyv majú naozaj rodičia, pretože sú s dieťaťom od začiatku, od chvíle, kedy vznikajú prvé synoptické väzby v mozgu. Už premýšľanie mamičky o dieťatku, keď je v maternici alebo to, ako sa rodičia k sebe správajú, to všetko tvorí základy emocionálneho cítenia dieťaťa.
Podľa posledných výskumov mozog dieťaťa nie je prázdny. Už pri svojom vývine v maternici získava informácie z prežívania, z vlastného myslenia, ale tiež z pocitov budúcej mamičky a otecka. A dokonca aj prarodičov.
„Dieťa je totiž schopné nasávať informácie, ktoré jeho rod prežíval až šesť predchádzajúcich generácií. Ukazuje sa, že máme mozgy nejako takto nastavené a vôbec natušíme, kde sa to tam vzalo,“ pripomína Aleš Kalina.
Je naozaj dôležité zamýšľať sa denne nad tým, ako vnímame vlastnú rodinu, aký význam jej pripisujeme, aké hodnoty uznávame a ako pracujeme na tom, aby v nej vzťahy boli stále lepšie. Toto všetko sa totiž odzrkadľuje na našich deťoch. Len škola, voľnočasové aktivity či spoločnosť naše deti nevyformujú do podoby, po akej túžime. Môžeme si zaplatiť aj tie najlepšie súkromné školy a tie najlepšie kurzy pre naše deti, to všetko pomáha len čiastočne. Základom bola, je a bude vždy rodina a vzťahy v nej. Deti ich citlivo vnímajú a na základe tohto vnímania si utvárajú obraz o svete. A keď sa nachádzajú dlhšiu dobu v disharmónii a v citovom rozpoložení, často svoj chaos v duši prejavujú nevhodným správaním. A práve preto my dospelí by sme mali žiť v jednote sami so sebou a v dobrých vzťahoch s inými dospelými. Takéto vzťahy dávajú deťom nádej a poznanie, že svet je dobrý. Toto pozanie je pre naše deti tou najlepšou školou života.
