Učiteľka Ľubica Demčáková: Na hodinách nie je najdôležitejšie učivo

Zdroj: archív ĽD
Činnostné učenie dáva žiakom väčšie možnosti, myslí si učiteľka Ľubica Demčáková. / Zdroj: archív ĽD

Väčšia interaktívnosť, samostatnosť aj rozvoj kritického myslenia. Toto je len zopár z benefitov, ktoré rozvíja u žiakov činnostné učenie. Táto metóda vzdelávania, ktorá je založená hlavne na objavovaní, žne úspechy aj preto, že žiaci radi prichádzajú s vlastnými nápadmi i návrhmi riešení.

 

Projekt činnostného učenia rozbehla na prvom stupni Evanjelickej Základnej školy v Prešove, pedagogička Ľubica Demčáková. Deti majú podľa nej dnes veľa informačných zdrojov. Jednostranné verbálne vzdelávanie na školách navyše už nemusí ani stačiť. Nie je to pre žiakov dostatočne záživné a atraktívne. Demčáková je presvedčená, že na hodinách v škole nie je najdôležitejšie učivo. Ponúka preto inovatívnejšie riešenie. Sú to činnosti, aktivity a hry. Opakujú sa krátko a často. Platí tu premisa, že ak si dieťa niečo vyskúša, ohmatá, uloží, samo skonštruuje či zrealizuje pokus, tak sa oveľa ľahšie niečo naučí. Naviac, jeho vedomosti sú potom oveľa trvácnejšie.

Oproti bežnému vyučovaniu, kedy žiaci len pasívne prijímajú verbálne podané učivo od učiteľa, v tomto prípade sú aktívnejší samotní žiaci. A to nie je všetko. Žiaci v triede môžu medzi sebou vzájomne komunikovať a sami sa aktívne zapájať do celého vyučovacieho procesu. Napríklad aj tým, že prostredníctvom činnostného učenia zapájajú čo najviac zmyslov. Napokon, presne toto robíme aj v bežnom živote. Grom činnostného učenia je hlavne prebudenie záujmu žiakov. „Nové poznatky získajú názorným spôsobom, svojou vlastnou činnosťou a následnou skúsenosťou,“ vysvetľuje Demčáková.

 

Činnostné učenie je založené na metóde objavovania. A vôbec pritom nejde o drahé didaktické pomôcky. Mnohé z nich sú bežne dostupné a veľa z nich si učiteľka vyrobila svojpomocne. „Jednoduché pomôcky k takýmto aktivitám som pre žiakov vyrábala vopred sama, niektoré sme vytvárali priamo na hodinách, ale využívali sme aj pomôcky zakúpené školou.“

 

Podnetná atmosféra na hodinách

Interaktívnejší spôsob vyučovania prostredníctvom činnostného učenia žiakov na Evanjelickej Základnej škole v Prešove doslova nadchol. Táto inovatívna forma vzdelávania priniesla aj inú atmosféru na hodinách. „Žiaci tvoria, hľadajú, skúmajú i objavujú nepoznané. Pracujú samostatne, alebo aj vo dvojiciach či v skupinách,“ vysvetlila Demčáková s tým, že zo žiakov na takýchto hodinách, „srší pocit zodpovednosti, rovnováha a dôvera v seba samého s akcentom zmyslu pre poriadok.“

Tvorivému riešeniu úloh využívajúc princípy činnostného učenia sa so žiakmi venuje dlhodobo. Benefitom takéhoto vyučovania je skutočnosť, že všetci žiaci naraz v jednom okamihu môžu zažiť úspech.

 

Činnostné učenie stojí na troch pilieroch. Samostatná činnosť všetkých žiakov tvorí prvý pilier. Každý žiak pritom pracuje s vlastnou pomôckou. „Na matematike používame fazule, gumičky, gombíky, kartičky, na vlastivede napríklad vlnu, penové kolieska. Mnoho pomôcok sa dá kúpiť, no na škole aj máme výbornú výbavu moderných didaktických pomôcok,“ vysvetľuje.

Každý žiak má niekde svoje limity. V školách dnes evidujeme mnoho žiakov s vývinovými poruchami učenia, ktorí potrebujú pomoc, podporu a odborné vedenie. Činnostným učením, ktoré vychádza z metódy objavovania, žiaci najprv pracujú samostatne. Učiteľ žiakom názorne vysvetlí, ako s pomôckou pracovať a tak prostredníctvom činností a pozorovania si žiaci vytvárajú predstavu o javoch, o ktorých neskôr uvažujú a diskutujú.

 

Druhým pilierom je pozorovanie, rozprávanie žiakov o pozorovaní, s ktorých neskôr vyvodia závery. Dôležitou správou je, že žiaci si tak sami vytvárajú obdobné príklady a situácie. Učiteľ je v tomto prípade len sprievodcom. V praxi to vyzerá napríklad tak, že učiteľ žiakov vedie k uvažovaniu a rozprávaniu o pozorovaných javoch, k vyjadreniu názorov, záverov a formulácii otázok.

 

Posledným pilierom na ktorom stojí táto metóda, je precvičovanie učiva. Práve pri činnostiach dochádza k postupnému porozumeniu učiva, a to všetkými žiakmi. Až vtedy má podľa Demčákovej zmysel pristúpiť k precvičovaniu – automatizácii. „Formy precvičovania volíme s rôznymi didaktickými pomôckami v rukách všetkých žiakov.“ Prízvukuje však, že je veľmi dôležité, aby bolo vyučovanie zábavné, hravé a tvorivé.

 

Učitelia hľadajú výhovorky, rodičov a žiakov metóda nadchla

Iniciátorka metódy činnostného učenia a účastníčka vzdelávacieho programu Komenského inštitút určeného pre učiteľov Ľubica Demčáková, zo svojich vstupných dotazníkov zistila zaujímavé informácie. Rodičov aj žiakov metóda nadchla. Výhovorky skôr hľadajú podľa nej učitelia. Argumentujú tým, že takéto činnosti sa v bežnom vyučovaní nedajú robiť. Niektorí sa obávajú zdĺhavej prípravy pomôcok alebo hluku počas aktivít v triede. Demčáková ale oponuje. Je totiž presvedčená, že na hodinách v škole nie je najdôležitejšie učivo. Sú to práve činnosti, aktivity a hry, opakujúce sa krátko a často. „Pri nich môžu žiaci nielen medzi sebou komunikovať, ale zapojiť do svojho bádania aj viaceré zmysly,“ dodáva. Verí, že jej projekt má potenciál v škole 21. storočia. Aj napriek predsudkom z novej formy vzdelávania.

 

Metódou nadchla aj svoje kolegyne na prvom stupni, na Evanjelickej ZŠ v Prešove. „Vyskúšali si činnostné učenie dvomi aktivitami so svojimi žiakmi a ich ohlasy na prácu žiakov boli veľmi dobré. Či v tom budú pokračovať uvidíme - pozitívne prípady COVID-19 v triedach to znemožňujú a po návrate do školy učitelia žiaľ riešia „UČIVO“ nie činnosti.“

 

Ľubica Demčáková sa vo svojom pedagogickom projekte zamerala aj na podporu pre učiteľov, ktorí by mali o činnostné učenie záujem. Vytvára krátke amatérske edukačné videá s praktickými tipmi a trikmi ako činnostné učenie realizuje so svojimi žiakmi. Tie postupne zverejňuje na svojom YouTube kanáli.

 

 


O činnostnom učení
Metóda činnostného učenia vedie k objavovaniu, kedy žiaci postupne, krátko, často a hlavne samostatne všetkými zmyslami objavujú svet okolo seba a učia sa kriticky myslieť. Základy činnostných metód a foriem učenia položil svojim nadčasovým pedagogickým dielom Ján Ámos Komenský. Systém činnostného učenia bol rozvinutý v Českej republike v reformnej pedagogike 30. rokov 20. storočia. Dnešnej podobe činnostného učenia u našich susedov sa venuje podrobne rozpracovaný vzdelávací program Tvorivá škola. Praktickú príručku pre učiteľov základných škôl, ktorí majú záujem poznať české poňatie činnostného učenia nájdu učitelia v Malej didaktike činnostného učenia od autorky Zdeny Roseckej alebo na web stránke www.tvorivaskola.cz.
Čítajte viac o téme: Rozhovory
Zdieľať na facebooku