Učiteľ pri učení potrebuje od žiakov spätnú väzbu, pretože si potrebuje overiť, či učivu rozumejú. Najideálnejšie je, keď sa mu to podarí zistiť ešte v priebehu vyučovania a nie večer, keď opravuje písomné práce. Keď sa učitelia snažia zistiť ešte počas vyučovania, či žiaci učivu rozumejú, môžu sa dopustiť nasledujúcich chýb. Najčastejšou chybou je všeobecne rozšírený predpoklad, že keď žiaci mlčia, tak učivu aj rozumejú. Niekedy učiteľ sám nabáda nesprávnymi otázkami k tomu, aby sa nepriznali, že niečomu nerozumejú. Tými otázkami sú napríklad tieto: „Túto kapitolu sme skončili. Prejdeme k ďalšej, áno?“ Máloktorý žiak je natoľko odvážny, aby povedal: „Postupujete veľmi rýchlo, ja tomu nerozumiem.“ Ďalšie nevhodné otázky môžu znieť aj takto: „ Rozumeli ste tomu všetci, však? Otázky žiadne nie sú, že?“ Len máloktorý žiak po takejto vete povie, že niečomu nerozumie. V skutočnosti je to často tak, že žiaci sa snažia zamaskovať skutočnosť, že niečomu nerozumejú. Snažia sa hlavne o to, aby to učiteľ nezistil. Realita je však taká, že informácia o tom, či žiak látke porozumel, je jednou z najdôležitejších informácií, ktorú učiteľ potrebuje. Ak učiteľ včas nezistí, že niektorí žiaci učivu nerozumejú, môže to mať za následok, že niekoľko z nich aj niekoľko dní nebude vôbec vedieť, ako majú ďalej postupovať, prestanú si dôverovať a nakoniec môžu získať aj negatívny postoj k danému vyučovaciemu predmetu.
Tomuto problému môžu učitelia predísť, keď použijú niektorú z nasledujúcich techník.
1. Signalizované odpovede
Je to jednoduchý spôsob, pri ktorom učiteľ povie tvrdenie alebo otázku a povie žiakom, aby signalizovali správnu odpoveď. Napríklad povie otázku s tromi možnosťami odpovedí. Každá odpoveď predstavuje iný počet prstov. Žiak ukáže jeden, dva alebo tri prsty. Takto učiteľ hneď vidí, kto odpovedal správne a kto nie. Ak máte podozrenie, že žiaci sa snažia zistiť, čo ukazujú spolužiaci, povedzte im, aby si zavreli oči, a tak ukazovali počet prstov. Ďalší spôsob spočíva v tom, že žiaci palcom hore alebo dole ukazujú, či výrok, ktorý povie učiteľ, je pravdivý alebo nie. Niektorí učitelia majú občas pocit, že tieto spôsoby sa nehodia pre starších žiakov, že je to hra pre malé deti. Existujú však aj profesori na vysokých školách, ktorí túto techniku využívajú a veľmi si ju pochvaľujú. Ak učiteľ zistí, že viac žiakov niečomu nerozumie, môže učivo ešte raz hneď v ten istý deň vysvetliť.
2. Zborové odpovede
Druhým spôsobom kontroly porozumenia žiakov spočíva v tom, že učiteľ položí otázku a zborovo odpovedá celá trieda. Podľa sily hlasu a počtu zapojených žiakov učiteľ vie aspoň približne odhadnúť, či učivu rozumejú. Táto technika však má aj svoje nedostatky. Vždy sa totiž nájdu žiaci, ktorým sa odpovedať nechce, ktorí sú zámerne ticho aj keď odpoveď vedia. Ale aj napriek tomu táto technika upozorňuje učiteľa na množstvo správnych odpovedí v triede. Najväčší význam zborových odpovedí však spočíva v tom, že žiak, ktorý vôbec odpoveď nepozná, sa ju takto môže nenápadne naučiť bez toho, aby sa mu napríklad spolužiaci posmievali, že niečo nevedel.
3. Vzorky individuálnych odpovedí
Učiteľ položí otázku celej triede, potom vyvoláva postupne žiakov, ktorí predstavujú určitú študijnú úroveň. Ak je pri otázke zmätený výborný žiak, učiteľ môže predpokladať, že väčšina triedy učivu nerozumie. Ak na otázku vie správne odpovedať aj slabší žiak, pravdepodobne celá trieda učivu rozumie a učiteľ môže prejsť k novej téme. Ak sa vykryštalizuje len malá skupinka žiakov, ktorí učivu nerozumejú a ostatní v triede už učivo výborne ovládajú, je lepšie postupovať ďalej a preberať nové učivo, ako neustále opakovať. V takomto prípade pre tých, ktorí ani po dlhej dobe učivu nerozumejú, je lepšie zorganizovať doučovanie.
4. Krátke písomné odpovede, testy, písomné práce
Rýchlu spätnú väzbu učiteľ získa aj tak, že žiakom položí jednu otázku a oni na ňu písomne odpovedajú. Potom si odpovede prečíta a rozhodne, čo urobí ďalej.
Celkové zvládnutie tematického celku musia žiaci preukázať napísaním testu alebo písomnej práce. Je dobré, keď pri oprave učiteľ píše aj komentáre, vďaka ktorým si žiak môže ešte lepšie uvedomiť, akú chybu urobil a má tiež šancu naučiť sa správnu odpoveď.
Aj vďaka spomínaným krokom sa učiteľ má šancu dozvedieť o svojich žiakoch čo najviac a nastaviť tak vyučovací proces takým spôsobom, aby sa úspešnosť žiakov zlepšovala.
Zdroj: M.Hunterová: Účinné vyučování v kostce
