V dnešnej dobe môže dieťa nastúpiť buď do klasickej školy a učiť sa štýlom, ktorý všetci dobre poznáme alebo môže rozvíjať svoje vedomosti napríklad na základe montessori výučbovej metódy. Dnes vám priblížime všeobecné zásady tejto metódy a pozrieme sa aj konkrétne na ich aplikáciu na Súkromnej ZŠ a MŠ Marie Montessori v Bratislave.
Čo je pre nás dôležité
Najznámejším a najviac vystihujúcim učebnú metódu je princíp „Pomôž mi, aby som to dokázal sám.“ Od tejto myšlienky sa odvíja celé učenie, vzťah dieťaťa k učiteľovi, ako aj prístup učiteľa k žiakovi. Dôležité je, aby dieťa vedomosti získavalo vlastnými silami, kde dospelý plní úlohu toho, kto dieťa usmerní, navedie, pomôže, ale stále tak, aby nič nespravil za neho. Rovnako prostredie je kľúčové. Dieťaťu sa vytvoria také podmienky, aby mohlo samé nadobúdať vedomosti vlastným tempom a v rámci svojich možností.
Ďalší z princípov „Ruka je nástrojom ducha,“ vystihuje spôsob, akým sa deti učia a získavajú nové informácie. Metóda kladie veľkú dôležitosť prepojeniu duševnej aktivity a tvorivej telesnej aktivity. Najlepšie sa učíme vďaka prežitému. Ak si veci môžeme prežiť, ohmatať a skúsiť, zapamätáme si ich najlepšie.
Iným dôležitým pilierom je sledovanie tzv. senzitívnych období dieťaťa. Za senzitívne obdobie sa považuje také, kedy je dieťa citlivejšie na intelektuálne podnety. Práve v tomto čase je náchylnejšie a schopnejšie vstrebávať nové poznatky a to prostredníctvom tzv. nevedomého učenia, teda úplne prirodzene.
Za jedno z najdôležitejších možno považovať prácu s chybou a pochvalou. Dieťa nie je za chyby hodnotené a ani trestané. Chyba je chápaná ako bežný a prirodzený jav, vďaka ktorému sa učíme. Hodnotenie približuje pani riaditeľka RNDr. Gabriela Cabanová zo Súkromnej ZŠ a MŠ Marie Montessori v Bratislave: „Našim cieľom je učiť učením a nie učiť opravovaním chýb. To znamená, že ak vidím, že žiak robí niekde chybu, môžem mu ukázať, ako sa taká vec dá urobiť správne. Chyba je jednoznačne priateľ. To je základ.“ Podľa nej známka nie je dobrým hnacím motorom, pretože zlá známka môže dieťa znechutiť a naopak dobrá vytvoriť ilúziu, že sa treba učiť len pre dobré známky. Samotné učenie by malo prinášať uspokojenie, fakt, že sa deti učia niečo nové. Pomôcky zvyknú byť pripravené tak, aby samo dieťa mohlo skontrolovať správnosť riešenia. Miera sa dodržuje aj v spojení s pochvalou. Hoci dieťa potrebuje pocit istoty, neustála pochvala alebo naopak negatívne hodnotenie môže dieťa obmedzovať. Preto je potrebné zachádzať s pochvalou primerane tak, aby sa na nej dieťa nestalo závislé.
Ako sa zásady rozvíjajú na Základnej škole?
Pani riaditeľka RNDr. Gabriela Cabanová objasňuje ako sa zásada „pomôž mi aby som to dokázal sám“ rozvíja v ďalších rokoch na škole: „V ZŠ platí najskôr pomôž mi, aby som dokázal premýšľať sám, či už ide o morálne hodnoty alebo kognitívne vedomosti. V posledných ročníkoch ZŠ je potom aktuálne najmä pomôž mi, aby som sám dokázal nájsť svoje miesto v rámci tejto spoločnosti.“
Učiteľ je skutočným pomocníkom, ktorý dieťa usmerňuje, ale v prvom rade pozoruje prirodzený vývin detí, od čoho sa následne odvodzujú aj všetky zásady výučby. Ako naznačuje pani Cabanová, dôležité je viesť deti k samostatnosti, zodpovednosti a vnútornej slobode a ešte dopĺňa: „Chceme, aby sa stali sami sebou a mali rešpekt aj voči všetkým ostatným. V súlade s tým prioritou pre nás je rešpektujúci prístup k osobnosti každého žiaka.“ Nakoľko sme každý individualitou, ktorá sa odlišuje od iných individualít, je prehlbovanie práve tejto myšlienky v dnešnej dobe sympatické. Deti sú malé osobnosti, ktoré nám dávajú čím ďalej viac najavo, že túto ich osobnosť by bolo treba predovšetkým rozvíjať. Nikdy sa však nezabúda na kolektív, v ktorom má každý svoje nezameniteľné miesto, vďaka čomu vzniká fungujúci celok. V malej osôbke sa skrýva veľa potenciálu a talentov, ktoré si dala za cieľ rozvíjať aj Montessori MŠ a ZŠ v Bratislave: „Naším cieľom je, aby deti pracovali s radosťou a nadšením, ale tiež aby sa riadili vlastnými záujmami, pracovali z vlastnej vnútornej motivácie.“
Dovoľte deťom, aby svetlo nadšenia z poznávania zostalo v ich očiach po celé štúdium.
