Mnoho filozofov už v minulosti upozorňovalo na to, že život nám nedáva len to, čo chceme, ale hlavne to, čo potrebujeme. No aj napriek tomuto poznaniu mávame pocit, že život nám nedáva to, čo tak veľmi chceme. Kde v takomto období nachádzať silu a prečo aj v takýchto chvíľach životu za veľa vecí ďakovať?
Existuje v živote obdobia, keď veľmi veľa energie do niečoho investujeme, ale necítime pozitívnu spätnú väzbu. Akosi sa nemôžeme k cieľu priblížiť. Vtedy je jednoduché vyhorieť a všetkého sa vzdať. Pritom, ako hovorí 14. dalajláma, nie je dôležité, akým veľkým ťažkostiam čelíte, ak sami dokážete byť silnejší ako tá ťažkosť a unesiete ju. Udržať nádej, nestrácať sústredenie a pokračovať v tom, čo pre nás má zmysel, k tomu pomáhajú aj traja jednoduchí pomocníci, na ktorých upozorňuje samotný dalajláma. Sú to ČAS, ODSTUP a NADHĽAD. Spätne totiž človeku umožňujú chápať prežité náročné lekcie a ďakovať za ne, hoci ich spočiatku môže vyhodnocovať negatívne. Okrem týchto troch pomocníkov upozorňuje aj na päť posilňujúcich rovín vďačnosti, ktoré človeku pomáhajú obnoviť dôveru v život, v seba, v budúcnosť, vo vlastné kroky a v zmenu. Jednoducho povedané, pomáhajú aj v tme nájsť zárodok svetla a potlačiť skeptické myšlienky. Znie to síce paradoxne, ale aj v ťažkých časoch máme za čo ďakovať.
1. Môžeme ďakovať za presmerovanie
Ideme nejakým smerom. Úplne veríme, že je správny. Vtom sa stane niečo nepredvídateľné. Ako keď máme šatku na očiach a vrazíme čelom do stromu v lese. A musíme urobiť zmenu. Hneď nám napadne, že sme prehrali. Neuvedomujeme si v prvej chvíli, že keď momentálne nedostávame to, čo očakávame, neznamená to ešte, že sa v živote neposúvame. Potrebujeme byť len presmerovaní iným smerom. Často oveľa lepším, len o tom v prvej chvíli netušíme. Z tohto dôvodu potrebujeme byť trpezliví a pozitívne naladení. Dôverovať vesmíru a s dôverou sa nechať viesť ďalej. Citlivo vnímať znamenia na ceste.
2. Môžeme ďakovať za pravdu
Mnoho ľudí uprednostňuje milosrdnú lož pred pravdou. Mnohí žijú aj niekoľko rokov v klamstve, trpia alebo sa boja situáciu riešiť. Mnoho negatívnych vecí sa takto naťahuje aj niekoľko rokov, hromadí sa úzkosť, stres, nepohodlie, zlá nálada. Ale nič sa nemôže naťahovať donekonečna. Pravda po určitej dobe vždy vypláva na povrch. A čím dlhšie sa problém nerieši, tým bolestnejšie je precitnutie. Keď však už ideme do finále a pravda sa v určitom okamihu objaví, treba za ňu poďakovať. Spoznanie pravdy nás totiž privedie k riešeniu toho, čo sa dlhé roky neriešilo. Nastáva zvrat, riešenie, upokojenie a následné hľadanie nových možností. Prichádza pocit úľavy, ktorý postupne naštartuje nové sily v živote. Za to, že k tomu došlo, poďakujme pravde. Tá oslobodzuje. Tieto situácie nás učia otvárať oči. Vďaka tomuto poznaniu dokážeme tiež odlíšiť skutočnosť od domnienok a už si veľmi dobre uvedomujeme, že slová môžu klamať, ale činy sú vždy pravdivé. Najväčšie skúsenosti môžeme často získať len vlastným negatívnym zážitkom alebo sklamaním. Niekedy jediný spôsob, ako spoznať, komu sa nedá dôverovať, je dať mu príležitosť, aby nás zradil. Ľudia, ktorí nepatria do nášho života, sami vlastným konaním ukážu, akými ľuďmi naozaj sú. Čím skôr zistíme, kde je pravda, nemusíme ju už ďalej hľadať a máme o niekoľko problémov menej. Vďaka tomuto zisteniu sa nám môže život zlepšiť.
3. Môžeme ďakovať za to, čo ešte máme k dispozícii
Keď niečo stratíme, v prvej chvíli prežívame ľútosť a riešime, o čo sme prišli. Toto je tiež dôležité poznanie, lebo nám hovorí to, čo je pre nás naozaj cenné a hodnotné a na čo si musíme dávať pozor. Neskôr k týmto emóciám však musíme pridať rozum. Ten nám napovie, že minulosť sa nedá zmeniť. A tak v tejto chvíli je potrebné si uvedomiť, že aj keď prežívame niečo nepríjemné, stále zostáva niečo pozitívne, na čom môžeme stavať. Len to musíme nájsť. Je potrebné myslieť hlavne na ľudí, ktorí pri nás stáli a na zručnosti, schopnosti a vedomosti, ktoré nám zostali. Práve na týchto skutočnostiach môžeme postaviť novú perspektívu.
4. Môžeme ďakovať za novú motiváciu
Práve vtedy, keď sa nám nedarí, máme šancu v sebe objaviť skryté sily, ktoré sme doteraz nemuseli použiť. Keď v ťažkej situácii dokážeme využiť schopnosti, ktoré sme dovtedy nikdy nepotrebovali použiť, je vhodné ďakovať za to, že to vôbec dokážeme. Všetci tieto schopnosti máme, vďaka nim ťažké časy zvládame, učíme sa ich ustáť, prekonať. Je úžasné, keď nachádzame v sebe novú motiváciu kráčať ďalej a nestáť na jednom mieste. Za tú silu ísť ďalej je dobré každé ráno a večer ďakovať.
5. Môžeme ďakovať za ľudí, ktorí sa stali súčasťou nášho života
Každý človek, ktorý sa stane súčasťou nášho života, nás určitým spôsobom ovplyvňuje. Buď pozitívne, alebo negatívne. Ten, kto nás zradil, nám ukázal, čomu sa máme v budúcnosti vyhnúť. Niekedy jediný spôsob, ako spoznať, komu sa nedá dôverovať, je dať mu príležitosť, aby nás zradil. Ten, kto nám pomohol, nám umožnil byť viac sám sebou, dodal nám silu, odvahu, naučil nás prekonávať prekážky alebo sme sa vďaka nemu stali lepším človekom. A tak každý človek sa pre nás stáva darom, pretože každý nás posúva určitým smerom. Dôležité je, že nezostávame stáť na jednom mieste. Nakoniec práve vďaka pádom pochopíme, že v živote nezáleží na tom, koľko máme priateľov, ale akí skutoční tí priatelia sú. A to ukážu sami práve v ťažkých časoch.
To sú len niektoré z dôvodov na vďačnosť podľa 14. dalajlámu, muža, ktorý už dlhšie ako polstoročie žije v exile, ale tvrdí, že je vďačný za všetko, čo mu život dal. Hovorí, že by mohol byť frustrovaný, ale tým by iba ničil sám seba. Na všetkom si teda našiel niečo dobré. Napríklad koľko odlišných ľudí mal aspoň možnosť po celom svete stretnúť? Tvrdí, že keby žil iba v Lhase, takú príležitosť rozšíriť si vedomosti a skúsenosti by nemal.
Zdroje:
Templar Richard: 100 zlatých pravidel pro spokojený život
Kolektív autorov: Poznaj svoju osobnosť
Brendon Burchard: Životný náboj
