10.3.2021 - Poradenský systém čakajú zmeny. Ministerstvo školstva plánuje jeho transformáciu. Chce byť ešte bližšie k žiakovi a jeho potrebám. Poradenský systém má fungovať v piatich stupňoch. Najdôležitejším z nich má byť školský podporný tím. Novinkou je, že vôbec po prvýkrát sa bude definovať aj v rámci návrhu zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch.
Dôvodom reformy je vytvorenie systému poradenstva, v ktorom je dieťa a jeho rozvoj vnímané celostne, v kontexte rodinného prostredia a komunity, v ktorej žije, ako aj väzieb a vzťahov, ktoré sú pre neho kľúčové. Riaditeľka odboru inkluzívneho vzdelávania rezortu školstva Svetlana Síthová vyzdvihla potrebu inkluzívneho prístupu vo výchove, vzdelávaní a tiež aj v poradenskom systéme. Ako dodala, k zmene pristúpili aj po tom, ako Štátna školská inšpekcia dlhodobo upozorňuje na nedostatky v školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie.
Poradenský systém sa prepojí cez päť stupňov
V centre pozornosti rezortu školstva má byť po novom školský podporný tím. Ide o školských psychológov, pedagógov a sociálnych pedagógov. Ako informoval tento týždeň na svojej tlačovej besede minister školstva Branislav Gröhling, po novom by mala fungovať prepojenosť systému v piatich nadväzujúcich podporných stupňoch.
Práve učitelia v triede budú tvoriť prvý stupeň v rámci reformy poradenského systému. "Je to metodická podpora učiteľov na prácu s deťmi so špeciálnymi potrebami a identifikovanie týchto jednotlivých problémov," povedal minister. Evidovaných je 75-tisíc detí, ktoré sú integrované na základných školách. Práve im chce viac vyjsť v ústrety celý poradenský systém.
Druhý stupeň bude tvoriť školský podporný tím. Práve ten je nosnou časťou celej reformy poradenského systému. Ako informoval minister, školský podporný tím tvoria už existujúce pozície na školách. Sú to asistenti, logopédi či špeciálni pedagógovia, ale vytvoria sa aj nové pozície. Aké, spresnia postupne. Nateraz je ale podľa neho dôležitým faktom, že školské podporné tímy sa budú prvýkrát definovať aj v rámci návrhu zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. V reči čísel, v súčasnosti je na školách 1947 asistentov a viac ako 770 inkluzívnych tímov. Tvoria ich špeciálni psychológovia, pedagógovia a sociálni pedagógovia. Šéf rezortu školstva Branislav Gröhling pripomenul, že ministerstvo už investovalo do asistentov a podporných tímov na školách 83 miliónov eur, v rámci projektu Pomáhajúce profesie v edukácii detí a žiakov II.
„Na zastabilizovanie tohto druhého stupňa budeme uvoľňovať ďalších osem miliónov eur," konkretizoval minister školstva. Podporených teda bude ešte navyše aj 205 základných škôl, pričom vznikne 349 miest asistentov učiteľov a 131 miest pre členov podporného tímu.
Podpornú úroveň tretieho a štvrtého stupňa budú tvoriť centrá poradenstva a prevencie. Ide o novovytvorený subjekt.
Piatu úroveň poradenského systému budú tvoriť špecializované centrá poradenstva a prevencie. Tie v praxi budú poskytovať vysokošpecializovanú odbornú činnosť. Celkom ich bude osem a to v každom krajskom meste. Financované budú z plánu obnovy a Eurofondov. „Tieto nové špecializované centrá poradenstva a prevencie budú zamerané na jednotlivé riešenia napríklad autizmu, poruchy zraku či sluchu,“ vysvetlil minister školstva.
Cieľom reformy je podľa Gröhlinga aktuálny systém zjednodušiť, zlepšiť, sprehľadniť a dostať poradenské služby bližšie k deťom. „Pokiaľ bude potrebovať rodič riešiť nejaký konkrétny problém svojho dieťaťa, alebo dieťa má špeciálno-vzdelávacie potreby, na každej úrovni bude dostávať základné poradenstvo. Rodičia môžu rátať aj s tým, že môžu s odborníkmi riešiť aj špecifické problémy.“
Menej byrokracie a väčšia prepojenosť v systéme
Dobrou správou je, že rezort chce minimalizovať byrokraciu vo vzdelávaní i v poradenskom systéme. Vytvorí jednotný e-systém. Fungovať by mal od januára 2023. Aplikovaný bude na všetkých stupňoch poradenského systému.
Na tomto návrhu pracovalo množstvo odborníkov z praxe. Od stredy 10. marca by sa podľa ministra mali každý deň uskutočniť stretnutia s jednotlivými aktérmi a tí môžu posielať svoje otázky na e-mail [email protected].
Zadefinujú sa nové štandardy
Riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Janette Motlová povedala, že zadefinovanie štandardov je veľmi potrebné. Pilierom zmien budú štandardy poskytovaných služieb, čím sa zabezpečí rovnaká miera kvality v jednotlivých centrách poradenstva. „Bez ohľadu na to či príde dieťa do centra v Michalovciach alebo v Bratislave dostane rovnaký štandard služby. Ide o postup, ktorý je definovaný. Kto s ním kedy a ako robí. Štandardy nám poskytnú nielen oporu pre odborných zamestnancov, ale dávajú oporu aj rodičom, pretože budú vedieť, čo sa bude s jeho dieťaťom diať," vysvetlila.
Cieľ je podľa Motlovej jasný. Na rade je teraz mravenčia práca na obsahových i výkonových štandardoch. V zahraničí podľa nej trvá takýto proces príprav aj takmer rok. „Na Slovensku sme trochu rýchlejší. Je to vďaka tomu, že máme kvalitný tím, ktorý tvorí 50 ľudí. Definujú každý jeden postup. Vieme totiž, že my tie štandardy potrebujeme. Nielen ako odpoveď na tú kvalitu, ktorú teraz už v systéme máme. Je však rôznorodá. Odborní zamestnanci robia najlepšie ako môžu, ale nemajú žiadnu oporu v štandardizovanom postupe.“
Ešte stále totiž pretrváva trend, že sa v praxi podľa Motlovej používajú zaužívané postupy, ktoré tu boli niekoľko rokov. Rizikom je podľa nej to, že potom prichádzajú do praxe absolventi, ktorí ich odpozorujú. „My potrebujeme, aby boli tieto štandardy zadefinované a boli o niečo opreté - čo je tá minimálna kvalita, ktorú potrebujeme zaviesť do nášho poradenského systému. V tomto momente je najprínosnejšie nielen to, že tie štandardy môžeme tvoriť, ale že ich máme vsunuté v zákone, v návrhu legislatívy. To je niečo, čo tam doteraz nikdy nebolo. Nemali sme definované obsahové a výkonové štandardy.“
Obsahový štandard nie je len jeden dokument. Bude ich treba pripraviť niekoľko. Pre každú činnosť bude potrebný podľa Motlovej jeden takýto obsahový štandard, čo je pochopiteľne, časovo náročné. Garantovať by na ministerstve ale chceli, že štát poskytne starostlivosť o dieťa v štandarde rovnakej kvality, v ktorejkoľvek časti Slovenska. Rovnaká teda bude napríklad v Bratislave, v Námestove na Orave či na východe krajiny - v Michalovciach. Obsahový štandard tiež prakticky znamená zadefinovanie toho, čo sa má s dieťaťom robiť. A nielen to. Ale zadefinujú sa aj postupy, ako sa bude s dieťaťom pracovať, kto bude za to zodpovedný a podobne. Ak pôjde všetko podľa plánu, tak už v júni 2021 by mohol byť materiál pripravený na pripomienkovanie verejnosťou.
Potrebujeme jednotný systém podpory pre dieťa
Ako dodala riaditeľka odboru inkluzívneho vzdelávania na ministerstve školstva Svetlana Síthová, transformácia poradenského systému je súčasťou novely školského zákona. Potrebujeme jednotný systém podpory pre dieťa a jeho rodinu.
"Samotná transformácia je reflektovanie niekoľkoročných expertíz a skúseností ľudí z praxe. Transformácia nebúra to, čo máme, ale podporuje kvalitný systém, ktorý máme, a vytvára mu podmienky na efektívnejšie fungovanie," povedala. Podľa nej inkluzívny systém je potrebný nielen vo výchove a vzdelávaní, ale aj v poradenskom systéme. Rodičovi sa v praxi nebude stávať to, že príde do nejakého centra, a povedia mu to, že vy tu do tohto centra nepatríte. Musíte ísť do iného centra. „To je ten kľúčový pilier, prečo zjednocujeme tretiu a štvrtú úroveň podporných úrovní, ktoré máme. Znamená to teda to, že aktuálne naše Centrá pedagogicko-psychologického centra a prevencie a Centrá špeciálneho poradenstva a prevencie budú fungovať pod jednou strechou. Budú komplexne spolupracovať a starostlivosť o dieťa a jeho rodinu vytvára kvalitu, komplexnosť, aby starostlivosť o dieťa prišla včas a aby sa ľuďom v centrách lepšie pracovalo,“ objasnila S. Síthová.
Zhrnuté a podčiarknuté. Rodičom prinesie reforma poradenského systému jednoduchšiu orientáciu v možnostiach pomoci a deťom včasný prístup ku kvalitnej podpore a poradenstvu naprieč celým Slovenskom. Spustenie nového systému je plánované na január 2023.
Základné školy navštevuje v súčasnosti približne 75-tisíc detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Služby poradenstva a prevencie deťom poskytujú dva druhy zariadení – centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP) a centrum špeciálno-pedagogického poradenstva (CŠPP). CPPPaP poskytujú služby deťom a žiakom bez zdravotného postihnutia a CŠPP deťom a žiakom so zdravotným postihnutím.
Problémom je, že rodičia a často ani školy nevedia, v akých prípadoch do ktorého centra by mali deti ísť. Rodiny a školy niekedy dostavajú z rôznych centier protichodné výstupy a je pre nich náročné sa v odporúčaniach zorientovať. Navyše, súčasnému systému chýba aj miesto, kde by sa spojili a zosúladili pohľady špecialistov, a dieťa tak získalo komplexnú službu z oboch typov zariadení. Preto ministerstvo spúšťa premenu súčasného systému na nový, zjednotený pod jednou strechou. „Naším cieľom je tento systém zlepšiť, zjednodušiť a dostať bližšie k deťom,“ zdôraznil minister školstva Branislav Gröhling.
Rodičom a ich deťom pomôže zorientovať sa koordinátor
Novinkou je, že v budúcnosti podľa Síthovej, vznikne funkcia - koordinátor klienta. Je to sprevádzateľ rodiča a dieťaťa. Bude spolupracovať so školou a rodinou.
Otvoriť by sa podľa Gröhlinga mala aj téma školských sestier. Tie by podľa neho boli súčasťou podporných tímov na školách. Ako tvrdí, od septembra tohto roka, by si trúfli zafinancovať takýto pilotný projekt.
