Láska, to je najväčší pocit, ktorý tvorí divy,
ktorý tvorí nových ľudí a vytvára najväčšie ľudské hodnoty.
(A.S.Makarenko)
Anton Semenovič Makarenko (1888 – 1939) je jedným z najväčších pedagógov nielen bývalého Sovietskeho zväzu, ale aj na celom svete. Organizácia UNESCO ho zaradila aj s Máriou Montessori medzi pedagógov, ktorí položili základy súčasného vzdelávania. Na svoju dobu bol A. S. Makarenko inovátor a odhalil také veci, ktoré sú dnes už samozrejmosťou. Bol presvedčený, že vychovať šťastného človeka bez lásky nie je možné.
Vo svojich knihách a vo viacerých publikáciách predstavil všestranný systém pedagogického pôsobenia na mládež, vyplývajúceho zo všeobecných noriem budovania komunizmu, a preto sa v súčasnosti jeho dielo už takmer vôbec nespomína. No okrem tejto problematiky sa zaoberal aj výchovou v rodine. Niektoré jeho názory súvisiace s výchovou v rodinách sú určite veľmi aktuálne i dnes.
Makarenko tvrdí, že všetci rodičia si musia jasne uvedomiť svoje rodičovské želanie.
Rodičia si nemajú myslieť, že dieťa vychovávajú len vtedy, keď sa s ním rozprávajú, učia ho alebo mu niečo prikazujú. Vychovávajú v každom okamihu svojho života, a to aj vtedy, keď nie sú doma. Vychovávajú i tým, ako sa obliekajú, rozprávajú sa s inými ľuďmi a o iných ľuďoch, ako sa tešia alebo smútia, ako sa správajú k priateľom i k nepriateľom, ako sa smejú, čítajú. Všetko toto má pre deti veľký význam. Malé zmeny v tóne dieťa vidí alebo cíti, všetky zvraty myšlienok jeho rodičov prichádzajú k nemu neviditeľnými cestami, aj keď si to rodičia nevšimnú. Makarenko ďalej hovorí: „Pokiaľ ste doma hrubí alebo chvastaví, alebo pijete alkohol, ešte horšie, ak urážate svoju matku, už nemusíte rozmýšľať nad výchovou. Už vychovávate a vychovávate zle, ani tie najlepšie rady a metódy vám nepomôžu.“
K tomuto bodu Makarenko napísal: „A vážnosť neznamená, aby ste boli vždy nadutí a pompézni. Buďte jednoducho úprimní, nech je vaša nálada adekvátna momentu a podstate toho, čo sa deje vo vašej rodine.“
Popri tom, že rodičia majú presne vedieť, kde ich dieťa je, musia mu dať aj potrebnú voľnosť, aby sa nenachádzalo iba pod vplyvom rodičov, ale aj pod inými vplyvmi života. Musia rozvíjať u dieťaťa schopnosti spolupracovať aj s cudzími, poprípade aj negatívnymi ľuďmi a okolnosťami, aby sa tak reálne pripravovalo na život. V skleníkovej a izolovanej výchove toto nie je možné dosiahnuť.
Rodičovská pomoc by nemala byť vnucujúca, obťažujúca a únavná. V niektorých prípadoch je nutné dať dieťaťu možnosť dostať sa z ťažkostí samému. Je potrebné, aby si zvyklo prekonávať prekážky a riešilo stále zložitejšie problémy. Avšak rodičia musia vždy vidieť, ako dieťa rieši tú alebo onú situáciu, nemalo by sa dostať až do zúfalstva. Niekedy je potrebné, aby dieťa videlo rodičovskú ostražitosť, pozornosť a dôveru v jeho sily.
Makarenko dôrazne neodporúčal používať v oblasti práce akékoľvek odmeny a tresty. Pracovná úloha a jej riešenie musí sama o sebe prinášať dieťaťu pocit uspokojenia a radosti. Uznanie jeho práce musí byť najlepšou odmenou za jeho námahu. Rovnakou odmenou pre dieťa je aj pochvala rodičov za jeho vynaliezavosť a tvorivosť. Makarenko ďalej tvrdí, že ani verbálnu pochvalu nie je vhodné zneužívať. Dieťa by sa nemalo chváliť za vykonanú prácu v prítomnosti vašich priateľov a známych. Tiež sa dieťa nesmie trestať za zlý výkon alebo zle urobenú prácu. Dôležité v tomto prípade je zabezpečiť, aby bola úloha splnená.
Pomoc dieťaťa v rodine má začať podľa Makarenka čo najskôr a má byť súčasťou hry. Čím je dieťa staršie, tým majú byť pracovné úlohy zložitejšie a už nemajú byť hrania. Deti sa však nemajú prácou preťažovať. Čo by mohlo podľa Makarenka robiť dieťa v rodine?
Makarenko v súvislosti s touto požiadavkou povedal: „Naučiť ľúbiť, naučiť spoznávať lásku, naučiť byť šťastný, to znamená, naučiť vážiť si samého seba, naučiť sa ľudskej dôstojnosti.“
Makarenko si všimol, že rodičia často hovoria: „My rodičia dávame dieťaťu všetko, obetujeme mu všetko, vrátane svojho šťastia.“ K tomu poznamenal: „To je ten najhorší darček, ktorý môžu rodičia urobiť pre dieťa. To je taký hrozný dar, že je možné odporučiť, že pokiaľ chcete otráviť svoje dieťa, dajte mu vypiť veľkú dávku svojho osobného šťastia a ono sa otrávi.“