Vzťah matky a dieťaťa je najosudovejším spojením v živote človeka. Niekedy však aj najchladnejším. Málokomu je úplne jedno, čo si o ňom matka alebo otec myslia. Dcéra hlboko túži po tom, aby matka na ňu bola hrdá, túži po jej prijatí. Ich vzájomný vzťah má psychologickú hĺbku a dopad. Dcéra potrebuje matku k uznaniu vyvíjajúcej sa osobnosti, identity a potvrdenie jej ženskej role. Aj mnohé dospelé ženy si želajú byť chápané matkou a túžia po emočnej podpore. Akým mechanizmom dochádza k problematickým vzťahom a ako sa matka podieľa na formovaní osobnosti svojej dcéry? Aké existujú toxické vzory vzťahu medzi matkou a jej dcérou?
Matka je prvou a najsilnejšou ženskou postavou v živote dcéry
Vzťah matky a dcéry býva osudový. Nie každý však má rodinný život vo svojich dávnych spomienkach naplnený vzájomnou blízkosťou rodičov a pri slove detstvo sa im ako prvé nevynorí láska a bezpečie. Práve naopak. Osudovosť sa prejavuje na dcérinom univerzálnom správaní, hodnotení seba a iných, ale poznačí aj optiku výberu partnera a jej vzťah k ženskosti a materstvu. Manipulatívny, či inak ambivalentný vzťah, dokáže zanechať neskonalú spúšť. Dôsledky nešťastného detstva dokážu ovplyvniť sebaúctu, sebavnímanie aj dcérine partnerské či iné medziľudské vzťahy.
Vzťah s matkou môže byť pokladom, ale aj prekliatím
Matka je pre svoje dieťa hlavnou vzťahovou postavou. Pre dievča zostáva kľúčovým aj v ďalších vývinových etapách, kým chlapci sa v určitom veku snažia oddialiť od ženského štýlu a zameriavajú sa na otca. Dieťa sa s rodičom rovnakého pohlavia identifikuje a je mu vzorom, ktorému sa chce podobať. Od nej sa dozvedáme, aké je to byť ženou.
Mnohé štúdie potvrdili, že ženy posudzujú svoj vzájomný vzťah k matke merítkom, ktorý sa nazýva blízkosť. Intimita a napätie idú ruka v ruke. „Matka s dcérou sa veľmi dobre poznajú, vrátane svojich silných a slabých stránok a citlivých miest. Ich blízke spojenie umožňuje pociťovať emócie a pohotovo vycítia svoje nálady. Táto znalosť však môže byť dvojsečnou zbraňou. O miere hraníc blízkosti a odstupu môže mať matka s dcérou odlišné predstavy,“ tvrdí český psychológ a manželský poradca Tomáš Novák vo svojej knihe Vzťah matky a dcéry.
Aká matka, taká dcéra?
Mnohí rodičia vnímajú svojho potomka ako ich pokračovateľa a zrkadlo ich samých, do ktorého vkladajú svoju vlastnú osobnosť, túžby a očakávania, že budú deti také, akí by chceli byť ich rodičia. To však môže byť pre obe strany nežiaduce, pretože deti si želajú byť vnímané také, aké sú. Je prirodzené, ak sa matka raduje z úspechov svojho dieťaťa, čím posilňuje jeho dôveru v seba samého. Sú však prípady, keď sa radosť a schopnosti dieťaťa stanú zdrojom matkinho odporu a úzkosti. „Miesto posilnenia sebavedomia a zdieľania radosti matka dieťaťu závidí. Matkin život a úspechy môžu pôsobiť biedne oproti zaujímavému životu dcéry. O porovnávaní a súperení v ženskej roli, alebo závisti rodič väčšinou nevie, alebo si ho jednoducho nepripúšťa.“ Negatívny dopad vzťahu medzi matkou a dcérou môžu prameniť aj z podstaty pozitívnych stránok, vtedy hovoríme o závisti.
Keď chýba teplo a empatické spojenie
Každé dieťa hľadá istotu, nehu, bezpečie, pocit zázemia a podpory a láska k dieťaťu by nemala poznať žiadne absecie. Ak však konflikty s matkou presahujú to, čo je normálne a vo vás to zanecháva pocit smútku, bezmocnosti alebo pokriveného vnímania o sebe samej, ide o nepriateľský vzťah. Áno, aj v tak posvätných vzťahoch ako je matky s dcérou, sa môže pestovať nepriateľstvo voči dcére. Toxický vzťah je založený na hneve, emocionálnej manipulácii a iných negatívnych a škodlivých pocitoch. Namiesto vzájomnej podpory dieťa schytá emočné ignorovanie, či večne kritizovanie.
Niektoré matky existencia vlastného potomka nenaplňuje tak, ako počúvali z rozprávania iných matiek. Je to však tabuizovaná téma aj pre ne samotné, pretože vyvoláva nepripúšťajúce pocity viny. Ženská schopnosť milovať je odrazom kvality starostlivosti a pozornosti , ktorú žena obdržala od svojich rodičov. Preto ide často o traumy rodovej línie, pretože modely vzťahov sú reprodukované z generácie na generáciu.
Nemilované dcéry túžia byť milované a zaslúžia si to!
Neznášaná dcéra však počuje a zažíva niečo, s čím sa bude v podobe tráum konfrontovať aj v dospelosti. Rozsiahle, úderom bolestivé situácie sa môžu líšiť. Mnoho záleží na tom, či bolo dieťa týrané aj fyzicky, či chýbala emočná angažovanosť, či bol v rodine prítomný otec ako prameň rodičovskej lásky a do akej miery dokážeme otvoriť skrinku, kde sú schované detské tajomstvá.
Večným cieľom nemilovanej dcéry je podľa odborníkov večné hľadanie „stratenej lásky k matke“ a to akýmkoľvek spôsobom, paradoxne aj u iných. Je presvedčená, že láska sa k človeku nedostane len tak, ale si ju musí zaslúžiť. City naozajstnej nepodmienenej lásky nepozná. Psychologické pozadie dopadá ako tieň- nemilovaná dcéra hľadá v živote stratenú lásku v podobe partnera. Aj malá známka pozornosti pre ňu znamená prejav ozajstnej lásky. Preto sa vo svojom živote môže ľahko pomýliť vo výbere partnera. Ľahko môže naraziť na narcistický, sebecký a manipulatívny typ osobnosti. Pretože v detstve stratila kompas na rozlíšenie varovných signálov. Pomýlia si nestabilitu vzťahu s vášňou a predstavou o láske. A tu začína začarovaný kruh, kedy si dospelá žena povie: „Môj muž je presne taký, ako moja mama, s ktorou si nerozumiem.“
Dopad nešťastného detstva
Odborníci tvrdia, že žiadna iná detská skúsenosť nie je tak presvedčivá ako vzťah dievčat so svojimi matkami. Ak sa láska rovná domov a ten je symbolom bezpečia a lásky, tak aj predstava lásky u dieťaťa bude predstavovať istotu, porozumenie a bezpečie. Ak tomu tak však v detstve nebolo, tak predstava lásky, zakorenená v podvedomí, bude symbolizovať neustále zvraty citov a neistotu.
Ženy, ktoré neboli v detstve milované si často kladú otázky: Ako tento gordický uzol rozseknúť? Ako toto emocionálne dedičstvo neprebrať do svojho života? Odborníci sa zhodujú na tom, že nikdy nie je neskoro pracovať s traumami v nás. Prvý krok je ich uvedomenie si a snaha vedome meniť a transformovať detské zážitky. Nič nie je stratené. Nikto nemusí príjimať dôsledky nešťastného detstva. Vždy je na výber, ako prekročiť diádu matky a dcéry liečením detských tráum. „Ak ste s matkou nemali kvalitný vzťah, nemusí to nevyhnutne znamenať, že model materstva prevezmete a že s vašou dcérou to bude podobné! Aj táto životná skúsenosť vám môže ponúknuť základný štart na to, aby ste mali vo svojich životoch naozaj pozitívne vzťahy s inými ženami,“ myslí si Isabelle Nazare- Aga, autorka svetového bestselleru Manipulatívni rodičia.
Najchladnejšie vzory vzťahu, ktorý mal byť najpevnejším
Matka napomáha dieťaťu budovať sebaúctu tým, že ju bezpodmienečne príjima a dieťa má možnosť vnímať vlastnú hodnotu. Toxická matka ohrozuje sebadôveru a sebaúctu dcéry, pretože si nie je istá sama sebou, či obstojí v roli partnerky a materstva. Neuznáva jej hodnotu, bez ohľadu na výkon a schopnosti svojho dieťaťa. Na prvom mieste stojí absencia lásky, nehy, dotykov, porozumenia, blízkosti a dôvernosti.
Aké sú extrémne znaky manipulatívneho vzťahu matky a dcéry?
- Fázovitá matka- metafora láska a bič. Matka je chvíľku milá a na vás dobrá, vzápätí proti vám otočí všetko, čo ste jej počas fázy „milej matky“ stihli povedať.
- Ignorujúca matka- emocionálne zanedbávanie a neangažovanosť v citových prejavoch. Ale zabezpečí fyzické potreby. Viac pre vás nemá.
- Matka večná kritička- prehnaná kritika bez ohľadu na realitu.
- Manipulátorka v maske sympatického človeka- myslí si, že ste zodpovedné za jej nešťastie.
- Nerešpektujúca matka- toxicita prichádza vo forme odmietania umožniť svojmu dieťaťu samostatnú identitu. Sklony ku kontrole, príkazom a požiadavkám, snaha o izolovanie od dcériných priateľov.
- Bojovná matka- otvorené nepriateľstvo matky k dcére, cititeľné a často aj vysloviteľné.
- Matka narcistka- nemôže sa vysporiadať s tým, že ste v centre pozornosti. Ak sa poteší vaším životným úspechom, je to len navonok. Súperenie s vlastným dieťaťom.
- Matka histriónka- vyostrené konflikty končia spravidla fyzickým útokom. Vinu otočia na dieťa. Vaše problémy otáča na svoje, nepočúva, lebo ju to nezaujíma. Rodičovstvo vnímajú ako záťaž: „Odbila som si dve deti, už chcem mať pokoj.“
- Matka kráľovná- ktorá si myslí a skutočne tomu verí, že nikdy nerobí chybu a nikdy si zlyhanie nepripustí, ani vo výchove ani v živote. Nikdy vás ako dcéry nepotvrdia.
- Matka cholerička- potrebuje dennú dávku excentrických emócií krikom a konflikty. Paradoxne sa v nich cíti v bezpečí. Musí mať posledné slovo.
- Matka psychopatka- sklony ku krutosti a sadizmu.
- Paranoidná matka- hovorí o situáciách pri rodinných konfliktoch, ktoré sa v realite neudiali, ale v jej jednostrannom ponímaní mali deje iný priebeh. Všetko vníma ako útok proti nej. Cíti sa byť len obeťou.
- Matka nepriateľka- vníma svoje dieťa ako niekoho, kto jej pokazil celý život.
- Neempatičky- matky so sociálnou poruchou správania. Nemá žiadnu empatiu pre svoju dcéru. Tvrdá a neochotná, dokáže byť zákerná a je často manipulatívna.
- Depresívna matka- býva smutná a apatická. Bez záujmu o dieťa.
- Obsedantno- úzkostná matka- túži mať neustálu kontrolu nad svojim dieťaťom. Dáva to najavo neustálym overovaním, napomínaním a výčitkami, nevyžiadanými radami, požiadavkami a príkazmi.
Zdroje: Novák, T. (2008). Vzťah matky a dcéry. Praha: Grada, 2008 Isabelle Nazare- Aga: Manipulativní rodiče, Portál, 2016
