Japonsko sa taktiež pred pár rokmi borilo s problémami v školstve. V spoločnosti nastalo mnoho zmien a školstvo sa tomu muselo začať prispôsobovať. Vyzerá, že úspešne.
Jedným z problémov, ktorým školstvo často čelí je kritika, že nedokáže svojich žiakov pripraviť na súčasný svet, pracovný trh, a že to, čo učí, je zastarané. Napriek tomu, že túto kritiku často počujeme najmä pri rozprávaní o slovenskom školstve, nie je len problém Slovenska. Podobnému problému čelili, či neustále čelia, aj rôzne krajiny po celom svete. Ani Japonsko nie je výnimkou, avšak danému problému sa postavilo po svojom a zmenilo svoj školský systém. V roku 2015 sa ocitlo Japonsko v medzinárodnom testovaní PISA na druhej priečke ako krajina s najlepšími výsledkami 15-ročných žiakov v matematike, prírodných vedách i čítaní.
Aký bol problém Japonska?
Vzdelávanie v Japonsku bolo často kritizované za to, že žiaci sa učia iba štandardizované veci. V 80-tych rokoch minulého storočia si japonská spoločnosť prešla veľkou zmenou. Zmenilo sa správanie ľudí, a postavenie človeka v spoločnosti už viac nezáležalo na jeho vzdelaní. Vzdelanie už ľuďom negarantovalo dobrý status a pozíciu. Vďaka tejto zmene mnoho ľudí zo školy odišlo. Ďalším problémom Japonska bolo, čo by školy mali učiť. Spoločnosť sa dramaticky menila a oni sa pýtali, v rámci čoho učiť nové potrebné veci ako medzinárodné vzťahy, komunikačné technológie či environmentálne vzdelávanie. Taktiež si uvedomovali, že zručnosti ako riešenie problémov nebolo jednoduché učiť v rámci predmetov, ktoré existovali. Pozornosť sa rozhodli viac neupriamovať na zhromažďovanie vedomostí, ale na to, ako tieto vedomosti využiť. Žiaci sa začali učiť aj predmety, ktoré predtým nemali, a väčšia pozornosť sa upriamila na vyučovacie hodiny, ktoré obsahovali skúsenosti z reálneho života.
Koncom 90-tych rokov začali vyučovať prístupom "Integrated Learning", ktorý mal pomáhať rozvíjať kritické myslenie a schopnosť riešiť problémy. To si vyžadovalo, aby sa študenti učili o jednotlivých témach z rôznych uhlov pohľadu a dokázali si takýmto skúmaním spájať medzi nimi súvislosti.
Školy sú zamerané na inžinierstvo
Mnohé krajiny trpeli nedostatkom ľudí so špecializáciou na vedu a inžinierstvo, zároveň však mali problém s vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí. Japonsko a mnohé iné krajiny sa rozhodli tento problém riešiť cez vzdelávanie.
Japonsko vytvorilo systém stredných škôl založených na osnovách známych ako Kosen, ktoré sú vnímané ako skvelý spôsob prípravy študentov na vstup na pracovný trh. Žiaci sa vo veku 15 rokov môžu zapísať na 5-ročný inžiniersky program, na konci ktorého dostanú diplom. Potom sa môžu zúčastniť 2-ročného nadstavbového štúdia a ukončiť štúdium s bakalárskym diplomom.
Kosen školy sú unikátne
Schopnosť inovácie a riešenia problémov záleží na schopnosti spojiť zdanlivo nesúvislé elementy a vytvoriť z nich niečo iné a nečakané. Potrebujeme na to zvedavosť, otvorenú myseľ a schopnosť pospájať myšlienky, ktoré spolu naoko nesúvisia. Okrem toho sú však potrebné vedomosti z mnohých akademických oblastí, pretože ak strávime život len v jednej oblasti, nezískame potrebné schopnosti na inovácie. V tomto sú Kosen školy úplne unikátne. Ponúkajú balans medzi štúdiom liberálneho umenia a technologických a vedeckých predmetov.
Žiaci pracujú na svojich projektoch aj niekoľko rokov
Andreas Schleicher z OECD hovorí, že školy sú unikátne pretože okrem učenia v triede ponúkajú aj praktický prístup.
„V Kosen školách je učenie sústredené na študenta a medzi-predmetové. Učitelia sú väčšinou tréneri, mentori, facilitátori. Nie je to jeden z vymyslených, týždenných projektov, ktoré sú v školách na celom svete populárne. Práve naopak, Kosen študenti aj niekoľko rokov pracujú na rozvoji a realizácii svojich myšlienok.“
Na rozdiel od väčšiny školských projektov, práca študentov v Kosen školách ide často do inkubátora a eventuálne si odtiaľ aj nájde cestu na trh ako jedna z japonských inovácií.
Program sa teší veľkému úspechu
Napriek tomu, že Kosen školy môžu vyznievať ako obyčajné stredné školy technologického zamerania, nie je to úplne tak. Iba jedno percento všetkých japonských študentov chodí do týchto škôl, avšak program rastie a stáva sa stále viac súťaživým.
Týchto škôl sa v Japonsku nachádza 51 a patria medzi najvýberovejšie školy. Okolo 40 % všetkých študentov pokračuje v štúdiu na univerzite. Tí, ktorí sa rozhodnú vstúpiť po ukončení školy na pracovný trh, dostanú v priemere 20 pracovných ponúk od tých najlepších japonských technologických spoločností.
A keďže tieto školy sú na trhu už od 60-tych rokov minulého storočia, ukazuje sa, že tento prístup skutočne funguje.
V Thajsku dúfajú, že Kosen školy pomôžu ekonomike krajiny
Inžinierstvo hrá kľúčovú rolu na lokálnej, národnej, aj globálnej úrovni. Inžinieri sú pre spoločnosť dôležití a potrebujú mať to najlepšie vzdelanie, ale nielen vo vede a technológiách, ale aj v sociálnych vedách, ako napríklad etike.
Kosen školy chcú prebrať aj iné krajiny ako napríklad Thajsko a Mongolsko. Kosen školy spolupracujú s thajskými techologickými vysokými školami, ktoré učia študentov niektoré z konkrétnych STEM predmetov. Zatiaľ čo japonské metódy sú viac riadené skúsenosťami, v Thajsku je väčší dôraz kladený na praktický tréning. V Thajsku zároveň dúfajú, že Kosen školy pomôžu udržať ekonomiku krajiny nad hladinou, aby nestratila súčasný kurz a rast.
