Úlohou učiteľa je podporiť dieťa počas najkritickejšieho obdobia jeho života, pomôcť mu vytvoriť si vlastnú identitu a vychovať z neho zodpovedného dospelého človeka. Tento proces učiteľovi uľahčí poznanie najdôležitejších a najkritickejších vývinových štádií dieťaťa.
Napriek tomu, že každé dieťa sa vyvíja inak, existujú určité vzorce vývinu, ktoré sa nájdu u každého dieťaťa. Škola je miestom, kde dieťa trávi najviac času, a preto je veľmi dôležité, aby učitelia tieto štádiá vývinu poznali a aplikovali ich aj pri vyučovacom procese. Tak dokážu učitelia znížiť množstvo konfliktov v triede, ale aj maximalizovať úspech žiaka v sociálnom živote a v akademickom prostredí. Žiaci si prechádzajú rôznymi štádiami, dôsledkom čoho sú aj rôzne prístupy voči učeniu.
Aké problémy môžu vzniknúť?
Ak učiteľ nerozumie jednotlivým štádiám vývinu detí, môžu v interakcii s ním vznikať rôzne problémy. Netrpia tým potom len deti, ale nevýhody pocíti aj sám učiteľ, ktorý sa často cíti nespokojne, frustrovane, a nemá vôbec chuť učiť. Príčinou problémov je, že učiteľ nevie, ako sa s triedou spojiť a jeho prístup voči deťom nefunguje. Učitelia, ktorý nedokážu prispôsobiť hodiny a svoj prístup k vývinu žiakov zistia, že nemajú reálny dosah na deti vo svojej triede. Daná situácia vyústi v nerovnováhu medzi učiteľom a žiakom, podkopáva autoritu učiteľa, a vytvára v triede chaotické prostredie.
Veľmi často máva učiteľ problém so zopár konkrétnymi deťmi. Väčšinou sú to tie, ktorí majú iné tempo vývoja ako zvyšok detí v triede. Ak učiteľ nepochopí, prečo je správanie týchto študentov iné ako správanie zvyšku triedy, môže si myslieť, že sa jedná o problémového študenta, aj keď to tak vôbec nemusí byť. Výsledok je však stále rovnaký- chaos v triede, ktorý neprospieva ani učiteľovi, ani žiakom.
Akým spôsobom môže učiteľ podporovať rozvoj detí?
Dospelí, ktorí sa nachádzajú v živote dieťaťa, by ho mali vedieť podporovať, lebo to sa môže odraziť u dieťaťa v mnohých oblastiach ako je jeho myslenie, úspech či emocionálna spokojnosť.
Myslenie študenta
Kľúčovým obdobím pre žiaka a učiteľa je prvý stupeň a začiatok druhého stupňa základnej školy, kedy sa dieťa učí myslieť, vylepšuje si matematické schopnosti a schopnosť čítania. Učitelia by sa mali sústrediť na vývin študenta v týchto oblastiach a venovať sa tomu, aby dieťa dokázalo uplatniť kritické myslenie v čítaní a matematike. Deti by mali chápať, ako sa im budú tieto schopnosti hodiť v neskoršom živote a ako ich môžu využiť aj mimo školy. V druhej fáze toho istého obdobia sa deti začínajú venovať vlastnej identite. Učiteľ by mal dovoliť, aby sa študenti v rámci štruktúrovaného prostredia venovali skúšaniu rôznych rolí. Pomôcť by mohlo zapojenie hier do učebných osnov a vysvetľovania učiva.
Úspech študenta
Dieťa by malo mať pocit, že je v triede úspešné. V prvej fáze sa dieťa potrebuje neustále uisťovať, že sa mu darí. Učiteľ môže tento pocit v deťoch upevniť malými cieľmi pre triedu ako celok, ale aj pre jednotlivcov, ako napríklad čitateľské súťaže. Úspech by mal byť vždy merateľný. V druhej fáze, keď je dieťa o niečo staršie, tak pre neho úspech prestáva byť až taký dôležitý. Nezáleží už na meraní úspechu, ale na tom, ako sa dieťa cíti, a kým sa cíti byť. Učiteľ by mal podporovať dieťa v skúšaní nových sociálnych rolí. Mal by vedieť vytvoriť prostredie, v ktorom sa dieťa bude cítiť pohodlne pri hľadaní samého seba s takou kontrolou, aby si dieťa nemohlo nijakým spôsobom ublížiť.
Sociálna a emocionálna spokojnosť
Obdobie dospievania je obdobím, kedy sa dieťaťu menia emócie z minúty na minútu. Čím je dieťa staršie, tým viac sú u neho tieto stavy viditeľné. Deti sa snažia zistiť kto sú, a každému zážitku pripisujú maximálnu dôležitosť. Rola učiteľa spočíva v stanovení hraníc, aby sa deti naučili sledovať pravidlá, viac spolupracovať s ostatnými a vedieť sa skamarátiť s ich rovesníkmi. Pre deti v staršom veku je nutné, aby vedeli, čo si môžu dovoliť k autorite učiteľa. Deti, ktoré sa naučia sledovať pravidlá, vytvárajú a menia svet, zatiaľ čo deti, ktoré sa napríklad nevedia skamarátiť, stávajú sa antisociálne.
Pozitívne prostredie
Najväčšou výzvu učiteľského povolania je nájdenie rovnováhy v triede napriek tomu, že deti sa neustále ako osobnosti vyvíjajú a menia. Napriek tomu, že deti si prechádzajú rovnakými štádiami, každé ich prežíva inak. Niektoré deti sa vyvíjajú pomalšie, iné rýchlejšie. Učitelia by mali myslieť na to, že by mali podporovať pozitívnu náladu v triede. Deti potrebujú štruktúrované prostredie, aby deti vedeli, čo ich čaká a správali sa s rešpektom voči učiteľovi, ale aj voči ich rovesníkom. Učiteľ by mal podporiť sociálne interakcie medzi deťmi a docieliť, aby sa deti cítili v triede bezpečne. Deti, ktoré sa cítia v triede podporované, pomáhajú následne učiteľovi vytvárať v triede pozitívne prostredie.
Rovnosť a rozmanitosť
Napriek tomu, že na Slovensku nie je veľa tried, kde sú deti viditeľne odlišné napríklad farbou pleti, tak či tak medzi deťmi existuje mnoho rozdielov. Deti vo vývine svojej identity môžu mať pocit, že nezapadajú do žiadnej normy, a úlohou učiteľa je zabrániť takýmto názorom tým, že triedu naučí akceptovať diverzitu. Učitelia, ktorí vedú svojich žiakov k rovnosti, dokážu vychovať otvorenejších ľudí. Podstatné je, aby deti videli prístup učiteľa, ktorý by mal myšlienku rovnosti podporovať každý deň. Môže do učebných osnov a školských hodín aplikovať rôzne životné štýly, kultúry, či netradičné spôsoby života. Nemal by vždy používať príklady z rovnakého uhla pohľadu, ale meniť pohlavia či rasy. V druhom štádiu vývoja sa deti snažia zistiť, kto sú prostredníctvom rebélie. Úlohou učiteľa v tomto štádiu je minimalizovať dopady ich vzdoru. Ak je rebélia nevinná a neškodná, učiteľ by mal posilniť rešpekt dieťaťa, čomu môže pomôcť s vývinom. Avšak nie všetci dokážu rebelovať nevinne. Pokiaľ má žiak sklony k deštruktívnemu správaniu, učiteľ by mu mal zabrániť, rovnako aj jeho ďalšiemu vzniku. Je dôležité, aby dieťa v takomto veku dokázalo vnútorne dospieť.
