1.4.2021 - Boj s koronavírusom nemáme ešte zďaleka vyhratý, ale svitá na lepšie časy. Slabšie, ale predsa bliká svetlo na konci tunela. Začína sa očkovať a pomaly klesajú aj počty nakazených. Stále sa ale treba mať na pozore, lebo Covid nezriedka postihne aj deti. Mnoho detí je takých, ktoré ani nevedia, že ho už prekonali. Boli bezpríznakové. Ako vyzerá slovenská realita s chorobnosťou detí na Covid-19 a kedy sa opäť otvoria školy pre všetky deti? Aj na tieto otázky hľadali odpoveď traja odborníci v novej diskusnej relácii Klub rodičov, ktorá vzniká v rámci portálu eduworld.sk.
Pozrite si celú videodiskusiu s odborníkmi. A nezabudnite si zapnúť ODBER nášho youtube kanála.
Pokiaľ by ste si radi vypočuli diskusiu ako podcast, môžete tak urobiť cez náš nový podcastový kanál. Nastavte si odber našich podcastov.
Až 97% pozitívnych prípadov na Slovensku má britskú mutáciu
Najviac máme stále rozšírenú britskú mutáciu, ktorá je nákazlivejšia a má aj vyššiu smrtnosť. Nachádza sa až v 97% pozitívnych vzoriek. Má závažnejší dopad na zdravie a životy ľudí, než tie spomínané dva varianty, ktoré tu cirkulovali. Predtým sme tu mali československý variant. Strašiakom je juhoafrický variant. Potvrdený bol v niektorých vzorkách na Slovensku. Platí, že britský aj juhoafrický variant koronavírusu sú omnoho infekčnejšie. Jeden človek nakazí viac ľudí a ľahšie sa ním infikujeme.
Napriek tomu sa podľa odborníkov zdá, že vrchol druhej vlny, ktorá sa začala vlani na jeseň v septembri, máme za sebou. Stále je to ale tichá radosť. Aktuálna epidemická situácia sa lepší. Potvrdila to aj lekárka a epidemiologička z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského /LF UK/, Alexandra Bražinová.
„Máme dôvod na mierny optimizmus. Od začiatku marca pozorujeme zlepšenie v tých základných parametroch, ako je 7dňová incidiencia, denný počet nových prípadov a dôležitý indikátor je aj počet hospitalizácií. Stále sa ale zvyšuje počet ľudí napojených na umelú pľúcnu ventiláciu. To sú tie najťažšie stavy. Navyše, stále máme vysoké počty denných úmrtí. Nemôžme hovoriť o dobrej situácií, ale momentálne to vyzerá tak, že už ideme dolu z kopca. Vrchol máme za sebou. Či sa to bude zlepšovať závisí od nás všetkých. Od našej disciplinovanosti.“
Už vlani v lete predpovedaná druhá vlna, začala od jesene minulého roka naberať na sile. Zo dňa na deň pribúdali počty nakazených aj úmrtí. A priamo úmerne sa menila aj mutácia a charakter vírusu. Jeho schopnosť viac infikovať a viac sa aj šíriť. Súvislosti vysvetľuje pediatrička a hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva pre deti a dorast, Elena Prokopová „Ako v septembri začala stúpať druhá vlna, mali sme takú skúsenosť, že ak v rodine mali rodičia koronavírus a žilo s nimi dieťa, tak to dieťa nemalo klinické príznaky. Nestalo sa nám, žeby tie deti chodili príznakové a choré“.
Zmena nastala už pred Vianocami. „Začalo sa nám stávať, že deti ďaleko častejšie prišli s príznakmi. My sme preto ešte skôr, ako bol vôbec potvrdený ten britský variant, už podľa toho priebehu u detí vedeli, že sa muselo niečo zmeniť. Veľmi málo sa nám aktuálne stáva, žeby bol rodič pozitívny a dieťa by sa vyhlo ochoreniu, alebo žeby nejaký člen domácnosti, ktorý žil v jednej domácnosti s takýmto pozitívnym na Covid s britskou variantou, sa neskôr nestal sám pozitívnym.“
Covid sa nevyhýba ani najmenším deťom do šesť rokov
Ako zverejnila koncom marca zdravotná poisťovňa Union, koronavírusom sa nakazilo takmer 5-tisíc detí. Čísla, ale nie sú úplné. Komplexné štatistiky verejne prístupné nie sú. Podľa vedúceho lekára Covid oddelenia v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave, Pavla Šinku, môžu byť počty nakazených detí podstatne vyššie. „Mnohé deti sú asymptomatické. Nemajú symptómy a ani nevedia, že prekonali Covid. Navyše aj mnohí obvodní lekári, hoci rodičia sú pozitívni, nerobia testy ich deťom. Zo zákona sú krytí tým, že deťom do desiatich rokov nemusia robiť testy.“ Podľa neho, je to zväčša náhoda, vďaka ktorej lekári pri asymptomatickom dieťati zistia, že je covid pozitívne. „Nemajú žiadne symptómy, ale u mnohých to vieme predpokladať, keď sú rodičia pozitívni. Otestujeme dieťa a zhodnotíme, či si jeho stav vyžaduje nutnú hospitalizáciu. Urobíme tak už na urgentnom príjme. Nie každé dieťa teda automaticky zostáva na covidovom oddelení. Vždy je to podmienené zdravotným stavom.“ Problém môže podľa neho nastať vtedy, keď sa o slovo prihlásia postcovidové syndrómy. U dieťaťa sa objavia zdravotné problémy, no lekárom chýbajú záznamy o tom, či takéto dieťa prekonalo nový vírus alebo nie. „Problémy nám to môže robiť v diagnostike. Je to napríklad zápalové ochorenie, ktoré postihuje viacero orgánov. Môže to ísť aj do ťažších stavov. Preto čím skôr Covid vieme identifikovať, vieme zareagovať a výsledky sú potom podstatne lepšie,“ doplnil Pavol Šinka, vedúci lekár Covid oddelenia v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave. /NÚDCH /.
Z dostupných informácií o počtoch pozitívnych detí v rámci PCR testovania vieme, že rastú počty nakazených detí za posledné mesiace, no stále nemáme verejne dostupné komplexné čísla. Epidemiologička Alexandra Bražinová tvrdí, že dôležitejšie ako presné čísla sú pre nás trendy vývoja pandemickej situácie. Spresňuje, že časť dát máme z PCR testovania, ďalšie z antigénového testovania. Údaje zbierajú v epidemiologickom informačnom centre a presný prehľad majú aj regionálni hygienici.
Informácie o počtoch nakazených detí spresnila pediatrička Elena Prokopová: „U nás sa hlásia výsledky PCR a antigénových testov. Ak je ten test vykonaný na mobilnom odberovom mieste, alebo ak to vyšetrenie urobí pediater v ambulancii, toto sa hlási a potom sa aj dohľadajú kontakty nakazených detí. Preventívne testovanie detí do desať rokov je ale veľmi zriedkavé. Zo zákona totiž platí, že do desiatich rokov nie je potrebné testovať. Výsledky testovania máme od detí, u ktorých sa to ochorenie klinicky prejaví.“ Faktom je, že komplexné čísla počtov nakazených detí nám môžu chýbať. Pediatrička Prokopová oponuje a vysvetľuje: „To či ich bude 5 000 alebo 6000 nie je to pre nás tak dôležité. Pre nás je dôležitý trend. To znamená, že keď sme v decembri videli, že nám viac chorejú deti, hoci vôbec sme nevedeli, že je tu britský variant, už sme vedeli, že sa niečo deje. Trendy sú pre nás dôležité a čísla budú chýbať iba štatisticky,“ uzatvorila Prokopová.
Je to bežná víróza alebo Covid-19?
Vôbec nie je jednoduché odlíšiť príznaky bežného vírusového ochorenia, ako napríklad chrípka a rozpoznať príznaky Covidu. Veľmi náročné to je u malých detí. Veľmi laicky povedané - bežné virózy a chrípky mávajú zväčša rýchly nábeh a najmä chrípka môže dieťa doslova „zložiť“ do postele. Príznaky koronavírusu môžu byť oveľa pozvoľnejšie, dokonca sa môže zdať, že išlo o ľahkú bežnú virózu ale potom sa príznaky prejavia inak – môžu to byť bolesti hlavy, zvracanie či horúčky.
To, že dieťa má Covid, si často nevšimnú ani rodičia. Nejavia totiž žiadne symptómy. Lekár Pavol Šinka potvrdil, že aj situácia na detskom covidovom oddelení je podľa neho dobrá. „V tej prvej vlne sme mali dvoch pozitívnych pacientov. V druhej vlne nám počet pozitívnych pacientov veľmi stúpol. Momentálne evidujeme okolo 50 pacientov, ktorých sme mali hospitalizovaných počas druhej vlny,“ informoval Pavol Šinka, vedúci lekár Covid oddelenia v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave. Nárast hospitalizovaných detí je paradoxne väčšinou po sviatkoch, po dňoch voľna. Napríklad po Vianociach. „Je to možno dôsledok istej nezodpovednosti a nedisciplinovanosti, že sa viac stretávajú.“
Lekár tiež dodáva, že je pozitívne, že priebehy ochorenia Covid-19 sú u detí zväčša bezproblémové. Reálnym problémom zostáva, že deti sú prenášači a to je to skryté riziko. „Deti prekonajú ochorenie celkom dobre, ale môžu to prenášať na svojich rodičov, starých rodičov a opatrnosť je preto stále na mieste. Môžu ohrozovať svoje okolie,“ vysvetľuje lekár.
Deti do 10 rokov sa bežne netestujú, údaje nám chýbajú
Testovať deti do desiatich rokov nie je povinné. Iné pravidlá ale platia po príchode detí do nemocníc za akýmkoľvek účelom. Napríklad Národný ústav detských chorôb sa rozhodol testovať každé dieťa bez ohľadu na vek, ktoré k nim príde na príjem. „A samozrejme testujeme aj sprievodcov. Musia mať test, ktorý nie je starší ako dva dni. Je to aj preto, že sme koncové pracovisko. Máme hospitalizované ďalšie deti s ťažkými stavmi a chorobami a určite ich nechceme nakaziť Covid infekciou,“ dodal Šinka.
Hoci dieťa má očividné príznaky Covidu, ako napríklad vysoké teploty, upchaté dutiny či kašeľ, nie každý rodič dá svoje dieťa otestovať. Veľakrát to rodičia uzavrú , že ide „len o prechladnutie“. V mnohých prípadoch, ale samotní pediatri na rodičov apelujú, aby dieťa dali radšej otestovať. Pediatrička Elena Prokopová vysvetľuje: „Pre nás je veľmi dôležité vedieť, či tie príznaky u dieťaťa sú covidové, alebo nie. Je to následne veľmi rozdielna liečba toho ochorenia. Je to nový vírus, veľmi ho nepoznáme a nevieme určiť, čo dokáže v malom, rozvíjajúcom sa detskom tele urobiť v neskoršom veku. Napríklad či bude mať nejaké následky. Snažíme sa preto rodičov presvedčiť, aby dali svoje deti testovať, aby sme zistili, či príznaky u ich detí boli covidové, alebo nie. Častokrát majú príznaky aj deti a nie sú často vôbec jednoduché. Hoci nekončia v nemocniciach, majú príznaky ako vysoké teploty, zapchaté dutiny a kašlú a to je ten zásadný rozdiel oproti prvej vlne. V tých počiatočných fázach sa nám toto nestávalo a teraz je to bežné.“
Očkovanie - svetlo na konci tunela
Faktom je, že Covidu sa už nikdy nezbavíme. To ochorenie tu jednoducho bude vždy. Kľúčové v tomto prípade je, ako s ním dokážeme žiť. Možným riešením v boji proti Covidu je okrem budovania dobrej imunity u detí i dospelých aj očkovanie. Aktuálne sa na Slovensku očkuje troma druhmi vakcín. Moderna, AstraZeneca, BioNTech/Pfizer. V hre je ešte aj štvrtá, ruská vakcína Sputnik V. Je v štádiu testovania a ešte sa touto vakcínou neočkuje. Laboratórne testovania vakcíny Sputnik V sa ešte stále realizujú.
Spomínanými troma vakcínami sa očkuje postupne. Ozývajú sa však kritické hlasy, že do júna nestihneme mať zaočkovanú polovicu populácie. Podľa portálu euroactiv.sk, po zmene distribučného kľúča dodávajú výrobcovia vakcín viac dávok do krajín EÚ, ktoré si ich objednali najviac. Slovensko, podobne ako Bulharsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Česko a Estónsko tak nebudú môcť do júna zaočkovať ani polovicu svojej populácie. Lídri Rakúska, Česka, Lotyšska, Slovinska, Bulharska a Chorvátska už požiadali Európsku komisiu, aby distribučný kľúč opäť zmenila a vrátila sa k systému, založenému na pomeroch. Podľa informácii HN si Bratislava mala objednať necelých 71 percent vakcín, na ktoré mala nárok.
Podľa dokumentu, ktorý majú k dispozícii denník Hospodářské noviny a portál EURACTIV.cz a ich pravosť potvrdili aj zdroje blízke eurokomisii, si väčšina štátov EÚ objednala maximálne množstvo účelovo viazaných vakcín. Hoci si Slovensko, podobne ako Chorvátsko alebo Bulharsko objednali dostatočné množstvo očkovacích látok, distribučný kľúč sa zmenil v prospech krajín, ktoré si ich objednalo podstatne viac, napríklad Dánska.
Očkovanie proti koronavírusu je v tejto situácii ako svetlo na konci tunela. Preto má svoj zmysel. Časom budeme brať koronavírus ako dnes chrípku. „Čím viac bude zaočkovaných ľudí tým lepšie. Pomôže to aj nemocniciam, ktoré nebudú veľmi zaťažené Covid pacientami ako sú teraz,“ myslí si Pavol Šinka, vedúci lekár oddelenia covidového oddelenia KDCH a NÚDCH v Bratislave.
Očkovať by sa možno v budúcnosti mohli aj menšie deti. Kedy sa tak stane, nateraz nie je známe. Šinka hovorí, že zatiaľ štúdie očkovacích látok určených pre deti len prebiehajú. Skúmanie určite sťažuje aj fakt, že mnoho detských pacientov prekoná covid bez príznakov. Jeho slová potvrdzuje aj pediatrička Elena Prokopová a dodáva: „Akonáhle sa ukáže bezpečnosť a účinnosť vakcíny u detí, budeme očkovať aj deti.“
Najlepším opatrením je prevencia
Epidemiologička Alexandra Bražinová je presvedčená o tom, že to čo naozaj funguje na spomalenie, alebo zamedzenie šírenia koronavírusu je znižovanie mobility, teda stretávania ľudí na minimum a očkovanie. „V tomto kontexte sme v rámci skupiny odborníkov a vedcov v čase, keď situácia bola stúpajúca, apelovali na to, aby ľudia sedeli čo najviac doma. Samozrejme, že sa mobilita napríklad zvyšuje aj odprevádzaním detí do škôl.“ Myslí si, že školy boli v čase nízkych počtov nakazených a miernom priebehu pandémie zatvorené zbytočne. No nikto nevedel v tom čase, ako sa bude celá situácia vyvíjať. Dnes nikto nevie s určitosťou povedať, či sa po Veľkej noci otvoria všetky školy. Závisí to od toho, ako sa vyvinie pandemická situácia na Slovensku.
Otváranie škôl predstavuje isté riziko
Všetky školy na Slovensku ešte stále nie sú otvorené. Ich otváranie predstavuje stále isté riziko. Napriek tomu, ale školy majú v rukách viacero nástrojov, ktorými môžu manažovať a kontrolovať pandemickú situáciu. Pomáha im napríklad Covid automat, alebo školský semafor. A hoci je situácia trochu priaznivá, tak sa mnohé procesy dajú nastaviť tak, aby sa školy postupne otvárali a čoraz viac detí mohlo zasadnúť do školských lavíc.
Jedna vec je ale mať v rukách nástroje na zamedzenie šírenia vírusu, druhá vec je ich aplikácia v praxi. Sú, alebo môžu sa stať školy ohniskami nákazy? Podľa Bražinovej, lokálne epidémie sa vyskytujú aj v školách. „Všetky opatrenia, ktoré robíme počas tejto pandémie, vedú k znižovaniu rizika. Bola by som radšej, keby sa počkalo s otváraním škôl až po Veľkej noci. Podľa vývojovej situácie a následne, ak by bola priaznivá, mohli by sa školy otvoriť vo väčšej miere. Nikdy nebudeme vedieť nastoliť ideálnu situáciu. Taká by bola, keby sme sa všetci nazačiatku pandémie zatvorili doma a vyšli až keď bude po nej. To sa však nikdy nestane. Stále balansujeme medzi tým, čo je z epidemiologického pohľadu žiadúce a čo je spoločensky prínosné. Je tam riziko prenosu a nevyhneme sa mu.“ Konečné slovo, či sa konkrétna škola zatvorí, alebo nie majú regionálni hygienici. Neurčuje sa to podľa výskytu miestnych prípadov. „Spoločne so zriaďovateľmi to vedia nastaviť tak, aby to bolo aj bezpečné, prínosné pre deti a ich rodiny,“ spresnila Bražinová.
Sú školy ako ohniská nákazy? Aké opatrenia sú účinné? Podľa pediatričky a epidemiologičky Eleny Prokopovej, od verejnosti dostávajú často otázky typu, kde sú ohniská nákazy. Tie ohniská nákazy ale nie sú pre nich až tak podstatné. Poukázala pritom na jednoduchý príklad: „Keď si zoberiete nejaké mesto, alebo okres a predstavíte si život v tom okrese, tak to väčšinou funguje tak, že tí rodičia v tom okrese bývajú, chodia do práce, deti do škôl a škôlok. A teraz keď my budeme mať nejaké ohnisko v tom okrese, povedzme v nejakom väčšom závode, tam bude to ohnisko, tak pre nás bude úplne nepodstatné, že v škole to ohnisko nebolo. Tí rodičia idú s tou chorobou domov. V domácnosti žijú deti a tie idú potom do školy a stretávajú sa s ďalšími deťmi. Čiže stačí, aby to ohnisko vzniklo v závode a my musíme niekedy zavrieť aj školy v danom regióne. A pritom v tých školách to ohnisko primárne nemusí vôbec byť.“ Kľúčové je teda podľa nej zmeniť v tomto kontexte optiku nazerania na šíreniu koronavírusu. Nemali by sme sa pozerať na to, kto sa kde nakazil, ale ako žije komunita ľudí v oblasti, kde sa ten človek nakazil.
Odcudzovaný Covid automat a zodpovednosť každého z nás
Veľa ľudí podľa Prokopovej kritizuje opatrenia v Covid automate. Napríklad, ako je možné, a prečo sú zatvorené hotely a reštaurácie a školy sa postupne otvárajú? Aký je v tom rozdiel? „Keby sme otvorili hotely, reštaurácie alebo plavárne, tak pavúka kontaktov rozšírime ešte viac. Teda zatváraním zmenšíme pavúka kontaktov len na najpotrebnejšie veci. To je práca, domácnosť, škola a základné obchody. Preto je pre nás dôležité súborné opatrenie čiernej fázy. Keď na jednej strane otvoríte školy, tak musíte niekde ubrať, lebo ide o navýšenie kontaktov - dieťa pôjde do školy, potom na tréning, na klavír a domov. Rodič si pôjde ešte zacvičiť, pôjde do práce a medzi tým do obchodu, tak vidíme, ako veľa je tam možností prenosu ochorenia Covid.“ Opatrenia sú podľa nej nastavené najlepšie, ako môžu byť, pokiaľ sa dodržia pravidlá, teda napríklad, že dieťa môže ísť do školy, ak je minimálne jeden rodič otestovaný negatívne alebo maturant má negatívny test.
Opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu sú notorické známe. Vyžadujú si ale stále našu disciplinovanosť, hoci je to už únavné a trvá to pridlho. Dnes sme už ďalej než vlani, keď bola pandémia veľkou neznámou.
„V školách sú odporúčané rúška a ak nebudú rodičia ťahať deti do obchodu, ak nepôjdu na tréningy, ktoré budú tajne otvorené, ak nebudú chodiť na ihriská bez rúšok, tak môžeme povedať, že je to bezpečný kolektív. V momente, keď sa u niektorého z detí vyskytne pozitívny prípad, tak celá trieda ostáva v karanténe dva týždne. To je školský semafor. Závisí to od nás. Darmo budeme nastavovať pravidlá, keď sa nebudú dodržiavať,“ uzatvorila odborníčka MZ pre pediatriu Elena Prokopová.
V školách i na pracoviskách zničí vírusy germicídny žiarič. Používajú ho napríklad mnohé ambulancie, niektoré škôlky a odborníci ho vrelo odporúčajú aj na pracoviskách a školách. Žiarením ničí vírus a vytvára bezpečné prostredie. Netreba zabúdať pritom ani na také obyčajné, ale dôležité veci ako rúško, odstup a rúško. Pravidelné vetranie, vďaka ktorému sa vírusové častice rozptýlia a je tak menšia šanca aby sa niekto infikoval.
Vírus sa šíri pri stretávaní ľudí. Epidemiologička Bražinová upozorňuje: „Človek, ktorý stretne blízkeho človeka si myslí ,že sa mu nemusí nič stať. Opak je pravdou. Práve toto sú v poslednom čase, časté prenosy pri rodinných stretnutiach alebo stretnutiach priateľov.“
Bohužiaľ, aj táto Veľká noc bude opäť iná, ale je v našom spoločnom záujme vydržať. Odborníci ani v tieto dni neodporúčajú návštevy najbližších príbuzných, ak nežijú s nami v spoločnej domácnosti. Chráňme sa navzájom a nestrácajme nadhľad. Je dôležitejší než kedykoľvek predtým.
Zdroje: Klub rodičov, euractiv.sk
