8 výchovných prístupov rodičov, ktoré sú pre deti darom

Preniknúť do detského vnútra nie je pre každého rodiča také jednoduché. Vývinová psychológia sa zameriava na psychologické procesy a zmeny u detí od ich narodenia cez dospievanie až po dospelosť a poskytuje cenné tipy na pochopenie toho, čo sa deje v detskej mysli a ako prístup rodičov deti až do dospelosti ovplyvňuje. Ako zistiť, čo robí vášmu dieťaťu radosť, čo ho motivuje alebo čo ho naopak dokáže rozosmútiť?

1. Rešpekt ako základný rodičovský postoj

Neexistuje žiadny rozumný dôvod, aby sa rodičia k deťom správali s menšou ústou ako k dospelým. Psychológovia sa zhodli, že podstatným princípom vo výchove by mal byť u každého rodiča rešpekt a úcta k deťom. To podľa autorov knihy Rešpektovať a byť rešpektovaný znamená dve veci:

• Správať sa k deťom tak, aby to nezraňovalo ich ľudskú dôstojnosť. Základný princíp znie: nedovoliť si k nim nič, čo nechceme, aby si oni dovolili k nám.
• Prijať fakt, že deti sa od rodičov môžu líšiť - majú iný vkus, chutí im iné jedlo, majú iné názory, iné nadanie, skrátka iný štýl ako môžu mať rodičia.

V praxi to znamená aj to, že skôr, ako zareagujeme na nie veľmi vítané správanie dieťaťa, mali by sme si podľa psychologických rád, položiť dve otázky:

• Keby to bol dospelý (náš partner, dobrý známy, kolega, sused)- ako by sme jednali? Čo a hlavne ako by sme im povedali to, čo od nich chceme?
• Keby sme boli na mieste dieťaťa, čo by sme radi počuli, aby nás to povzbudilo?

2. Kto pozoruje, veľa sa dozvie

Výchova detí je viac než len poskytovanie životného komfortu. Rodičia majú možnosť interpretovať schopnosti a zručnosti svojho dieťaťa alebo ich nedostatok, pretože sú s nimi každý deň a majú možnosť ich pozorovať. Keď však rodičia nerozumejú svojim deťom, môže sa stať, že negatívne prejavy interpretujú nesprávne. Štúdia Dr. Brendy Vollingovej, profesorky sociálneho výskumu na univerzite v Michigane a držiteľky ceny Independent Scientist Award ukázala, že deti sú priamo ovplyvnené množstvom času, ktorý rodič investuje do ich vývinu. Preto je dôležité, aby sa rodičia vzdelávali o rôznych aspektoch vývinovej psychológie a tým mohli významne prispieť k ich správnemu emocionálnemu a duševnému rastu.

Jedným z najjednoduchších, ale najefektívnejších spôsobov, ako sa dozvedieť viac o detskej psychológii, je pozorovanie. Ukážte záujem o to, čo vaše deti robia alebo hovoria. Pozorujte ich prejavy, temperament a prejavy detskej osobnosti. Keď hovoria o svojich prianiach a snoch, nechajte ich, aby rozprávali, čo ich láka, čo by chceli podniknúť, i keď to patrí do ríše fantázie.

Prejaviť záujem je možné tzv. „vetami s troma bodkami na konci“: „Dnes ste boli v tom divadle..., Veľmi by ma zaujímalo, čo na tom krúžku robíte, keď si prišiel(a) taký(á) nadšený(á)...“ Vyvarujte sa však porovnávaniu vášho dieťaťa s ostatnými deťmi, pretože to nielen zvyšuje stres, ale tým rodičia vytvárajú negatívne sebavnímanie dieťaťa. Pomôcť vám môžu aj tieto úvahy:

• Čo dieťa robí najčastejšie? Zaujímajte sa o to, čo zaujíma dieťa.
• Ako reaguje, keď musí urobiť niečo, čo sa mu nepáči. Ako je konzumácia zeleniny, spánok alebo domáce práce?
• Ako sa dieťa socializuje? Je ochotné zdieľať alebo skúšať nové veci?
• Ako dlho dieťaťu trvá zoznámenie sa so svojím okolím? Je schopný prispôsobiť sa zmenám v prostredí?
• Ako sa vyrovnáva s hnevom? Ako mu s tým pomáhame?

Aj keď si odpoviete na tieto otázky, nezabudnite pri tom vaše dieťa nehodnotiť.

3. Trávenie "kvalitného" času

Naplánujte si aspoň jednu aktivitu, ktorá vám umožní tráviť čas výhradne s vaším dieťaťom. Ak deťom doprajete vašu emocionálnu dostupnosť príjemnou činnosťou, ktorá vám obom prinesie radosť, je pravdepodobné, že sa vám počas nej otvorí viac. Postupne sa rozhovory stanú prirodzenou súčasťou rodiny. Ak je dieťa milované a cíti podporu, samé sa stáva citlivým a ohľaduplným. Dohodnite si s dieťaťom čas, ktorý venujete len jemu. A kto iný si ho zaslúži viac, ak nie práve naši potomkovia?

• Čas, strávený pri večeri alebo keď deti vediete do škôlky, školy a späť, nestačí. Pri každodennej starostlivosti si nájdite aj „emocionálny čas,“ strávený v pozitívnych emóciách v rodinnom kruhu.
• Rozhovory vás informujú o tom, čo sa deje v jeho detskom svete. Ako sa cítia v škole, ale aj vo vašom  domove. Aká je ich obľúbená hudba, činnosť alebo rozprávka.
• Kvalitný čas nemusí vždy znamenať viesť len verbálne rozhovory, ale môže znamenať aj robiť niečo spoločne.
• Základná rodičovská komunikačná zručnosť je aktívne počúvanie.
• Deti potrebujú vašu plnohodnotnú pozornosť- zaslúžia si vašu nerušenú pozornosť. Ak sa pokúsite hovoriť so svojím dieťaťom počas varenia, jazdy alebo robenia niečoho iného, ​​je pravdepodobné, že sa vám dieťa neotvorí tak, akoby ste si želali.
  
  

4. Pochopte, ako funguje detský mozog

Ako lepšie pochopiť prebiehajúce detské emócie? Do akej miery vedia deti ukočírovať svoj emočné reakcie? Narozdiel od dospelých nevedia kontrolovať svoje emočné správanie. Rodičia častejšie poznajú fyziológiu svojho dieťaťa, ale nevedia, ako funguje ich mozog. To však môže významne pomôcť premeniť rodičovské zlyhania na pozitívne skúsenosti a dozvedieť sa viac o spoločenských, logických a kognitívnych schopnostiach dieťaťa.

Prvé tri roky sú rozhodujúce pre rozvoj mozgu dieťaťa, pretože vtedy rastie najrýchlejšie. Vytvára asi 1000 biliónov nervových spojení. Existujú správy zo štúdií na Harvardskej univerzite od Dr. Jack Shonkoffa, ktoré hovoria, že mozog dieťaťa tvorí 700 neurónov za sekundu práve v prvých piatich rokoch života. To je čas, kedy si dieťa rozvíja sociálne, emocionálne, jazykové, kognitívne a motorické zručnosti. Univerzitné výskumy prezradili, že deti, ktoré majú dostatok materinskej lásky, zvládajú oveľa lepšie stresové obdobia v dospelosti. Washingtonská štúdia o raste hipocampusu, mozgovej časti zodpovednej za stresovú moduláciu a pamäť ukázala, že táto časť sa rýchlejšie rozvinula u práve u detí, ktoré sústavne získavali láskavú podporu od svojich mamičiek. Ak dieťa vyrastá v atmosfére dôvery, naučí sa taktiež dôverovať iným.

Je to významné obdobie, preto miesto toho, aby sme v situácii, keď  sa dieťa niečomu vzpiera, alebo robí to, čo nemá, uvažovali: „Ako ho k tomu donútiť? Ako mu v tom zabrániť?, mali by sme si skôr klásť otázku: „Prečo to robí? Čo je za tým?“

5. Rodičovské posolstvo - mamine a otcove predstavy

Hlas, ktorým sa deťom prihovárame v detstve, s nimi zostane aj v dospelosti. Rodičovský hlas, slová, vety, ktoré hovoríme deťom v detstve, ale aj to, ako im to hovoríme. To, čo sme im hovorili v hneve, či zúfalstve, z vrcholiaceho pocitu bezmocnosti alebo v prílišnej snahe a strachu ich pred niečím ochrániť. Práve o tieto vety, povedané so zápalom a rozhorčením, či absolútnym presvedčením sa bude opierať dieťa, keď raz vyrastie.

Práve týmto hlasom bude hovoriť dieťa samo so sebou. Tento vnútorný hlas môže predstavovať poučovanie, kritiku, nespokojnosť, ktorý príjme ako základ vlastného vzťahu so samým sebou a stane sa jeho vnútorným kritikom. Alebo to môže byť hlas, ktorý mu dokáže byť oporou, dokáže ho povzbudiť a pozitívne motivovať, ktorý mu bude vnôtorným motivátorom a nie kritickým sudcom. To všetko záleží na tom, čo deťom hovoríme dnes.

6. Deti sa vyjadrujú nielen rečou

Deti sa môžu vyjadrovať viac ako jedným spôsobom. Okrem rozhovorov môžu vyjadrovať svoje pocity aj prostredníctvom umeleckých aktivít, z ktorých sa môžu rodičia veľa dozvedieť.

• Ak vaše deti milujú kreslenie, maľovanie, písanie, či kreatívnu tvorbu, povzbudzujte ich, aby to robili častejšie. Dovoľte im, aby sa zúčastnili kurzov umenia a pomohli im vyjadriť svoju osobnosť. Môžete im tiež dať rôzne témy na kreslenie, bez obmedzenia ich predstavivosti. Napr. zobraziť postavy ocka, mamy, súrodencov, deti v škole....  Nechajte, aby vysvetlili, čo píšu alebo kreslia a ako sa samy cítia.
• Rodinná konštelácia- zahrajte sa s vašimi deťmi divadlo. Z tvrdého papiera si vystrihnite siluety rodinných príslušníkov a nalepte ich na drevené paličky. Pozorujte, ako vníma dieťa rodinné väzby.
• Rovnako môžete požiadať vaše dieťa, aby si zaviedlo „pocitový denník“, v ktorom bude písať o tom, čo urobilo v daný deň a ako sa cítilo. Tým sa dieťa lepšie dostane k sebavyjadreniu a rodič získa cenné informácie o jeho duševnom rozpoložení.
• Nájdite si pravidelne čas, aby ste si prezerali ich umeleckú prácu, aby ste získali predstavu o tom, čo sa deje v ich mysli.
• Večer pred spaním sa ich pýtajte, čo sa im páčilo alebo naopak nepáčilo počas dňa. Uvedením vlastného príkladu jedného dobrého skutku za deň, môžete dieťa významne inšpirovať.

7. Pýtajte sa správne

Ak chcete s deťmi rozvíjať plnohodnotnú konverzáciu a vyhnúť sa neefektívnemu spôsobu komunikácie, je dôležité položiť správny druh otázok. Začnite rozhovory tým, že sa pýtate otvorené otázky, čo by dieťa v rozhovore povzbudilo k zdieľaniu podrobností. V rodičovskej komunikácii však často používame otázky signalizujúce nedôveru a kontrolu.

• Použitím slovesa zmyslového vnímania- „vidím, počujem“, sa tak rodičia vyhnú tzv. vypočúvajúcemu tónu v komunikačnej stratégii. Napr. „Vidím, že si prestala jesť. Počujem, že na seba kričíte. Vyzeráš prekvapene...“ Namiesto imperatívnych príkazov: „ Začni okamžite jesť! Nekričte! Prestaň s tým!“
• Namiesto toho, aby ste sa pýtali otázku: „Páči sa ti táto pieseň?", ktorá zaručuje len dve odpovede: buď "áno" alebo "nie". Vyskúšajte otázku: „Čo si myslíš o tejto piesni?", tým dieťaťu umožníte širšie možnosti odpovedí.
• Do tejto série patria efektívne spôsoby kladenia otázok: „Čo navrhuješ?“ Čo si o tom myslíš? Čo by ti teraz pomohlo? Čo s tým urobíme?“
• Ignorovanie alebo bagatelizovanie zvedavých detských otázok a ich zaradenie do kolonky - hlúpe, alebo len detské, môžete dieťa  odradiť od ďalších otázok do budúcnosti.

8. Empatia - krok do detských topánok

Dlho sa deti nepovažovali za rovnako dôležité ako dospelí. Ich pocity a emócie neboli dôležité, pretože sa predpokladalo, že keď vyrastú, na všetko zabudnú. Dnes vieme, že to nie je pravda. To, čím dieťa prechádza v detstve, má významný vplyv na to, aký človek z neho vyrastie. Rodičia by nemali podceňovať emócie dieťaťa alebo jeho schopnosť zvládnuť ich. Preto niekedy musia veľmi premýšľať, ako na dieťa, aby sa k nemu dostali bližšie. Empatia je dôležitá schopnosť, ktorú by mali rodičia rozvíjať, ak chcú lepšie porozumieť svojim deťom. Možno viete, čím vaše deti prechádzajú, keď o tom rozprávajú. Ale možno sa vám nedarí vždy pochopiť, čo prežívajú, ak sa reálne nevcítite do ich kože.

Odborníci zistili, že empatia rodiča a osamelosť dieťaťa súvisia s rodinným stavom, vzťahmi s rodičmi v ranom detstve a úrovňou sociálnej opory. Prostredníctvom vzťahu s rodičmi sa dieťa učí komunikovať a vychádzať s druhými ľuďmi, porozumieť im a riešiť konflikty. Približne do svojich desiatich rokov sa deti učia od svojich rodičov rozvíjať schopnosť empatie, ktorá je základom uspokojivých interpersonálnych vzťahov a je považovaná za nevyhnutnú podmienku všetkých sociálnych vzťahov.

Empatia rodičov môže dieťa v konečnom dôsledku ochrániť pred prežívaním osamelosti, ktorá pramení jednak z nedostatku sociálnych kompetencií, ale tiež z neschopnosti porozumieť ľuďom, komunikovať s nimi a nadväzovať dôverné vzťahy. Deti empatických a vnímavých rodičov častejšie iniciujú sociálne kontakty, v kolektíve bývajú obľúbené a dokážu ľahko nadväzovať dôverné vzťahy s rovesníkmi. Negatívne rodičovské správanie v podobe tvrdej disciplíny, chladu, nedostatku empatie, či zanedbávania, naopak zvyšuje úzkosť dieťaťa. Plaché deti sa vo všeobecnosti cítia nepríjemne v interakciách s inými ľuďmi, čo prispieva k zvyšovaniu miery prežívanej sociálnej osamelosti.