Hoci koronavírus mnohí zdarne prekonali, zdravotné problémy pretrvávajú. Tisíce pacientov sa na Slovensku sťažuje na postcovidový syndróm. Navyše, mnohí ani nevedia, na koho sa majú so svojimi ťažkosťami obrátiť. Únava, vyčerpanosť, bolesti kĺbov, ale aj frustrácie a úzkosť. Aj také sú príznaky dlhého covidu po tom, čo pacienti prekonali ochorenie Covid-19.
Keď vlani v novembri naše slovenské biatlonistky Ivona a Paulína Fialkové iba pár týždňov pred prvými pretekmi v sezóne ochoreli na Covid-19 zdalo sa, že povinná karanténa a niekoľkodňové liečenie sa zaberie a dostanú sa z toho. Nebola to celkom pravda. Ukázalo sa totiž, že Ivona sa celkom z covidu nedostala. Hneď po tom, čo odbehla prvý úsek miešanej štafety na pretekoch v Oberhofe, museli jej v cieli pomáhať zdravotníci. Dôvod? Nemohla lapiť dych a musela tak prerušiť sezónu. O nič lepšie na tom nebola ani jej sestra Paulína. Spoločný menovateľ ich problému bol postcovidový syndróm. Ten postihuje mnohých pacientov, ktorí prekonali covid, a to aj dlhé mesiace.
Hoci Covid-19 prekonali, príznaky ich trápia ešte dlhé mesiace
Austrálski vedci zistili, že až 56% pacientov má poškodené pľúca ešte tri mesiace po prepustení z nemocnice. Ďalšia zahraničná štúdia, zverejnená v časopise Lincent uvádza, že 76% pacientov, ktorí boli hospitalizovaní pre covid má postcovidové príznaky aj pol roka po vyliečení. Medzi takéto príznaky patrí napríklad dýchavičnosť, všadeprítomná únava, objavujú sa aj bolesti kĺbov a svalov, bežná je aj strata čuchu a chuti a výnimkou nie je ani frustrácia či pocity úzkosti.
Aby sme ale nehovorili len o zahraničných analýzach. Aj na Slovensku sa téme dlhodobého covidu venuje služba CovidHelper.sk, ktorá len za mesiac od spustenia webu zozbierala dáta od 3035 pacientov. Výsledky vôbec prvej takejto analýzy dlhého covidu boli viac ako zaujímavé. Mimochodom, ako prvá zmapovala výskyt tejto choroby na Slovensku.
Až 60 percent žien na Slovensku trpí následkami covidu
Analýza CovidHelper.sk ukázala, že dlhodobé následky covidu trápia častejšie ženy, a to až 60 percent. Zaujímavým zistením bolo, že dlhý covid sa týka často mladších ľudí v produktívnom veku, ktorých mediánový vek je 43 rokov. Fakticky ide o ľudí v produktívnom veku. Poznamenať treba aj to, že takmer 90 percent vzorky tvorili pacienti, ktorí sa pri akútnom covide liečili doma a nie v nemocnici. Až 65 percent ľudí uviedlo, že pociťuje výraznejšie obmedzenia v bežnom živote. Častá bola dýchavičnosť aj pri jednoduchých činnostiach, alebo pohybe po schodoch. Aj toto sú dopady prekonania covidu mesiace po tom, ako ho pacienti prekonali. Mnohí z nich sú zmätení a ani poriadne nevedia, na koho sa majú so svojimi problémami a symptómami obrátiť.
Dýchaviční pacienti sú často vystrašení
Za tri roky prešlo dverami pneumologicko-ftizeologickej ambulancie v Detve 2-tisíc pacientov. Ich počet sa stále zvyšuje aj v dôsledku covidovej pandémie. Často totiž zasiahne aj pľúca. Pneumnologička Jana Makasová tvrdí, že veľmi časté boli u pacientov, ktorých liečila, aj zápaly pľúc, kašeľ či zadýchavanie. Išlo podľa jej slov práve o tých pacientov, ktorí prekonali covid. Stáva sa totiž, že po jeho prekonaní sa môžu objaviť napríklad aj rôzne fibrózne ochorenia. Pľúca sa tu liečia v závislosti od rozsahu ich poškodenia.
Ako to vyzerá v praxi, v ambulancii? Napríklad aj tak, že pľúcna lekárka Makasová takýmto pacientom urobí spirometrické vyšetrenie. „Prístroj ukáže, či nastalo aj nejaké zúženie dýchacích ciest, alebo či je priamo poškodený pľúcny parenchýn. Niekedy tam býva prítomná aj infekcia. Následne sa nastaví liečba,“ vysvetlila lekárka.
Špecifiká má podľa nej liečba pacientov, ktorí prekonali covid. Často sa napríklad zadýchajú. S tými robili špeciálne cvičenia. „Prípadne sme odporučili aj kúpeľnú liečbu. Pri akútnych covidových pacientoch to bola aj hospitalizácia.“ Pocovidovým pacientom pomáhajú v tunajšej ambulancii, jedinej pľúcnej v okolí, aj s dýchacími cvičeniami. „Ide o nácvik tzv. dýchacieho vzorca a s tým súvisí aj spevňovanie dýchacieho svalstva,“ spresnila Makasová. „To by malo pomôcť pacientom prekonať to najťažšie obdobie, keď majú subjektívny pocit, že sa im ťažko dýcha.“
Zlepšiť dýchanie môže aj pomoc fyzioterapeuta
S problémom zadýchavania, dýchavičnosti vie veľmi účinne pomôcť jednoduché cvičenie, konkrétne dychová gymnastika. Vtedy sa pacient učí predĺžiť dýchanie až do objemových rezerv. Práve toto učí svojich klientov v Detve, fyzioterapeutka, Martina Solčianská.
Pri konkrétnej terapii to vyzerá napríklad aj tak, že pacient si ľahne na podložku. „Za bežných okolností dýchame plytko v rozsahu troch až štyroch sekúnd. Keď cvičím s pacientom statickú dychovú gymnastiku, tak tento nádych môžeme predĺž aj na sedem a viac sekúnd.“
Aký zmysel má hlbšie dýchanie pre pľúca a organizmus? Podľa Solčianskej obrovský. „Už len tým, že predĺžime dýchanie, tak sa kyslík dostáva do pľúcnych mechúrikov. Tým vlastne zlepšíme prekrvenie a trebárs aj upokojenie toho pacienta.“
Väčšinou sú podľa nej dýchaviční pacienti vystrašení. Udýchaní sú aj v kľude, nieto ešte pri záťaži, napríklad pri zdolávaní schodov, alebo kopca. „Tá zadýchavanosť sa prejavuje aj v kľude. Je dôležité prehĺbiť to nadýchnutie. Výdych je už pasívna záležitosť, ktorú neovplyvňujeme. Takisto býva plytké.“ Áno, aj tu je preto dôležité, aby sa pacient sústredil nielen na prehĺbené dýchanie, ale pozornosť venoval aj výdychu tak, aby vydýchol až do úplného stlačenia hrudníka.
Správne dýchanie nie je žiadna veda
Naučiť sa dobre dýchať nemusí byť pritom žiadna veda. Možno na začiatok by bolo dobré, cielene si pri dýchaní uvedomovať činnosť bránice ako hlavného dychového svalu, spolu s medzi rebrovým svalstvom.
A ako sa správne dýcha? „Vždy sa dýcha do kľúčnych kostí a bruška. Paradoxom je, že veľa ľudí pritom vôbec nepozná brušné dýchanie. Práve pri ochoreniach dýchacieho systéme to títo pacienti neudýchajú do pľúc. Keď sa na tento aspekt správneho dýchania v tej dychovej gymnastike sústredíme, tak podporíme správne dýchanie u pacientov.“
Je to práve bránica, ktorá je pri dýchaní najpodstatnejšou. Obzvlášť, keď je pľúcny problém. Každým nádychom sa zdvíha a výdychom zas klesá. Podporuje sa to aj brušným dýchaním. „Keď pracujeme s pacientom a chceme od neho aby dýchal tak, aby urobil z bruška balónik, tak ten dych smeruje do brucha. Týmto spôsobom sa podporí to bránicové dýchanie. Pri výdychu sa napríklad stláča bruško,“ spresňuje Solčianska s tým, že ďalším spôsobom je dýchanie do strán. Vtedy si pacient priloží ruky na strany hrudníka a dych usmerňuje týmto smerom. Toto je statická dychová gymnastika už aj so zapojením činnosti, v tomto prípade rúk. Ďalším spôsobom je vstávať zo sedu do stoja, alebo vzpažovaním a rozpažovaním rúk. „Je prirodzené, že sa pacient pri tejto činnosti trochu zadýcha, lebo je to aj o rytme.“
Fyzioterapia pomáha aj postcovidovým pacientom
Vo fyzioterapii sa často využíva aj tz.v dychová vlna. Tento pojem je známy hlavne pre ľudí, ktorí cvičia jogu. Je to súčasný nádych do brucha a hrudníka. Nasleduje výdych z brucha a z hrudníka. „Práve tento spôsob je najrýchlejší, ako sa predýchať a predísť tak dýchavičnosti. S týmto majú problém aj postcovidoví pacienti. Správne dýchanie je súčasťou každého cvičenia.“ Fyzioterapia pomáha deťom i dospelým nielen zo správnym dýchaním, ale postcovidovím pacientom pomáha zlepšiť aj stav svalov a posilniť oslabené svalstvo. „To čo je skrátené a bolí po prekonaní covidu, je potrebné uvoľniť, zrelaxovať a zmobilizovať,“ radí Solčianska.
Krčná chrbtica aj bolesť hlavy súvisia so psychikou
Okrem dýchacích problémov, najčastejšie pomoc fyzioteraputky Martiny Solčianskej vyhľadávajú aj pacienti trpiaci bolesťami v krčnej chrbtici. Po prekonaní covidu sa ich problém ešte zhoršil. Dôvod je jednoduchý. Bolesť, hlavne v krčnej chrbtici, súvisí s psychickým prežívaním. Práve tam sa totiž ukladá najviac prežívaných úzkostí a strachu. „Pacienti boli vystrašení a mali strach z tohto ochorenia. Toto všetko sa vpísalo do krčnej chrbtice, a bolesť býva niekedy neúprosná. Pomáhajú cviky na uvoľnenie trapézových svalov. Napríklad tlačiť hlavu do predklonu aj záklonu.“
Fakticky všetky obmedzenia pohybového aparátu aj bolesti krčnej chrbtice súvisia s psychickým prežívaním úzkostí a stresu. S tým súvisí aj bolesť hlavy. Aj tá bolesť je dôsledok psychického prežívania ochorenia. Máme psychický deficit v zmysle obáv, čo s nami bude. Oslabené svaly nás nebolia. Naopak, to čo je skrátené nás omína, trápi nás to a chodíme s tým po lekároch. A pritom riešenie je jednoduché. Účinne tu dokáže pomôcť fyzioterapia.
Cieľom je hlavne uvoľniť, zrelaxovať a zmobilizovať svalstvo a pohybový aparát. „Najviac pracujem s McKienzieho terapiou. Pomáha zmobilizovať a dostať tie štruktúry do normy. Do fyziologických zakrivení. Deti sa často hrbia a strata tých fyziologických zakrivení chrbtice je najčastejšia príčina ich problémov s pohybovým aparátom.“
(pozn.red.: McKenzie metóda® Mechanickej Diagnostiky a Terapie® (MDT) je medzinárodne uznávaná metóda diagnostiky a liečby bolestí chrbta a končatín vyvinutá novozélandským fyzioterapeutom Robinom McKenziem. Je celosvetovo používaná už viac než 30 rokov. )
Postcovidový syndróm postihuje často krčnú i driekovú chrbticu
Práve po prekonaní Covidu sú najviac preexponované bolesťami krčná a drieková chrbtica. Najviac zraniteľná je krčná chrbtica, lebo sa tam pridružuje psychické prežívanie. „Toto sa nikdy nedá oddeliť od krčných problémov – s krkom a s hlavou. Vždy sú to spojené nádoby. Ak je človek v pokoji aj svaly krku sú voľnejšie a tým pádom máte i menej obmedzení.“
Pri bolestiach krčnej chrbtice Solčianska radí, aby sme s ranným cvičením počkali aspoň dve hodiny. Svaly sú po nočnom spánku stuhnuté a potrebujú sa uvoľniť. Odporúča jednoduchý spôsob, ako na to. Ide pritom o obyčajné strečingové cvičenie. „Predkloniť hlavu na hrudník a pomaly otáčať hlavou krúžiac po hrudníku do strán, akoby sa hlava váľala do všetkých strán. Takto pohodlne zachytí a uvoľní všetko svalstvo na krku. Od úponu až po 12-ty hrudný stavec.“ Postačí aspoň 20 sekúnd ostať v uvoľnenej polohe, zavrieť oči, predýchať a upokojiť sa.
Skrátené svaly bolia
To ako sa cítime, súvisí so správnym držaním tela. Totižto, fyziologické držanie tela znamená, ako správne máme zachované krivky chrbtice. „Ide o to, ako mám zachované fyziologické zakrivenie chrbtice. Teda lordózu v drieku, kyfózu v hrudníku a lordózu v krku. Keď som vo vzpriamenom postoji, všetky svaly fungujú ako majú a ja som v stabilite. Ak by som mala stoj rozsypaný s tým, že budem napríklad zhrbená s hlavou vpredu, s uvoľnenou brušnou stenou – vypučeným bruškom vpredu, tak svalové skupiny sa skracujú a časom začnú na seba upozorňovať bolesťou,“ spresňuje Solčianska.
Základom je mať vzpriamené držanie tela. Azda ešte viac treba dbať na dobré držanie tela, hlavne v sede. Pomôcť si môžeme napríklad tak, že na stoličku si umiestnime driekový valec a na stoličke budeme sedieť celým zadkom. „Keď sa opriem o túto driekovú opierku, mám zaručené, že sedím vzpriamene,“ radí a dodáva: „Vyhnem sa nepríjemnej bolesti šije, krčnej chrbtice, alebo hlavy i v pracovnej dobe. Vždy sú svalové skupiny, ktoré majú tendenciu sa oslabovať, alebo skracovať chybným držaním tela. Vtedy bolesť cítime, lebo skrátené svaly bolia,“ uzatvára fyzioteraputka z Detvy, Martina Solčianská.
Pri nesprávnom sedení je záťaž na chrbticu až 200-precentná
A toto je dôvod, prečo treba dbať na vzpriamené držanie tela v stoji a aj v sede. V stoji je 100-precentná záťaž na chrbticu, ale v sede dokonca až 200-percentná záťaž na chrbticu. Strečing má svoje opodstatnenie a treba myslieť na to, ako si udržať zdravý sval čo najdlhšie. Lebo ak je to naopak, skrátený sval v dôsledku zlého držania tela nielenže bolí, ale neskôr aj vážne poškodzuje kĺby. Netreba sa báť a majte radšej na pamäti, že lepšia je prevencia. Uvoľniť, zmobilizovať a ponaťahovať svalstvo pomôže séria cvikov, ktoré vás naučí a precvičí s vami váš fyzioterapeut.
Zdroj:
CovidHelper.sk
V Detve si vydýchli, po troch mesiacoch tam opäť funguje pľúcna ambulancia
Náš svet, Zamestnanecké noviny siete polikliník ProCare, V.ročník, júl 2021
