Prieskumy ukazujú, že po prvom roku života dieťaťa stúpa počet rozvodov. Na druhej strane sú aj v našej spoločnosti ešte stále živené mýty o tom, že keď sa vzťah pokazí, dieťa ho zachráni. Ako preplávať neprebádané more rodičovstva a nestratiť pritom zo zreteľa maják na rozbúrenom mori emócii a povinností, ktoré rodičovstvo zo sebou prináša, prezradia dve terapeutky Sylvie Navarová a psychologička Natália Vince. Pridajú aj zopár tipov, ako sa výživne postarať o svoje partnerstvo aj o seba.
Dieťa nie je lepidlo vzťahov. Keď to v partnerstve nefunguje, dieťa ho nezachráni. Myslieť si opak je chyba. Prečo stále pretrvávajú v spoločnosti tieto tendencie?
Sylvie Navarová: Aj ja sa stretávam s touto tendenciou, aj keď stále menej a menej. Tiež často zisťujem, že dieťa má byť riešením s nespokojnosťou ženy v práci. Preto sa niektoré ženy rozhodnú ísť na materskú dovolenku. Je dobré, že sa na toto pýtate, lebo je potrebná osveta aj v tejto oblasti.
Natália Vince: Tento mýtus pretrváva možno preto, že tomu chceme veriť. Je možné, že jeden z partnerov verí, že dieťa zamestná oboch a teda sa nebudú môcť fokusovať na to, čo je skutočným problémom. Bohužiaľ, dieťa naozaj nevyrieši problémy. Dokonca môže problémový vzťah ešte zhoršiť, keďže je skúškou funkčnosti a harmonickosti vzťahu.
Príchod dieťaťa do rodiny je veľkou životnou zmenou a skúškou vzťahu. Dá sa na rodičovstvo pripraviť? Čo to v praxi pre vzťah znamená, keď príde dieťa?
Natália Vince: Verím tomu, že sa dá na to pripraviť. Dieťa je veľkou skúškou vzťahu, pretože je pochopiteľné, že už nebude takým istým, ako do narodenia dieťaťa. Už to nie je o slobode a pozornosti medzi partnermi. Do úvahy prichádza tretí človek, ktorý je úplne závislý od druhých ľudí – to si vyžaduje zmenu fungovania a veľa rešpektu. Určite je nápomocné, keď sa partneri ešte pred narodením dieťaťa rozprávajú o tom, ako si predstavujú výchovu, aké hodnoty sú pre nich dôležité a aká bude úloha každého z nich.
Sylvie Navarová: Téme rodičovstva a výchove detí sa venuje veľa kníh. V podstate každý rodič by mohol napísať svoju vlastnú knihu, ako na to. Narážame tu totiž na problém, že každý človek a dieťa je iné a potrebuje iný prístup. Slepé dodržiavanie návodov z kníh môže potom priniesť viac škody ako osohu. Výhodnejšie je načúvať svojej intuícii a mať okruh priateľov na diskusiu, ako to funguje im. Narodenie dieťaťa a jeho príchod do rodiny je nielen veľkou životnou zmenou, ale aj príležitosťou k osobnému rozvoju oboch rodičov od mladíckeho „ja“ k dospelému „my“. Malé bábätko si vyžaduje veľa starostlivosti a pozornosti a keď to nedostáva, vynúti si to krikom. U oboch rodičov tak ich vlastné potreby na istý čas idú bokom a menia sa priority. Na druhej strane sa rozvíja trpezlivosť a obaja partneri musia omnoho lepšie pracovať s časom a realitou, ktorá narodením ich potomka nastala.
Mnohé štatistiky a výskumy ukazujú, že pre páry nie je jednoduché ustáť narodenie svojho potomka a poriadne to s nimi zamáva. Prečo je náročné udržať si vzťah po narodení dieťaťa hlavne počas prvého roka?
Natália Vince: Je to hlavne preto, že je to veľmi výrazná zmena, kde pribúda k partnerskej/manželskej role aj rola rodičovská. Menia sa dovtedajšie vzorce správania a pozornosť prechádza z partnera na dieťa. Pre matku je všetko nové (hlavne pri prvom dieťati), nechce urobiť chybu, je veľmi opatrná, často aj unavená, nalaďuje sa na režim dieťatka. Ľahko sa stane, že zabudne byť aj partnerkou/manželkou a je viac mamou. Ak partner nemá dosť pochopenia pre túto transformáciu partnerky, výrazne to môže znižovať kvalitu partnerského vzťahu.
Sylvie Navarová: Ide o veľkú životnú zmenu, ktorá zasahuje osobnú, partnerskú i spoločenskú rovinu. Vo všeobecnosti sa ľudia ťažko prispôsobujú zmenám. Kým niekto sa prispôsobí rýchlo, druhému to zas nejaký čas trvá. A vo vzťahu sú dvaja rôzni ľudia s rôznymi potrebami a schopnosťou sa prispôsobiť. Malé dieťa si vyžaduje veľa pozornosti, ktorá sa musí niekde ubrať – často na úkor seba a svojho partnera. To ale robí vo vzťahu neplechu, vytráca sa aj pocit osobnej pohody. Toto je výzvou pre oboch partnerov, aby sa vzájomne zladili a naladili sa na novú situáciu, ktorú však nemusí každý pár zvládnuť.
Vytúžené dieťatko sa narodí, endorfíny a radosť z jeho narodenia vystrieda nedostatok spánku a únava, ktorá sa podpíše aj pod vzťah partnerov. Čo robiť, aby vzťah neochladol a aby rodičovstvo nezabilo partnerstvo?
Natália Vince: Všetko je to o prerozdelení úloh a o tom, aby každý prevzal za výchovu dieťaťa zodpovednosť. Niekedy sa stáva, že muži vychádzajú z presvedčenia, že ich partnerky sú zodpovedné za výchovu dieťaťa a oni za zarábanie peňazí. Musím však zdôrazniť, že starostlivosť o dieťa je rovnako náročná ako práca a tak sú žena aj muž na rovnakej úrovni, čo sa týka výdaja mentálnej energie. To, že muž nosí výplatu, nemôže byť kritériom na to, aby mal väčšie právo si po práci oddýchnuť. Na oddych má právo aj žena, ktorá vychováva dieťa.
Materstvo je nepochybne veľmi vyčerpávajúce a len málo matiek si to dokáže aj nahlas priznať. Nedá sa stále len vydávať a ísť na plný plyn. To je nezmysel, veď skôr či neskôr to matky dobehne v zdraví i psychike. Čo odporúčate?
Natálie Vince: Po práci by bolo od partnera skvelé, keby sa opýtal partnerky, aký deň mala a či si nepotrebuje dať aspoň sprchu. Môže objednať jedlo (alebo ho uvariť) a pomasírovať partnerke nohy. Alebo ju môže jednoducho oceniť, ako to dnes zvládla a byť tu pre ňu, keď s ním chce zdieľať svoj deň. Pri takomto prístupe muža partnerka nezabudne, že je aj ženou, nie iba matkou.
Sylvie Navarová: Základom je komunikácia o tom, čo sa deje, ako sa partneri cítia, čo môžu spoločne urobiť pre to, aby im bolo ešte lepšie. Vzájomná podpora vychádzajúca z reality a nie z očakávania a predpokladov ako by to malo byť. Malé bábätko prichádza na svet aj preto, aby nás viac ukotvilo do TU a TERAZ. Čím je dieťa staršie, tým je nezávislejšie (ak je vedené k nezávislosti). Tak sa vytvára časový priestor pre pár. Wellness, spoločný víkend iba pre rodičov a ich spoločné aktivity. Veľmi dôležitý je ich spoločný záujem. Spoločným záujmom sa nemyslí dieťa. Tiež je dôležitý aj čas, ktorý partneri trávia osamote. Matka má vlastné aktivity a otec svoje. Toto podporuje osobnú skúsenosť a prináša aj podnety k rozhovorom. Pre vzťahy, ktoré ochladli je totiž typické, že sa partneri nemajú o čom rozprávať. Dôležité je vzájomné ocenenie, pochvala aj partnerská podpora. Nebrať ako samozrejmosť to, čo robí pre vzťah i rodinu každý z partnerov.
Prehnané nároky kladie na novopečené matky široké či blízke okolie i spoločnosť. Dokonalá domácnosť, dieťa ako zo škatuľky, bio strava a najlepšie hračky sú tie s prvkami montessori. A to nie je všetko. Matky sa medzi sebou porovnávajú a keď majú nedajbože pár kíl navyše, depresia je na svete. Predstavy verzus realita. Ako sa tomuto všetkému brániť ?
Natália Vince: Na to mám len jedno odporúčanie a síce, prestaňme sa porovnávať. Ak to robíme a neveríme, že robíme to najlepšie, čo vieme, tak je úplne jedno, čo nám kto povie, budeme z toho frustrované. Pokiaľ ide o dieťa, to nepotrebuje toľko hračiek, koľko trh ponúka – zahrá sa aj s krabicou od topánok. Pokiaľ ide o stravu, všetko by malo byť s mierou. Ak ide o pár kíl navyše, ide o to, kde ich mamička nabrala – môžu byť aj sexi. A ak pre ženu sexi nie sú, môže pre to niečo urobiť – ale iba ak jej ide o jej dobrý pocit. Som si istá, že ak je spokojná žena – matka, bude spokojné aj dieťa a okolie nebude mať výhrady. A ak áno, tak sa s nimi bude musieť vysporiadať samo.
Sylvie Navarová: Predstavy a očakávania sa vytvárajú len v myšlienkach matky. A svoje vlastné myšlienky môže matka zmeniť, aby sa jej žilo lepšie a bola spokojnejšia. Vždy má totiž na výber čo číta, čo sleduje a s kým sa stretáva, akým podnetom sa vystavuje. Zmena vlastných predstáv a očakávaní je vo sfére vplyvu matky, ktoré vie ovplyvniť.
Zvlášť ženy potrebujú mať vo vzťahu istotu. Z pozorovania vnímam, že ak tomu tak nie je, necítia sa komfortne. Napríklad, veľa mojich priateliek žije v partnerstve bez manželstva a cítia sa tak, akoby si ich partner stále nechával otvorené zadné dvierka a nechcel sa viazať, hoci majú aj dve- tri deti. Je nejaký rozdiel v kvalite vzťahu, keď sa dieťa narodí do manželského zväzku, alebo do partnerstva, kde žijú partneri bez „papiera“?
Sylvie Navarová: Môžem odpovedať zo svojej psychologickej praxe, že ten rozdiel je tam hlavne pre ženy. Ide o pocit istoty. Keď sú matky vyčerpané, nenapĺňajú si svoju fyziologickú potrebu spánku, pretože to jednoducho nejde a vo vzťahu s partnerom sa cítia najviac neisté. Sú v psychickej nepohode. A tá sa samozrejme prejavuje vo vzťahu k partnerovi. Ako vieme, fyziologické potreby a potreba istoty sú v Maslowovej pyramíde potrieb nevyhnutné pre spokojnosť v živote.
Natália Vince: Úprimne, nemyslím si, že samotné uzavretie manželstva zabezpečí kvalitu. Kvalita vzťahu závisí od úrovne komunikácie, vzájomného rešpektu, ochoty počúvať jeden druhého a podieľať sa na spoločnom živote. Od týchto faktorov závisí kvalita manželstva (ale naopak to neplatí).
Veľmi častým prípadom je izolovanosť rodín. Keď mladé rodiny žijú v mestách ďaleko od svojich rodičov a svokrovcov a teda s ich pomocou so starostlivosťou o malé deti veľmi nemôžu rátať. Nájsť opatrovateľku zasa nie je také jednoduché. Čo odporúčate?
Sylvie Navarová: Aj pri tomto probléme sa musí pár zhodnúť, ako to chce riešiť. Niektoré páry si nastavia skrátené, alebo polovičné úväzky a striedajú sa v starostlivosti o dieťa. V iných prípadoch sa o dieťa stará matka, zatiaľ čo otec pracuje. Niekde inde sa napríklad presťahuje babička bližšie, ale sú aj také páry, ktoré využijú služby profesionálnej opatrovateľky, či kamarátok. A pokiaľ je riešenie starostlivosti o dieťa pre rodinu v poriadku, tak je to v poriadku aj z psychologického hľadiska.
