Už v materskej škole sa dá u detí rozpoznať ich negatívne naprogramovanie. Podľa čoho? Často sú smutné, osamotené, nereagujú na výzvy iných detí a ak sa aj zapoja do činnosti, nechcú sa učiť nové veci. Ak ich niekto priamo osloví, reagujú vystrašene alebo rozptýlene. Alebo bijú ostatné deti, alebo sa smejú, keď ich za niečo hrešíte. Niektoré prejavy sa môžu aj kombinovať.
Smutné a osamotené dieťa
Takéto dieťa pravdepodobne od narodenia do druhého roku života trpelo nedostatkom lásky alebo ocenenia. Toto dieťa potrebuje predovšetkým pozitívne informácie, ktoré sa neviažu na nejaký výkon, ale na jeho osobu. Napríklad: „ Dobrý deň, Janko. Som rada, že ťa vidím.“ Môžete sa pokúsiť aj o jemnejší dotyk, vďaka ktorému by mohlo tiež nadobudnúť pocit istoty. Po niekoľkých týždňoch by sa malo dieťa v triede osmeliť a začať nadväzovať kontakt, ukazovať vám jeho prácu, usmiať sa na vás a podobne.
Sebakritické dieťa
Sebakritické dieťa malo v ranom veku pravdepodobne uspokojované svoje potreby, ale v dobe, keď začalo rozumieť, bolo často ponižované. Stáva sa to hlavne vtedy, keď sa do rodiny narodí druhé dieťa a zrazu rodičia začnú kritizovať staršie dieťa. Keď sa takéhoto dieťaťa opýtate, prečo sa nechce naučiť nič nové, povie vám, že je hlupák, že je nešikovné, pomalé a podobne. Tieto deti dôsledne povzbudzujte. Ideálna by bola pochvala za ich výkon a prejavená radosť z ich prítomnosti. Nedávajte najavo nejaké umelé a preexponované city. Buďte prirodzení a svoje poznámky formulujte pokojne a zdržanlivo, aby sa dieťa necítilo trápne. U týchto detí by ste sa mali vyvarovať prísnej kritiky. Používajte skôr kladné požiadavky než negatívne konštatovania. Napríklad: „Choď si po tašku.“ A nie: „Ty si stále niečo zabúdaš!“ Aby však došlo k dokonalej náprave, ideálne by bolo, keby spolupracovali aj rodičia. Keď prídu do školy, asi budete na nich vidieť, že sú unavení, prepracovaní a na veľa vecí nahnevaní a budú sa hlavne brániť. Správajte sa k nim priateľsky a vyvarujte sa priameho útoku: „ Vaše dieťa nám robí problémy.“ Povedzte im, čo ste si na dieťati všimli, že mu chcete pomôcť a že by ste boli radi, keby vám aj oni pomohli.
Dieťa, ktoré je agresívne voči iným deťom a sarkastické voči vám
Takéto dieťa pravdepodobne vyrastalo v negatívnom prostredí, zaobchádzalo sa s ním agresívne a pozná väčšinou len negatívnu komunikáciu. Ono si tento spôsob komunikácie často ani nevyberá, je to však jediné, čo totiž pozná. Zo začiatku vôbec nereaguje na pozitívne ocenenia, ale stojí to za pokus. Učiteľ by mal nadviazať s ním vzťah spôsobom, ktorému dobre rozumie, teda pomocou pevnej kontroly, ale bez ponižovania. V prvých dňoch je dobré mu dať ruku na plece a vysloviť jasnú požiadavku v súvislosti s jeho správaním. Aby ste mohli vytvoriť prospešný a zmysluplný vzťah s agresívnym dieťaťom, musíte byť vytrvalí, pevní, nenechať sa vyprovokovať k hnevu či podráždenosti. Ak už naviažete s ním vzťah, môžete začať pochvalne reagovať na jeho pozitívne výkony a správanie. Rozdiel medzi vami a rodičmi je v tom, že oni pravdepodobne reagujú iba vtedy, keď ich hnevá. Tieto deti často najlepšie reagujú na také úlohy, ktoré sú spojené so zvýšenou zodpovednosťou. Keď nadviažu dobrý vzťah s učiteľom, neskôr budú vedieť nadviazať priateľstvo aj so spolužiakmi.
Zdroj: M. Karnsová: Jak budovat dobrý vztah mezi učitelem a žákem
