Britský výskum ukázal, že deti, ktoré sa v predškolskom veku naučia hrať s inými deťmi, majú vo vyššom veku tendenciu k lepšiemu duševnému zdraviu.
Vedci z University of Cambridge analyzovali údaje o takmer 1 700 deťoch vo veku tri až sedem rokov. U tých, ktoré mali v troch rokoch lepšiu schopnosť sa s rovesníkmi hrať, sa o štyri roky neskôr zhodne prejavovalo menej psychických ťažkostí. Menej často boli hyperaktívne, ich rodičia i učitelia hlásili menej problémov so správaním a emóciami, menej často sa dostávali do konfliktov s ostatnými deťmi. Toto zistenie platí aj pre tie deti, ktoré mali problémy s duševným zdravím ohrozené výrazne viac ako ostatné. Napríklad deti, ktoré v čase výskumu vyrastali v sociálne nevyrovnanom a slabom prostredí alebo tie, ktorých matky mali samy psychické problémy buď počas tehotenstva, alebo bezprostredne po ňom.
Dôležitá je skôr kvalita rovesníckych hier ako ich kvantita
Jenny Gibsonová zo Strediska pre hru vo vzdelávaní, rozvoji a učení (PEDAL) na Pedagogickej fakulte Univerzity of Cambridge k výskumu uvádza: „Vďaka hre s ostatnými získavajú deti zručnosti, ktoré im umožnia nadviazať silné priateľstvá v školskom veku. Aj keď sú potom ohrozené zlým duševným zdravím, tieto priateľské siete im často pomôžu.“
„Dôležitá je skôr kvalita ako kvantita rovesníckych hier. Hry s rovesníkmi, ktoré podporujú spoluprácu detí alebo aktivity, ktoré podporujú zdieľanie, majú pozitívne vedľajšie účinky,“ dopĺňa autorka štúdie Vicky Yiran Zhao.
Toto zistenie potvrdila aj austrálska štúdia, ktorá sledovala vývoj detí narodených medzi marcom 2003 a februárom 2004. Výskum sa týkal schopností detí vo veku troch rokov sa kvalitne s rovesníkmi hrať v rámci štyroch typov hier. Všímali si ich pri bežných jednoduchých hrách, pri rolových hrách, pri cielene zameraných činnostiach, ako je napríklad stavanie veže z kociek a pri spoločných hrách, ako je napríklad hra na schovávačku. Na základe pozorovania detí pri týchto typoch hier si vedci všímali schopnosť dieťaťa hrať sa s rovesníkmi a príznaky možných problémov s duševným zdravím. Konkrétne išlo o hyperaktivitu, problémy so správaním, zvládanie emócií a interakciu s rovesníkmi. Tieto príznaky vedci u detí skúmali v siedmich rokoch ich života. Špecificky boli analyzované dve podskupiny detí. Išlo o deti s vysokou reaktivitou, teda deti, ktoré sa v dojčenskom veku veľmi ľahko rozčúlia a ťažko sa upokojujú a deti s nízkou vytrvalosťou, teda deti, ktoré majú problém dokončiť náročnú úlohu. Oba tieto rysy sú spojené so zlými výsledkami v oblasti duševného zdravia.
Údaje z výskumu
Deti s vyšším skóre schopnosti hrať sa s rovesníkmi v troch rokoch, v siedmich rokoch vykazovali výrazne menej známok ťažkostí v oblasti duševného zdravia. Na každú jednotku zvýšenie schopnosti hrať sa s rovesníkmi v troch rokoch kleslo skóre namerané u detí v siedmich rokoch pri problémoch s hyperaktivitou o 8,4 percent, pri problémoch so správaním o 8 percent, pri emočných problémoch o 9,8 percent a pri problémoch s rovesníkmi o 14 percent. To platilo bez ohľadu na potenciálne rušivé faktory, ako je napríklad sociálna úroveň rodín alebo psychické problémy matiek v tehotenstve. Zásadnú úlohu nehralo ani to, či deti mali dostatok príležitostí na hru so súrodencami a rodičmi.
Účinok bol viditeľný aj u rizikových skupín. Najmä medzi 270 deťmi z kategórie „málo vytrvalých“ mali tie deti, ktoré sa v troch rokoch lepšie hrali s rovesníkmi, v siedmich rokoch nižší výskyt hyperaktivity a menej emočných a rovesníckych problémov. To môže byť spôsobené tým, že hra s rovesníkmi často deti núti čeliť neočakávaným výzvam a problémy aktívne riešiť, čo vytrvalosť priamo ovplyvňuje.
Výskum tiež ukázal, že hra s ďalšími deťmi podporuje rozvoj emočnej sebakontroly a sociálno-kognitívnych zručností, ktoré sú pre budovanie stabilných priateľských vzťahov zásadné.
Pri podskupine detí s vysokou reaktivitou bol prínos rovesníckej hry slabší. Možno preto, že tieto deti sú často úzkostné, uzavreté a majú menší sklon hrať sa s ostatnými. Aj v tejto skupine však bola lepšia hra s rovesníkmi v troch rokoch spojená s nižšou hyperaktivitou v siedmich rokoch.
Súvislosť medzi hrou s rovesníkmi a duševným zdravím je pravdepodobne založená na tom, že hra s ostatnými podporuje rozvoj emočnej sebakontroly a sociálno-kognitívnych zručností, ako je schopnosť porozumieť pocitom druhých ľudí a reagovať na ne. Tie sú zásadné pre budovanie stabilných a vzájomných priateľských vzťahov.
Závery výskumu
Vedci navrhujú, aby hodnotenie prístupu detí k rovesníckym hrám v ranom veku bolo využité na vyhľadávanie potenciálne ohrozených detí budúcimi problémami s duševným zdravím. Navrhujú tiež, že by sa malo umožniť rodinám ohrozených detí prístup k prostrediu, ktoré podporuje kvalitnú rovesnícku hru, ako sú herné skupiny v rôznych detských centrách alebo by im mala byť zabezpečená starostlivosť v malých skupinách s odborníkmi, napríklad v rámci materskej školy. Toto všetko by mohlo predstavovať spôsob, ako riziko neskorších psychických ťažkostí u detí zmierniť. Tieto zistenia poskytujú jasný dôkaz, že schopnosť hrať sa s rovesníkmi má pozitívny účinok na duševné zdravie.
