John Powell vo svojom diele „Prečo sa obávam povedať ti, kto som?“ hovorí o piatich úrovniach komunikácie. Aby sme mohli viesť uspokojivý a produktívny dialóg, je dôležité, aby sme týmto jednotlivým úrovniam komunikácie rozumeli.
5. úroveň: SAMOZREJMOSTI
Je to úroveň povrchných rozhovorov: „Zdá sa, že bude pršať. Ako sa máš? Som rada, že ťa vidím.“ Keď sa pýtame: „Ako sa máš?“ ani vlastne neočakávame odpoveď. Ale v rozhovore s neznámymi ľuďmi je lepšie použiť klišé, ako zotrvať v trápnom tichu. Keby sa však takto rozprávali partneri vo dvojici, dôsledkom by bola nuda vyvolávajúca frustráciu až roztrpčenie.
4. úroveň: HOVORÍME O INÝCH
V takomto prípade je to vlastne výmena informácií bez toho, aby sme povedali niečo o sebe. Komentujeme udalosti dňa, ale nič nehovoríme o svojich citoch a pocitoch. Konverzácia, ktorej obsahom sú skutočné udalosti dotýkajúce sa iných ľudí, je ľahká, nič v nej neriskujeme, neodhaľujeme vlastné ja. Takéto klebety vyžadujú iba málo, no rovnako málo aj ponúkajú.
3. úroveň: MYŠLIENKY A NÁZORY
Ak sme dosiahli túto úroveň, blížime sa k ozajstnej komunikácii, ktorá spočíva v opise myšlienok a názorov hovoriaceho. Keď sa vyjadrujeme bez obáv, vysvetľujeme svoje vlastné myšlienky, dávame počúvajúcemu dobrú príležitosť na to, aby nás lepšie poznal. Keď vyjadrujeme niektoré z našich myšlienok, podrobujeme partnera v rozhovore skúške. Ak nám porozumie, môžeme postúpiť na kvalitatívne vyššiu úroveň. Ak nás nechápe, môžeme ostať na tejto úrovni alebo môžeme použiť úroveň 4, kde sa bude cítiť opäť sebaistý. Ozajstná dôvernosť sa tým ešte nedosiahla, ale ak bola úroveň 3 prijatá obidvoma účastníkmi rozhovoru, položili sme pevnejšie základy vzťahu, od ktorého už nie je ďaleko k dôvernému rozhovoru.
2. úroveň: CITY A POCITY
Táto úroveň je nielen najchúlostivejšia, ale aj najzaväzujúcejšia. Veď myšlienky a názory nás môžu spájať s mnohými rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi, ale naše city a pocity sú dôverné a osobné. Pri tejto úrovni komunikácie opisujeme niečo, čo sa odohráva v našom vnútri, teda naše pocity, city, ktoré v nás vyvoláva buď partnera, alebo nejaký dej. Ale jedna časť nášho ja je ešte stále obozretná, dáva si pozor na partnerove otázky. Predtým, než odhalíme viac zo seba samého, musíme partnera podrobiť skúške z porozumenia. Ak nám naozaj porozumie, stačí len náznak, gesto alebo pohyb, ktorému rozumieme iba my. Dvojica, ktorá dokáže na tejto úrovni komunikovať bez zábran, pri obojstrannom rešpektovaní citov toho druhého, obohacuje vzájomný vzťah o prvok dôvernosti. Obaja tak získavajú informácie o osobnosti svojho partnera a vytvoria vhodné prostredie na dosiahnutie ozajstného porozumenia a dôvernosti vo vzťahu.
1. úroveň: DO HĹBKY
Aby sa s partnerom podarilo vybudovať manželstvo založené na účinnej komunikácii, je potrebné, aby si raz za určitý čas našli čas na dôkladný rozhovor bez zábran, s odhalením emocionálnej náplne a osobného postoja. V ozajstnom vzťahu nachádza každý z nás dostatočnú istotu na to, aby odkryl svoje vnútorné pocity pred svojím partnerom. Takéto odhalenie prináša so sebou aj dávku rizika, ale vďaka tomu tiež začína spoločné prijímanie emocionálnych skúseností. Takáto komunikácia zanecháva v jej účastníkoch hlboký a nezmazateľný dojem a obohacuje vzájomný vzťah. Dosiahnutie 1. úrovne komunikácie vyžaduje najväčšiu námahu.
Je veľmi ľahké zotrvať na povrchnej či nezáväznej úrovni komunikácie kvôli obavám z odmietnutia. Predtým, než partneri budú schopní komunikovať na najhlbšej úrovni, musia si najprv vybudovať základy vzájomnej dôvery. Poznanie týchto piatich úrovní komunikácie je dôležité na udržanie vzťahu. Aj vďaka tomuto poznaniu vieme lepšie posúdiť kvalitu partnerských, ale i priateľských vzťahov, v ktorých žiejeme.
ZDROJ: John Powell: Prečo sa obávam povedať ti, kto som?
