Anton Makarenko: Učiteľ, ktorého výchovné metódy staré viac ako 100 rokov používate i dnes

Láska, to je najväčší pocit, ktorý tvorí divy,
ktorý tvorí nových ľudí a vytvára najväčšie ľudské hodnoty.
(A.S.Makarenko)

Anton Semenovič Makarenko (1888 – 1939) je jedným z najväčších pedagógov nielen bývalého Sovietskeho zväzu, ale aj na celom svete. Organizácia UNESCO ho zaradila aj s Máriou Montessori medzi pedagógov, ktorí položili základy súčasného vzdelávania. Na svoju dobu bol A. S. Makarenko inovátor a odhalil také veci, ktoré sú dnes už samozrejmosťou. Bol presvedčený, že vychovať šťastného človeka bez lásky nie je možné.

Vo svojich knihách a vo viacerých  publikáciách predstavil všestranný systém pedagogického pôsobenia na mládež, vyplývajúceho zo všeobecných noriem budovania komunizmu, a preto sa v súčasnosti jeho dielo už takmer vôbec nespomína. No okrem tejto problematiky sa zaoberal aj výchovou v rodine. Niektoré jeho názory súvisiace s výchovou v rodinách sú určite veľmi aktuálne i dnes.

1.Každý otec a matka by mali mať predstavu o tom, ako chcú vychovať svoje dieťa

Makarenko tvrdí, že všetci rodičia si musia jasne uvedomiť svoje rodičovské želanie.

2. Správanie rodičov je to najdôležitejšie vo výchove

Rodičia si nemajú myslieť, že dieťa vychovávajú len vtedy, keď sa s ním rozprávajú, učia ho alebo mu niečo prikazujú. Vychovávajú v každom okamihu svojho života, a to aj vtedy, keď nie sú doma. Vychovávajú i tým, ako sa obliekajú, rozprávajú sa s inými ľuďmi a o iných ľuďoch, ako sa tešia alebo smútia, ako sa správajú k priateľom i k nepriateľom, ako sa smejú, čítajú. Všetko toto má pre deti veľký význam. Malé zmeny v tóne dieťa vidí alebo cíti, všetky zvraty  myšlienok jeho rodičov prichádzajú k nemu neviditeľnými cestami, aj keď  si to rodičia nevšimnú. Makarenko ďalej hovorí: „Pokiaľ ste doma hrubí alebo chvastaví, alebo pijete alkohol, ešte horšie, ak urážate svoju matku, už nemusíte rozmýšľať nad výchovou. Už vychovávate a vychovávate zle, ani tie najlepšie rady a metódy vám nepomôžu.“

3. Výchova detí vyžaduje vážny, ale zároveň úprimný tón

K tomuto bodu Makarenko napísal: „A vážnosť neznamená, aby ste boli vždy nadutí a pompézni. Buďte jednoducho úprimní, nech je vaša nálada adekvátna momentu a podstate toho, čo sa deje vo vašej rodine.“

4. Rodičia musia dobre vedieť, čo ich dieťa robí, kde sa nachádza a kým je obklopené

Popri tom, že rodičia majú presne vedieť, kde ich dieťa je, musia mu dať aj potrebnú voľnosť, aby sa nenachádzalo iba pod vplyvom rodičov, ale aj pod inými vplyvmi života. Musia rozvíjať u dieťaťa schopnosti spolupracovať aj s cudzími,  poprípade aj negatívnymi ľuďmi a okolnosťami, aby sa tak reálne pripravovalo na život. V skleníkovej a izolovanej výchove toto nie je možné dosiahnuť.

5. Nevnucujte dieťaťu svoju pomoc, ale vždy buďte pripravení pomôcť

Rodičovská pomoc by nemala byť vnucujúca, obťažujúca a únavná. V niektorých prípadoch je nutné dať dieťaťu možnosť dostať sa z ťažkostí samému. Je potrebné, aby si zvyklo prekonávať prekážky a riešilo stále zložitejšie problémy. Avšak rodičia musia vždy vidieť, ako dieťa rieši tú alebo onú situáciu, nemalo by sa dostať  až do zúfalstva. Niekedy je potrebné, aby dieťa videlo rodičovskú ostražitosť, pozornosť a dôveru v jeho sily.

6. Neplaťte a netrestajte za pracovné výsledky

Makarenko dôrazne neodporúčal  používať v oblasti práce akékoľvek odmeny a tresty. Pracovná úloha a jej riešenie musí sama o sebe prinášať dieťaťu pocit uspokojenia a radosti. Uznanie jeho práce  musí byť najlepšou odmenou za jeho námahu. Rovnakou odmenou  pre dieťa je aj   pochvala rodičov za jeho vynaliezavosť a tvorivosť. Makarenko ďalej tvrdí, že ani  verbálnu pochvalu nie je vhodné zneužívať. Dieťa by sa nemalo chváliť za vykonanú prácu v prítomnosti vašich priateľov a známych. Tiež sa dieťa nesmie trestať za zlý výkon alebo zle urobenú prácu. Dôležité v tomto prípade je zabezpečiť, aby bola úloha splnená.

Pomoc dieťaťa v rodine má začať podľa Makarenka čo najskôr a má byť súčasťou hry. Čím je dieťa staršie, tým majú byť pracovné úlohy zložitejšie a už nemajú byť hrania. Deti sa však nemajú prácou preťažovať. Čo by mohlo podľa Makarenka robiť dieťa v rodine?

• polievať kvety,
• utierať prach,
• pripravovať stôl na obed a na večeru,
• kŕmiť domáce zvieratká,
• starať sa o police s knihami,
• umývať vaňu a umývadlo,
• upratovať svoju izbu,
• robiť si poriadok v pomôckach do školy,
• ukladať šaty sebe i mladšiemu súrodencovi,
• ak má rodina záhradu, pomáhať aj pri práci v nej,
• dávať kvety do vázy,
• hľadať vhodné predstavenia v kine a v divadle, ktoré by rodina by mohla navštíviť,
• pomáhať rodičom pri akýchkoľvek iných potrebných  prácach.

7. Naučiť dieťa ľúbiť nie je možné bez výchovy k ľudskej dôstojnosti

Makarenko v súvislosti s touto požiadavkou povedal: „Naučiť ľúbiť, naučiť spoznávať lásku, naučiť byť šťastný, to znamená, naučiť vážiť si samého seba, naučiť sa ľudskej dôstojnosti.“

8. Nikdy neprinášajte seba ako obetu dieťaťu

Makarenko si všimol, že rodičia často hovoria: „My rodičia dávame dieťaťu všetko, obetujeme mu všetko, vrátane svojho šťastia.“ K tomu poznamenal: „To je ten najhorší darček, ktorý môžu rodičia urobiť pre dieťa. To je taký hrozný dar, že je možné odporučiť, že pokiaľ chcete otráviť svoje dieťa, dajte mu vypiť veľkú dávku svojho osobného šťastia a ono sa otrávi.“