Tip na výlet do histórie: Koncentračný tábor Osvienčim

Keď sa povie Osvienčim, každému napadne to isté. Kus našej histórie, ktorá nie je pekná, ale za to veľmi dôležitá. Namysli máme koncentračný tábor v Osvienčime, ktorý bol aktívny počas druhej svetovej vojny. Nazýva sa aj vyhladzovací, nakoľko väčšina ľudí sa už odtiaľ nikdy nevrátila. V Osvienčime zahynulo takmer 1,5 milióna ľudí v plynových komorách na následky hladu alebo ťažkej práce. 

 

 

Komentovaná prehliadka a vstupné 

Ak by ste sa rozhodli ísť do Osvienčimu, odporúčame vám komentovanú prehliadku. Prehliadky sú v rôznych jazykoch od slovenčiny, češtiny, poľštiny, angličtiny, nemčiny a ďalších. Komentovanú prehliadku si môžete zarezervovať tu, určite si ju zakúpte popredu, pretože kvôli pandemickej situácii sú v skupinách obmedzené kapacity. Počas prehliadky uvidíte koncentračný tábor Auschwitz I a Auschwitz Birkenau (II), komentovaná prehliadka trvá cca 3,5 hodiny, v ktorej je zahrnutá prestávka i presun do Auschwitz Birkenau. Ten sa nachádza neďaleko prvého tábora, avšak ak máte zaplatené vstupné, tak vás tam autobus odvezie zadarmo. Hneď pri vstupe sa nachádza neplatené parkovisko.

 

Vstupné:

• poľský jazyk, dospelý - 14,10 eur
• poľský jazyk, študent - 11,80 eur
• cudzí jazyk, dospelý - 16,50 eur
• cudzí jazyk, študent - 14,10 eur

 

 

Prečo vznikol Osvienčim? 

Koncentračný tábor Osvienčim vznikol počas druhej svetovej vojny, bol to nemecký vyhladzovací tábor. Nemecký vodca Adolf Hitler, ktorý zriadil totalitnú diktatúru, bol agresívnym politikom voči ostatným krajinám a predovšetkým voči skupinám obyvateľstva, ako boli Rómovia, Židia, homosexuáli, Slovania a iní. Adolf Hitler nechal vybudovať koncentračné a vyhladzovacie tábory ešte v polovici 30. rokov, avšak vyhladzovanie obyvateľstva dosiahlo svoj vrchol až počas druhej svetovej vojny. Jeho cieľom bolo nechať na svete iba čistú árijskú rasu.

Na masové zabíjanie sa používali plynové komory, tie však vyzerali ako sprchy. Ľudia, ktorí prežili, často spomínali, že keď ich zobrali do „spŕch“ nevedeli, či im pustia vodu alebo plyn. Známe boli aj selekcie na rampe hneď po príchode, z našej histórie vieme, že ľudí do táborov vozili vlakom. Často v nákladných vagónoch, do ktorých natlačili 70 ľudí, cestovali v neľudských podmienkach bez tepla, jedla i základných ľudských potrieb. Často cestovali aj dva či viac dní, niektorí cestu vlakom neprežili. 

Po príchode do tábora čakali na rampe esesáci, ľudia spomínali, že boli veľmi agresívni, mali psov, kričali a nadávali ľudom. Na rampe prebiehala selekcia na tých, ktorí môžu pracovať alebo tých, ktorí idú rovno na smrť. Deti, ženy, starí či imobilní mali osud popredu väčšinou napísaný, esesáci ich videli ako príťaž. Často stál na rampe aj doktor, ktorý si vyberal zaujímavých ľudí na svoje nehumánne pokusy, najznámejší je doktor Josef Mengele. Nehumánne predovšetkým tým, že ľudí neuspali a často zomierali vo veľkých bolestiach. Niektorí väzni boli posielaní priamo do pracovného tábora Auschwitz Monovice (III). 

 

 

Čo všetko môžete počas prehliadky vidieť? 

Počas prehliadky prejdete celým táborom Auschwitz I, uvidíte nemocnicu, baraky, v ktorých žili väzni alebo skôr do  nich len chodili spať, pretože od rána do večera museli pracovať. Tiež uvidíte zachované kufre, topánky, kuchynské pomôcky, zachovali sa aj vlasy väzňov. Vieme, že po príchode do táborov všetkých ostrihali a oholili, väčšinou tupou žiletkou, odvšivavili a dostali väzenský odev. Odevy väzňom dávali hocijako, často mali veľké alebo naopak krátke pruhované pyžamá, dostali číslo a odvtedy sa ich meno už viac nepoužívalo. Pre Nemcov boli iba číslom, ktorého sa chceli zbaviť. 

V druhom tábore Auschwitz II sa toho nezachovalo veľa, ostalo niekoľko drevených barakov, ruiny plynových komôr, sociálne zariadenie. Tento tábor bol však omnoho väčší ako Auschwitz I. 

 

 

Prehliadka vám povie celú históriu tábora Auschwitz, avšak spomína aj na iné vyhladzovacie tábory . Dozviete sa ako väzni žili, čo museli denne prežívať, aký mali prídel jedla alebo aj to, ako sa esesáci zabávali na ich smrti, keď mali zlú náladu. 

 

Pre koho je prehliadka určená? 

Prehliadka je určená všetkým, ktorých zaujíma naša história a najtragickejšia méta v 20. storočí. Na stránke je napísané, že deti do 14 rokov by tam ísť nemali, ale počas prehliadky určite uvidíte aj mladšie deti. Či tam pôjdu alebo nie je na rodičoch, avšak ak deti nevedia, o čo presne ide, tak im prehliadka veľa poznatkov neprinesie a nebudú ju ani tak intenzívne prežívať. 

 

 

Zaujímavosti, na ktoré spomínali väzni:

1. „Na malom rošte nás spalo aj 10, avšak v zime sme sa aspoň ohrievali navzájom.“
2. „Keď sme išli do plynovej komory nevedeli sme, či nám pustia plyn alebo vodu, keď pustili vodu, bol to pre nás zázrak.“
3. „Dostávali sme pilinový chlieb, ktorý sa zarezával do ďasien, ale lepšie ako nič.“
4. „Prvým pravidlom bolo zohnať si dobrú prácu, najlepšie takú, ktorá je vo vnútri, aby nám nebola zima a nepršalo na nás.“
5. „Keď mali esesáci zlú náladu, na toaletu nám nechali len pár sekúnd a hnali nás preč s krikom.“

 

 

Auschwitz I

Tábor vyrástol na mieste bývalých kasární. Začali ho budovať v roku 1940. Prví ľudia do neho vstúpili 20. mája 1940. Velil mu Rudolf Höss. V tábore bolo približne 13 000 až 16 000 väzňov. Pri vstupe ich vítal nápis „Arbeit macht frei“, teda práca oslobodzuje. Väzni ho mohli vidieť vždy, keď odchádzali a prichádzali z práce. Tábor mal pôvodne 22 budov, neskôr sa však začal rozrastať kvôli nedostačujúcej kapacite. V každom bloku bola iná skupina ľudí, v Auschwitz I bola zriadená prvá plynová komora. 

 

Auschwitz II -  Birkenau

Birkenau bol oveľa väčším koncentračným táborom, nachádzal sa v susednej obci Brezinka. Odhaduje sa, že v ňom počas vojny zahynulo 1,5 milióna ľudí, predovšetkým židovského pôvodu. Komplex pozostával z 300 budov, z ktorých sa zachovalo len veľmi málo. Má rozlohu 175 hektárov, väzni trpeli nedostatkom vody, boli tam zlé podmienky pre život a veľa potkanov. Ľudia, ktorí sa dostali do tábora Birkenau boli už odpísaní na smrť, v areáli sa nachádzalo 5 plynových komôr. 

 

Auschwitz III - Monowice

Išlo o pracovný tábor, bol postavený v tesnej blízkosti priemyselného parku Buna - Werke. Vyrábal sa tam kaučuk a kvapalné palivá. Na základe výkonu práce boli väzni odmeňovaní - tí, ktorí neboli práce schopní, išli rovno do plynovej komory. Na konci druhej svetovej vojny tábor Rusi zrovnali so zemou.