Výchova dieťaťa je náročná a často pripomína jazdu na bobovej dráhe. Má svoje svetlé aj tmavé momenty. Nie vždy je to prechádzka ružovou záhradou ako by sa pred narodením detí mohlo zdať. Niektoré obdobia môžu byť dokonca obdobím dlhodobej frustrácie, s ktorým si rodičia nevedia vždy poradiť.
Konflikty s deťmi pritom vznikajú často z úplných maličkostí. Napr. či si dieťa môže dať džús teraz alebo až neskôr. Problém je, samozrejme, v tom, že dieťa ho chce teraz, ale aj neskôr. Nezáleží na tom, kto má pravdu, pretože vo vypätých situáciách si to len ťažko vydiskutujete. V tom momente emocionálneho vypätia nemá ani zmysel uvažovať a rozčuľovať sa nad iracionalitou detského správania. Záleží len na tom, aby ste boli pri svojich deťoch, keď je to potrebné, aby ste im pomohli zvládnuť ich emócie a opäť sa cítiť v bezpečí. V takýchto situáciách, najmä ak je rodič unavený, nie je ľahké byť empatický a trpezlivý. Napriek tomu, že empatia je základom rodičovstva, a je kľúčová pre emočný rozvoj dieťaťa, nie je to vždy pre rodičov jednoduché ju v bežných dňoch aj skutočne prejavovať.
Prečo je také ťažké byť empatickým rodičom?
Rodičia sa cítia vyčerpaní, a vtedy je extrémne ťažké pochopiť dieťa či dospelého. Najmä pokiaľ kvôli deťom dobre nespíte, alebo ste celú noc hore. Pod tlakom veľkej únavy je ovládať sa ťažké.
Rodičia sa cítia prevalcovaní stresom. Rodičia majú množstvo problémov. Tými najčastejšími strašiakmi dospelých ľudí sú vzťahy, finančné ťažkosti, práca i neustály časový stres. Často stačí jeden z nich na to, aby mal toho človek dosť, avšak keď sa spoja viaceré z nich, je ťažké vidieť čokoľvek, čo sa netýka priamo vás.
Rodičia sú často vystavení lavíne hnevu a keď majú pocit, že sa musia zachrániť a nenechať sa prevalcovať, len ťažko sa hľadá empatia pre druhých.
Rodičia sa cítia akoby boli v pasci a je nemožné dostať sa z nej preč. Je mnoho rodičov, ktorí sú denne bez prestávky s dieťaťom a zažili pocit, že by najradšej vyšli von z dverí, nadýchli sa a už sa nikdy nevrátili späť.
Rodičia sa chcú vyhnúť pocitom ostatných. Aj keď rodičia niekedy vedia, čo ostatní okolo nich cítia, vrátane ich detí, sú momenty, kedy sú tak preťažení, že ich pocity nechcú cítiť ani chápať.
Rodičia sa cítia otrávene a netrpezlivo, chýbajú im tie správne vedomosti a schopnosti. Pokiaľ niekto nevie, čo robiť, keď pozná pocity druhého človeka, empatia môže byť úplne zbytočná. Rodičia by mali byť schopní spracovať pocity a naučiť sa na ne vhodne reagovať.
Čo môžu rodičia robiť, aby chápali svoje deti aj vo vypätých situáciách?
Ak sa chce človek chce napojiť na emócie druhých, je dôležité, aby sa vedel zbaviť svojich vlastných emócií, spúšťačov a obáv. Je potrebné všetko vypustiť z hlavy a začať s čistým štítom. Kričiace dieťa, ktoré je prevalcované jeho vlastnými emóciami, nepotrebuje dospelého, ktorý nezvláda svoje vlastné emócie. Potrebuje dospelého, s ktorým sa cíti dobre a bezpečne. Dospelého, ktorý otvorí svoju náruč a bude tam, až pokým krik neutíchne.
Ak dieťa nemá kontrolu nad svojimi emóciami, a rodič ju začína strácať tiež, je dôležité pamätať si, že vy a dieťa stojíte na opačných stranách toho istého problému, avšak vy, na rozdiel od svojho dieťaťa, dokážete tento problém aj efektívne zvládnuť. Nasledujúce tipy vám pri tom môžu pomôcť:
1. Vy udávate situácii smer
Používajte zakaždým tú istú mantru. Pamätajte si, že keď dieťa vyvádza, nie je čas na to, aby ste sa ľutovali. Nedeje sa to kvôli vám, je to kvôli dieťaťu. Akonáhle sa pozriete dieťaťu do očí a začnete sa s ním rozprávať, existujete len vy, vaše dieťa a vaše spojenie. To, ako budete reagovať na negatívne emócie detí, rozhodne o ďalšom vývine situácie.
2. Prevezmite kontrolu nad rušným životom a vyčerpaním
Vytvorte si svoj vlastný priestor a rozvrh, ktorý obsahuje aspoň hodinku na odpočinok a zábavu. Nesnažte sa zaplniť si každú voľnú minútu vášho dňa, ani robiť to, čo nie je absolútne nevyhnutné pokiaľ na to nemáte čas. Nebuďte neustále zaneprázdnení. Ak sa nedokážete zastaviť, nutne sa tento váš zlozvyk musí niekde prejaviť. Možno ste to práve vy, kto nevedomky silné negatívne emócie v deťoch pravidelne vyvoláva.
3. Neberte si osobne problémy iných
Deti sa vám nesnažia ublížiť, ony len nedokážu zatiaľ vyjadriť a zvládnuť svoje emócie iným spôsobom.
4. Nenechajte sa viesť silnými emóciami, veďte ich vy
Tento proces si vyžaduje tréning. Naučte sa zastaviť, keď to je nevyhnutné, analyzovať vzniknutú situáciu, a potom identifikujte potreby dieťaťa. Možno tak nájdete opakujúce sa vzorce správania, ktoré vedú stále k neželanému koncu. Ak svoje reakcie v určitom bode zmeníte, aj výsledok môže byť odlišný.
Pokiaľ máte pocit, že je toho na vás stále priveľa, porozprávajte sa so svojimi rodičmi, partnerom, súrodencami či blízkymi priateľmi. Pravdepodobne si prešli alebo prechádzajú niečím podobným a možno vám dokážu tie.
