Prečo sa niektorí ľudia nevedia ospravedlniť?

Foto: Bigstock
Za problémom ospravedlniť sa môže často skrývať snaha ochrániť zraniteľnú časť svojho ja. / Foto: Bigstock

Prečo niektorí ľudia odmietajú povedať prepáč, nie je jednoduché celkom objasniť. Ich problém môže byť zakorenený hlboko v podvedomí. A mnohí z nich, ak si aj tento problém uvedomujú, snažia sa jeho riešeniu zo všetkých síl vyhnúť.

 

Napriek tomu, že nie je náročné vysloviť samotné ospravedlnenie, pre mnoho ľudí je neprípustné priznať si čo i len najmenšiu chybu. Napriek tomu, že by ste si mohli myslieť, že celým problémom je sebaobrana a hrdosť, nie je to celkom tak. Za problémom ospravedlniť sa môže často skrývať snaha ochrániť zraniteľnú časť svojho ja. Schopnosť ospravedlniť sa ale závisí aj od situácie. Ak do niekoho vrazíte v dave, je ľahké zamrmlať pardon a viac sa tomu nevenovať, avšak v situácii, ak partner urobí niečo zle, a to aj napriek vašej dobrej rade, môže nastať problém. Tí, ktorí sa nevedia ospravedlniť, sa väčšinou bránia, že to nebola ich vina. Hľadajú výhovorky a realitu popierajú. Pozrime sa na dôvody, ktoré bránia ľuďom povedať slovo prepáč.

 

Kognitívna disonancia

Kognitívna disonancia je ľudská reakcia na nepríjemné novozískané informácie alebo skúsenosti protirečiace predchádzajúcej predstave alebo vedomosti. Tento nesúlad vyvoláva nepríjemný pocit napätia a následne túžbu po jeho znížení či odstránení. Je to nevedomá reakcia mysle na rozpory medzi postojmi (vedomosťami, vierou, správaním) a skutočným stavom veci. Disonancia je pre človeka  nepríjemná, a preto ju chce redukovať. V podstate ľudia radšej menia udalosti, než vnímanie samého seba. Potvrdzuje to tiež štúdia z roku 2012 o neochote človeka ospravedlniť sa. Podľa štúdie sa ľudia neradi ospravedlňujú preto, lebo keď tak nemusia urobiť, cítia sa nadradene a udržia si sebaúctu. „V podstate ospravedlnenie poskytuje príjemcom silu," uviedol autor štúdie Tyler Okimoto. No ospravedlnenie je dôležité v medziľudskej komunikácií a aj pocity iného človeka by nás mali zaujímať. Ako zmeniť svoje správanie, ak nám záleží aj na iných ľuďoch? Prvým krokom je rozpoznanie kognitívnej disonancie. Zvyčajne sa prejavuje ako zmätok, stres, rozpaky alebo vina. Tieto pocity nemusia nutne znamenať, že ste na vine, ale môžete ich aspoň použiť ako pripomienku, aby ste mohli preskúmať situáciu z nestrannej perspektívy a objektívne sa pýtať, či ste na vine. Dôležité je tiež naučiť sa  rozpoznať svoje obvyklé odôvodnenia. Spomeňte si na moment, kedy ste vedeli, že nemáte pravdu, ale snažili sa to ospravedlniť. Spomeňte si tiež, aké to bolo, keď ste sa snažili racionalizovať vaše správanie a v budúcnosti si pri takomto pocite pripomeňte, že je to kognitívna disonancia. Podľa Okimota tiež pomáha pripomenúť si, že ľudia ľahšie odpúšťajú, než si myslíte. Znaky ako úprimnosť a pokora vás robia viac človekom. Na druhej strane, ak je nepochybné, že vina je na vašej strane, odmietanie ospravedlniť sa odhaľuje nízke sebavedomie. „Ak je všetkým jasné, že ste urobili chybu, tvrdohlavosť ukazuje ľuďom slabosť charakteru, nie silu,“ upozorňuje Tyler Okimoto. 

 

Charakter vs. skutky

Priznať si chybu môže byť pre niektorých ľudí nesmierne ohrozujúce, keďže majú problém oddeliť svoj charakter od skutkov. Predpokladajú, že ak urobili niečo zlé, sú hneď vnímaní okolím ako zlí ľudia. Preto ospravedlnenie pre tento typ ľudí znamená ohrozenie pohľadu na seba samých,  na svoje ja a svoje sebavedomie.

 

Pocit zahanbenia

Väčšina z nás, ak urobíme niečo zlé, alebo naopak, neurobíme, čo sme mali urobiť, pociťujeme vinu. Pre človeka, ktorý sa bojí ospravedlniť, to však môže znamenať pocit zahanbenia. Ak cítime pocit viny, vyvoláva to pochybnosti o našich skutkoch. U človeka, ktorý sa nevie ospravedlniť, priznanie si chyby vyvolá pochybnosti o sebe samom a nielen o skutku, ktorý urobil. Preto títo ľudia považujú pocit zahanbenia za oveľa ohrozujúcejší a toxickejší ako pocit viny. Kým väčšina z nás považuje ospravedlnenie za možnosť, ako vyriešiť konflikt s inou osobou, odmietači ospravedlnenia sa boja, že ich ospravedlnenie namiesto zmierenia vyvolá len vlnu nových obvinení a konfliktov. Majú strach, že akonáhle priznajú svoju chybu, druhá osoba sa toho chytí a bude im vyčítať predošlé prípady, kedy sa mali ospravedlniť, ak tak neurobili. 

 

Boja sa, že budú vnímaní ako najhorší ľudia

Častým dôvodom, prečo sa niekto bojí povedať prepáč, je aj ten, že ak si prizná chybu a ospravedlní sa, druhá osoba bude úplne zbavená zodpovednosti a on/ona z toho vyviazne ako ten najhorší človek pod slnkom. Napríklad, ak sa manželia pohádajú, manžel sa bojí, že ak sa manželke ospravedlní, celá vina padne na neho a manželka bude mať pocit, že je v tom úplne nevinne. Pritom všetci vieme, že v hádke sú v tom vždy dvaja. Nikdy nie je na vine len jeden účastník konfliktu.


 

Chcú si udržať odstup

Tým, že sa niekto odmieta ospravedlniť, stavia okolo seba ochranný múr, za ktorý sa snaží skryť svoje emócie. Často je nahnevaný, podráždený a drží si odstup, pretože sa bojí, že ak by svoje pocity odkryl niekomu inému a vytvoril si puto, stal by sa zraniteľným a bol by v ohrození. Bojí sa, že ak v obrane poľaví, a to napríklad  len na chvíľu, múr spadne a zavalí ho lavína smútku, bezradnosti a zúfalstva a on nebude schopný tieto pocity zastaviť. Samozrejme, môže sa to stať. Avšak nie v prípade, ak je obklopený láskou a pochopením. V tom prípade odhalenie emócií nemusí byť vôbec traumou. Naopak, môže to mať terapeutické účinky. Môže to pomôcť vytvoriť s druhou osobou silné puto a vzťah plný dôvery a spokojnosti.

 

Strach z nedokonalosti

Mnoho ľudí sa rozhodne neospravedlniť, pretože majú strach z toho, že nebudú vnímaní ako ľudia s bezchybným charakterom. Po prvé, nikto z nás nie je dokonalý, no niektorí ľudia chcú byť videní ako úplne dokonalí. Je to preto, že majú zranenú sebaúctu. A keď je sebavedomie nízke, tým viac bude potrebné, aby ich obraz vyzeral perfektne. Ospravedlniť sa za chybu znamená pre nich nedokonalosť.

 

Strach zo slabosti

Trochu odlišný od strachu z dokonalosti, je  strach zo slabosti. Tento strach môže spôsobiť, že sa ľudia budú odmietať sa ospravedlniť. Myšlienka, že urobili chybu, pre nich znamená, že sú slabí. Takže, aby zostali silní, musia sa vyhnúť ospravedlneniu a pokračovať, akoby sa nič nestalo.

 

Sú ľahostajní

Existujú aj úplne ľahostajní ľudia a vôbec nepremýšľajú nad nejakým ospravedlnením.  Možno ich to v detstve neučili. Jednoducho nevedia, kedy sa majú ospravedlniť. 

 

Nechcú byť prví, kto sa ospravedlní

Niekedy sa ľudia nechcú ospravedlniť, pretože nechcú byť prví, ktorí priznajú vinu. Napríklad  na večierku sa stane incident a bolo doň zapojených viacero osôb. Niekomu so zdravou sebaúctou by sa zdalo, že všetky strany by sa mali ospravedlniť. No stáva sa niekedy, že nikto nechce byť prvý, kto prizná svoje chyby, a tak k žiadnemu ospravedlneniu ani nedôjde. Alebo dôjde. Urobí to  jediný človek v skupine.  Bude to ten psychicky najsilnejší človek.

 

Strach zo straty

Niekedy sa ľudia neospravedlnia zo strachu, že stratia priateľa alebo milovaného človeka. A, samozrejme, je to opak toho, ako by sa mali správať. Oni si to však neuvedomujú.

 

Sú tvrdohlaví

Keď príde na ospravedlnenie, niektorí ľudia sú príliš tvrdohlaví na to, aby priznali  svoju chybu. Pre nich je nepredstaviteľné, aby to urobili, lebo si myslia, že by sa museli pokoriť. Môžu mať tak  nafúknuté ego, že ospravedlnenie neprichádza do úvahy. V tomto prípade je najlepšie nechať ich na pokoji.

 

Ospravedlnenie má svoj význam. Schopnosť povedať, že je vám ľúto niečoho, čo ste urobili zle, hovorí veľa o vašom charaktere a sile osobnosti. Napovedá to, že máte zdravú sebaúctu a ste ochotní dať aj iných ľudí na prvé miesto. Takže sa ospravedlňujte, aj keď je to ťažké. Vďaka ospravedlneniu budete mať s ľuďmi harmonickejšie vzťahy.

 


Zdroje:
5 reasons why some people will never say sorry
People who cant apologize

Čítajte viac o téme: Hnev
Zdieľať na facebooku