Tom Hodgkinson: Výchovu detí si môžete užívať. Rodičovstvo nie je práca na plný úväzok

Kým vyrastieme, každý z nás dostane približne 25 tisíc hodín rodičovskej výchovy. Roky, ktoré by sme pri výchove detí mali venovať hrám a zábavnému učeniu detí usmerňovaním, sa však ľahko menia na únavnú cestu.

Voľný čas detí dnes nahlodáva komerčná zábava a počítačové hry. Nároční rodičia to zhoršujú vyvolávaním stresu a menia detstvo svojich detí na obdobie plné súťaživých výziev. Robíme to v domnienke, že chceme pre naše potomstvo len to najlepšie. Vedľajší účinok je paradoxne nesamostatnosť dieťaťa. Prečo sú rodičia takí úzkostliví, nervózni a bojazliví? Ako si užívať každú voľnú chvíľku s deťmi a zároveň si plniť povinnosti? Aké skutočné hodnoty sme zabudli odovzdať našim deťom?

Tom Hodgkinson je britský spisovateľ, ktorí venuje svoje riadky predovšetkým rodičom, pretože tí to potrebujú najviac. Medzi jeho knihy patrí Ako leňošiť, Leniví rodičia, Kniha lenivých radostí. Jeho predstava o pohodovom rodičovstve chce prinavrátiť silu, radosť, spokojnosť, pocit naplnenia a to nielen deťom, ale v prvom rade rodičom, ktorí potom vychovávajú deti. Nenaplnení rodičia sú najhorší, pretože vyžadujú od svojich detí, aby uspeli tam, kde oni zlyhali. Ak sú rodičia šťastní, alebo aspoň v živote veselí, dieťa bude brať radosť ako normálnu súčasť života.

Prestaňme byť uštvanými rodičmi

Výchova sa zdá byť občas vyčerpávajúcou povinnosťou. Podliehame klamstvám, že deti potrebujú našu nepretržitú 12-hodinovú pozornosť. Vyplnenie voľného času krúžkami na rozvíjanie talentu a osobnosti. Rodičia sedia vyčerpaní a nezaujatí pri deťoch a hlavou sa im preháňajú stovky iných myšlienok, čo všetko nestíhajú. Nie sú v skutočnosti pri deťoch mysľou prítomní. Dôsledkom toho vidíme rodičovstvo cez pokrivenú optiku - ako niečo obmedzujúce, namáhavé, uponáhľané a nákladné. Podľa Hodgkinsona však existuje spôsob, ako sa dá pomôcť obom stranám: Vráťme do života detí prácu formou zábavy a hry.

Ako inšpirovať deti, aby nám pomáhali? Deti, ktorým rodičia venujú prehnane veľa pozornosti, nedokážu urobiť nič samy. Budú očakávať, že rodič za nich všetko nájde, urobí a vyrieši. „Prehnaná starostlivosť spôsobila, že svet je plný veľkých detí,“ tvrdí Hodgkinson. Neporiadok zo zábavy je lepší ako poriadok z nešťastia. Jednoduché úkony v domácnosti môžeme vždy robiť s úsmevom a deťmi po boku. Zmeňme im povolanie z detí na kuchárov, na ktorých sa vášnivo rady hrajú: miešajú cesto, vylizujú krém z misy, pridávajú prísady do hrnca. Prečo si pri umývaní riadu nezaspievať, alebo si to nespríjemniť humornou konverzáciou? Záhradkárčenie je dôkazom toho, že práca môže byť zábavná a zároveň kreatívna. Je to uspokojivá a liečivá forma práce nielen pre deti, ale aj pre rodičov. Pohodový rodič premení na zábavnú aj činnosť, ako je odkladanie hračiek, a tým má sám jednoduchší život. Príkazy: „Koľkokrát som už povedal(a), aby si si už upratal(a) tie hračky,“ je efektívnejšie nahradiť: „Kto zvládne dať najviac hračiek do škatule? Pripraviť sa, pozor, teraz!“

Popri tom sa dieťa naučí pomáhať a zamiluje si krásy sebestačnosti. Nájdite spôsob, aby vaše dieťa bolo užitočné. Ak si budú v prvom rade rodičia spríjemňovať prácu, ani deti ju nebudú brať ako prekliatie a trest. Každá rodičovská sťažnosť preniká do malých detských uší. Podporujte v nich myšlienku, že každá činnosť môže byť zábavná. Keď nás deti počúvajú, ako sa na niečo sťažujeme, usúdia, že je normálne sťažovať sa, a preto začnú lamentovať aj ony.

„Nie“ ako výchovný nástroj

Veľkou výzvou pre pohodových rodičov je nájsť rovnováhu medzi zhovievavosťou a disciplínou. Slovo nie nemá nič spoločné s krutosťou, ako sa domnievame. K rodičovstvu sa dá pristupovať zábavne, no s istou dávkou prísnosti. Hračky omrzia, pokazia sa a zostarnú, ale láska nie. „Chcem to!.... takéto materialistické napĺňanie túžob vedie len k ďalším túžbam a preto zostávame stále nespokojní. V dospelosti budú chcieť stále viac a viac peňazí, čím sa od nich stanú závislé a ako dospelí budú robiť hocičo, aby ich dosiahli. “ Deti by nemali vyrastať s myšlienkou, že ich potreby sa dajú uspokojiť rolkou peňazí a kreditnou kartou. Aj keď konzum na rodičov a deti číha na každom rohu. V duchu knihy Pohodoví rodičia, uspokojovať prehnané detské nároky znamená viac pracovať a tým pádom byť menej s deťmi. Ak má dieťa dostatok lásky, nemá problém sa prispôsobiť čomukoľvek.

Honba za perfekcionizmom

Ako to vyzerá v radostnom domove? Manifest pohodového rodiča znie jasne: Rodičovstvo môže byť v skutočnosti obrovskou príležitosťou žiť vo večnej pohode. Nie je dôležité, čo robíte, ale aký máte vzťah k deťom. Ako si však osvojiť stratenú krásu rodinného života? Vzdajte sa myšlienky dokonalého domova, namiesto toho privítajte pohodový domov. Autor knihy sa domnieva, že predstavu o detstve poznačil akýsi nejasný idealizmus. Predstavujeme si dokonalých rodičov, no niečo také sa nedá dosiahnuť. Najdôležitejší je však osobný prístup: matky a otcovia musia nájsť spôsob, ako sa vyhnúť izolovanosti. „Rodičovstvo nie je práca na plný úväzok. Aj rodič musí vedieť vypnúť. Otvorte dvere domu návštevám. Pošlite deti hrať sa do izby, občas ich skontrolujte, ale hlavne nechajte ich tak! Čím je rodič oddýchnutejší, tým je dieťa šťastnejšie, lebo taký rodič je spontánny, radostný, nezlostí sa a preto je lepší spoločník pre deti.“ Dnešnému uponáhľanému rodičovi sa môže zdať tento prístup neprirodzený. Z nejakého dôvodu má totiž pocit, že robí pre svoje dieťa primálo a aj to, čo robí, robí zle. Autor vidí problém v tom, že sa rodičovstvom zaoberáme priveľa, nie primálo. A deti tak strácajú svoju detskú slobodu.

Prírodné rodičovstvo verzus hračkársky mýtus

„Keď sa dnes chcete porozprávať s kamarátom, musíte si najprv kúpiť počítač a internetové pripojenie. Kedysi ste sa mohli porozprávať zadarmo. Žijeme v drahom svete, no kúsok od nás je príroda, v ktorej nemusíte vyťahovať peňaženku, a napriek tomu vie človeka naplniť spokojnosťou. Príroda je zábavný učiteľ a veľkorysý opak zákerného konzumu.“ Pohodový rodič je hospodárny rodič, ktorý vie, že čím menej peňazí potrebujeme, tým menej potrebujeme pracovať.

Autor vyhlasuje rebéliu proti umelej hmote v podobe hračiek: „Nemíňajte peniaze a čas na hračky, keď si ich môžete vyrobiť. Použite svoju predstavivosť. Pohodové rodičovstvo môže zachrániť prírodu. Recyklujte staré škatule, ktoré premeníte na auto, alebo starý nábytok na detskú kuchynku a staré látky na nové hračky. Nenaleťte na reklamu hračkárskych spoločností, ktoré nás navádzajú kupovať hračky ako prejav lásky.“

Naučte sa od svojich detí:

• žiť v súčasnosti;
• byť detinský a katastrofám sa smiať do tváre;
• kresliť, hrať hry a čarovať;
• objaviť, že práca a zábava môže byť to isté;
• mať radosť z robenia hluku;
• milovať voľnosť;
• že život bez radosti nie je život;
• práca a zábava môže byť to isté;
• tešiť sa zo života.