Robert Epstein a Shannon L. Fox , vedci z Kalifornskej univerzity zistili, že doposiaľ vyšlo na svete 40 000 kníh o správnom rodičovstve. Toto množstvo ich prekvapilo, a tak sa rozhodli, že existujúce poznatky z tejto oblasti vyhodnotia a urobia v nich určitý systém. Porovnávali názory odborníkov, ktorí sa zhodovali na určitých výchovných metódach a vyhodntili aj praktické výchovné postupy, ktoré sa osvedčili rodičom. Na základe niekoľkoročnej práce zostavili pravidlá, ktoré môžu pomôcť tým rodičom, ktorí chcú svojim deťom pomôcť prežiť spokojný a šťastný život.
Údaje od 2000 rodičov rozdelili do desiatich kategórií. Tieto kategórie vytvorili na základe doterajších výskumov výchovných metód. Rodičov sa pýtali hlavne na to, ktoré postupy a prístupy im pomohli vychovať zdravé, úspešné a šťastné dieťa. Na základe svojich zistení vytvorili desaťbodovú škálu najúčinnejších výchovných postupov.
Robert Epstein a Shannon L. Fox prišli k záveru, že to najlepšie, čo môžu rodičia pre šťastný vývin svojich detí urobiť, je prejavovať im čo najviac lásky a podpory. Čo teda robia správne dobrí rodičia? Celkové poriadie desiatich najdôležitejších výchovných postupov vyzeralo podľa nich takto:
1. Prejavujú deťom lásku a náklonnosť.
2. Učia deti zvládať stres.
3. Učia deti vytvárať si kvalitné medziľudské vzťahy.
4. Učia ich samostatnosti a nezávislosti.
5. Podporujú ich v učení.
6. Formujú u nich životné zručnosti potrebné pre bežný život.
7. Podporujú u detí zdravý životný štýl.
8. Učia ich sebaovládaniu.
9. Dbajú na ich bezpečnosť a upozorňujú ich na prípadné nebezpečenstvá.
10. Formujú ich svetonázor a pozitívne hodnoty.
Dôležitým krokom k správnemu rodičovstvu je schopnosť sebaovládania samotných rodičov i v tých najnáročnejších situáciách. I tomu najtemeperamentnejšiemu rodičovi k zvládnutiu vlastných emócií môžu pomáhať rôzne metódy na zvládanie stresu. Napríklad meditácie, dychové cvičenia, masáže, šport či rôzne relaxačné techniky.
Rodičia ba mali aj po materiálnej stránke deti dostatočne zabezpečovať. Vo výchove má prevažovať pozitívna motivácia, trest má bať len krajným riešením. Vo výchove sa nemá zabúdať aj na formovanie zdravých návykov, napríklad je potrebné dieťa viesť k pravidelnému cvičeniu a k zdravému stravovaniu. Výskum spochybnil aj teóriu B.F. Skinnera, ktorý za prejav dobrého rodičovského prístupu považuje pevné vedenie detí. Ako sa ukázalo, prísnejšia výchova nutne neznamená, že je rodič lepší. Predpoklady byť dobrým rodičom má každý, ide len o to, ako sa kto snaží a do akej miery rozvinie vhodné spôsobilosti.
Ak rozvedení rodičia majú osvojené adekvátne prístupy, ktoré robia deti šťastnými, môžu rovnako dobre vychovávať svoje deti ako rodičia, ktorí nie sú rozvedení. Vzdelanie rodičov však výchovu ovplyvňuje. Zistilo sa, že čím má rodič vyššie vzdelanie, tým uskutočňuje lepšiu výchovu. Ide aj o to, že rodičia, ktorí sa majú chuť neustále vzdelávať, viac sa zaoberajú svojimi rodičovskými schopnosťami, študujú nové informácie a často navšetevujú aj rôzne kurzy pre rodičov.
Tiež je dôležité poznamenať, že výskum ukázal, že zručnosti rodičov nie sú tým najdôležitejším činteľom pri výchove detí. Tie sa pri dobrej vôli a snahe môže naučiť každý. Oveľa dôležitejšie sú vlastnosti, predovšetkým určitá úroveň osobnej zrelosti.
