Učitelia sa bežne pýtajú žiakov, či rozumejú preberanému učivu. Rozhovor ale môžu využiť aj inak, napr. na hodnotenie progresu žiaka.
Skúšky a celkovo známkovanie na základe povedaných slov so sebou väčšinou nesú pocit úzkosti nielen v žiakoch, ale aj v učiteľoch. Avšak ústne známkovanie sa vôbec nemusí spájať s úzkosťou. Cieľom je to, aby učiteľ čo najefektívnejšie pochopil, kde sa žiak nachádza, čo vie a čo nevie, a kde sú jeho medzery. Nemusí sa však jednať len o klasické ústne skúšanie, veľmi dobrým spôsobom môže byť aj konverzácia, ktorá je pre žiaka menším strašiakom. Testy často vyvolávajú u detí úzkosť, projekty zaberajú veľa času na prípravu aj ich hodnotenie, no konverzácia je jednoduchý a príjemný spôsob, ako zistiť, čo žiak naozaj vie a či sme dosiahli potrebné ciele.
3 tipy, ktoré vám pomôžu používať konverzáciu na známkovanie
1 | Príprava na konverzáciu
Pri príprave na konverzáciu, ktorej cieľom je zhodnotiť učenie žiaka, by si učiteľ mal vytvoriť zoznam dobre cielených otázok, aby získal prvotnú predstavu.
Jednou z typických otázok, aby sa študenti rozhovorili je napr. „O čom sa učíš?“ alebo “Povedz mi o tom viac“. Vďaka týmto otázkam sa žiak rozrozpráva, avšak budú potrebné aj konkrétnejšie otázky. Môžete začať tým, že si znova prejdete, aké sú ciele daného predmetu spolu so žiakom a čo sa vlastne má naučiť. Spýtajte sa otázky špecificky viazané k cieľom predmetu.
Taktiež môžete využiť aj súbor otázok, ktoré na svetlo vynesú hlbšie učenie. Nie je nutné mať celý zoznam. Začnite s otázkami, ktoré sa viažu na jednoduché ciele a schopnosť premýšľať, ako napríklad „Všimol si si...?“, či „Čo by sa podľa teba stalo, keby...?“ a potom sa presuňte na otázky, ktoré si vyžadujú viac premýšľania, ako napríklad „Čo si myslíš...?“ a „Čo predpokladáš, že by sa stalo, keby...?“. Vďaka tomu môžu žiaci zdieľať rôzne úrovne učenia, ktoré môže učiteľ jasne posúdiť. Je však dôležité vedieť, čo chcete posúdiť a mať na mysli konkrétne ciele počas toho, ako sa žiaka pýtate a skúmate jeho myslenie. Radšej používajte svoje vlastné otázky ako zdroj, ako by ste mali nasledovať určitý scenár.
Je dôležité parafázovať vášho žiaka, aby ste ukázali, že skutočne počúvate, čo vám žiak hovorí. Taktiež vám to dovolí ujasniť si, ak ste nepochopili, čo vám chce žiak povedať.
2 | Vyberanie medzi nápadným a nenápadným hodnotením
Existuje viacero spôsobov, ako môžete použiť konverzáciu. Niekedy sa jedná iba o sledovanie študentov a zapojenie sa do neformálnej diskusie. Je to nenápadný spôsob a neprerušuje proces učenia. Žiak si ani neuvedomí, že je hodnotený a učiteľ nemá čo stratiť. Avšak hodnotenie môže byť aj nápadné. Ak je hodnotenie nápadné, učiteľ vedome preruší proces učenia, aby sa spýtal, či žiaci danému konceptu rozumejú. Stále sa ale môže jednať iba o priateľský rozhovor.
Niektorí učitelia tento proces úplne sfomalizovali a používajú krátke kvízy, aby svojich žiakov zhodnotili a zistili, čo vedia a čo nie aj krátkou formou, kde sa za nesprávnu odpoveď netrestá.
Ktorýkoľvek z týchto spôsobov je dobrý a záleží len na osobnej preferencii učiteľa.
3 | Dokumentovanie progresu žiaka
Niekedy môže byť najlepším spôsobom pracovať s papierom a ceruzkou. Stačí, ak máte pred sebou obyčajný kúsok papiera, na ktorom si budete zaznamenávať progres žiaka počas vášho rozhovoru. Môžete použiť aj počítač, no potom sa možno budete viac sústrediť na zapisovanie, ako na počúvanie žiaka. Vďaka dokumentovaniu si môžete rýchlo poznamenať, čo vám žiak povie bez toho, aby vás niečo vyrušovalo od konverzácie. Je len na vás, či si to vyplníte počas rozhovoru so žiakom, alebo až po ňom.
Môžete mať jeden papier na jedného žiaka, ktorý bude obsahovať ciele učenia, rozhovor samotný a skóre za jednotlivé rozhovory. Alebo môžete mať jeden papier na všetkých študentov. Tieto formy dokumentácie sú rýchle a nevyžadujú si veľa času, najmä, ak viete ciele učenia sa a môžete jednoducho zaškrknúť tie naplnené.
Zdroj: edutopia.org
