Tajomstvom skvelých príležitostí je sieť ľudí okolo vás

Väčšina z našich známych ľudí je nám podobná. Ako a prečo by sme si mali našu sociálnu sieť rozširovať a nespoliehať sa len na svojich najbližších?

 

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, s akými ľuďmi sa stretávate? Kto je vo vašom okruhu najbližších? Tanya Menon je psychologička, ktorá sa zaoberá výskumom ľudských vzťahov a zvykov, ktoré nám dovoľujú vybudovať si vzťahy s ostatnými ľuďmi. O svojom výskume a o tom, ako si rozšíriť sociálne konexie, rozprávala aj na TEDx konferencii na Ohio State University.

 

Podľa Tanye Menon si všetci vyberáme ľudí s podobnými charakteristikami, ako máme my sami. Je to pre nás pohodlné. Študenti na školách sedia so svojimi obľúbenými spolužiakmi na svojich obľúbených miestach a trávia s nimi aj svoj voľný čas. Takouto stratégiou však podstupujú riziko, že po ukončení školy budú mať iba zopár kamarátstiev s ľuďmi, ktorí sú presne takí, ako oni sami. Nebolo by na tom nič zlé, problém nastáva až vtedy, ak potrebujeme dosiahnuť či získať niečo nové - nové nápady, novú prácu alebo nové zdroje. Vtedy zistíme, že sme sociálne limitovaní a poznáme len ľudí, ktorí sú nám podobní.

 

Aj slabé sociálne väzby sú dôležité

Sociológ Mark Granovetter publikoval známu štúdiu Sila slabých sociálnych spojení. Pýtal sa ľudí, ako získali svoju prácu. Zistil, že väčšina ľudí nezískala prácu cez ich silné sociálne väzby, ako napríklad rodina či najlepší priatelia, ale cez tie slabšie, napríklad ľudí, ktorých práve stretli. A práve vaše slabé sociálne väzby, ľudia, ktorých ste náhodne stretli, môžu byť vašou vstupenkou do úplne nového sociálneho sveta, cesta k novej práci, partnerovi či inej zaujímavej príležitosti. Napriek tomu ich však málokto z nás využíva. Zostávame často príliš blízko domova a v zajatí svojho komfortu.

 

Ako rozšíriť svoje sociálne svety?

Prvou stratégiou je nájsť a vyfiltrovať svojich priateľov. Zmapujte si svoje každodenné kroky. Pravdepodobne zistíte, že každý deň robíte úplne to isté. Chodíte do práce či do školy, po tých istých schodoch, do tej istej posilňovne, tým istým autobusom. Je to efektívne, predvídateľné, ale stretávate stále len tých istých ľudí. Skúste robiť malé zmeny, napríklad choďte po schodoch namiesto použitia výťahu v práci a stretnete úplne nových ľudí. Problém však nie je len v predvídateľnosti krokov, ale aj v tom, ako veci okolo seba filtrujeme. Už v prvej minúte po prvom pohľade na nového človeka vidíme, či nám príde zaujímavý, alebo nie. A robíme to automaticky.  Pokúste sa bojovať so svojimi vlastnými predsudkami a zábranami. Uvidíte tak veci, ktoré vidieť nechcete, spojíte sa s ľuďmi, s ktorými sa spojiť nechcete, a rozšírite si svoje sociálne konexie. Tanya sa ako profesorka na univerzite snaží pravidelne presúvať svojich žiakov po triede, núti ich pracovať s rozdielnymi ľuďmi a spoznávať nových ľudí.

Čo robí miesta na socializovanie také špeciálne je to, že si vlastne nemôžete vybrať. Nikdy dopredu neviete, koho tam stretnete. Paradoxom tejto náhodnosti je, že si vyžaduje určité plánovanie dopredu. Na jednej univerzite, kde Tanya pracovala, bola miestnosť pre poštu na každom jednom poschodí. Avšak ľudia, ktorí sa tam stretávali, boli vždy z toho istého poschodia. Na inej univerzite bola univerzálna miestnosť pre poštu, kde sa stretávali všetci. Aj takáto malá zmena dokáže robiť veľké divy.

 

Bojujte so svojimi zábranami!

Ľudia robia rôzne veci, aby sa socializovali. Chodia behať do parku alebo si kúpia psa, skúšajú nové športy a koníčky. Avšak ako bojovať so svojimi zábranami?

Je nutné poraziť svoju vlastnú pohodlnosť, zaužívané zvyky a skúšať aj menej efektívne riešenia. Vtedy začneme vyhľadávať nové sociálne kontakty a vytvárať náhodnosť v tom, koho stretneme. Niekedy je náš nedostatok socializácie spôsobený aj našou vlastnou vinou. Nemáme dosť odvahy pri nadväzovaní kontaktov. Môžu za to aj veci, ktoré sa dejú v našom každodennom živote. Nie vždy je dokonalá situácia a určité životné obdobia dokážu byť obzvlášť náročné. To posledné, čo chceme robiť, keď sa nám rúca svet, je socializovať sa a spoznávať nových ľudí. Tanya sa vďaka zlej osobnej skúsenosti rozhodla tieto situácie skúmať.

 

Čo by ste robili, keby sa celá vaša sociálna sieť zrazu rozpadla?

So svojím tímom sa pozrela, ako sa správajú ľudia v dvoch rôznych situáciách s rôznym ekonomickým statusom.

V prvej situácii bolo všetko normálne a ľudia sa cítili pohodlne. Ľudia s nižším socioekonomickým statusom boli v takejto situácii odvážnejší pri tvorbe sociálnych konexií, premýšľali viac o ostatných a menej sa obmedzovali pri tvorbe nových kontaktov. Premýšľali viac o iných ľuďoch ako ľudia s vyšším socioekonomickým statusom.

V druhej situácii ľudia stratili prácu a aj ich sociálne svety sa úplne zmenili. Ľudia s nižším statusom sa v takejto chvíli viac uzatvorili, no ľudia s vyšším statusom sa začali viac socializovať a premýšľať o ostatných.

My sami si vytvárame svoje sociálne siete a uzatvárame sa pred svetom, keď život nejde podľa našich predstáv. Ako je možné toto prekonať?

Existuje jednoduchá stratégia. Pozrite si svoj zoznam priateľov na Facebooku a LinkedIne, aby ste si pripomenuli ľudí, ktorí tu sú pre vás, aj keď vám ako prví na myseľ neprídu. Už len premýšľanie o osobných hodnotách vám prinesie určitú silu. Keď veríte sami sebe, dokážete lepšie prijať radu od ľudí.

 

Aj jazyk je dôležitý

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aký jazyk používate, keď niekoho žiadate o láskavosť? Ľudská tendencia je metaforicky používať ekonomický jazyk, jazyk obchodu. Avšak o ľudských vzťahoch by sme mali premýšľať inak. Keď sa pozriete na slová ako "ďakujem" a "prosím" aj v iných jazykoch, sú rozdielne. V románskych jazykoch je slovo "ďakujem" takmer ako božie slovo, nie je k nemu pripísaná žiadna transakcia. Existuje však viacero spôsobov, ako poďakovať či poprosiť.