Videohry v súčasnosti tvoria bežnú súčasť života mnohých detí. Často sú odsudzované, pretože obsahujú veľa násilia, môžu vyvolať závislosť. Ak videohry náhodou hrajú aj dospelí ľudia, zvykneme ich vnímať ako nedospelých. Výnimkou sú niektoré hry, ktoré majú náučný charakter a venujú sa témam zdravia, či už fyzického, alebo mentálneho. Koniec koncov, predsa len existuje veľmi veľa druhov hier. Avšak videohry toho obsahujú omnoho viac a môžu dieťa naučiť mnohým vlastnostiam, ktoré sú prospešné a dieťa môže vďaka nim byť úspešnejšie v neskoršom živote. Konfliktné názory o prospešnosti videohier viedli k tomu, že sa skupina psychológov rozhodla realizovať štúdiu, v ktorej sa venovala benefitom hier. Aké vlastnosti a schopnosti teda videohry rozvíjajú?
1) Trpezlivosť a vytrvalosť
Prvé videohry boli zamerané na vytrvalosť. Napríklad taký Tetris nútil hráča robiť to isté stále dookola a cieľom bolo dostať sa čo najďalej. Dokonca aj hry, kde sa hráč postupne vyvíjal počas jednotlivých levelov nútili hráča robiť stále to isté dokola. Hry v súčasnosti sa v podstate nelíšia. Mnohé z nich vyžadujú prechádzanie tých istých levelov stále dokola, pokým ich hráč neprejde úspešne. Vytrvalosť a trpezlivosť sú bez pochýb jednou s najužitočnejších vlastností nielen vo virtuálnej realite, ale aj v reálnom živote. Deti robia tie isté veci stále dokola. Či už sú to domáce úlohy, či upratovanie si izby. Avšak, pre mnohých hráčov je doslova utrpením, keď majú na niečo čakať, aj keď vedia že v konečnom dôsledku príde niečo omnoho lepšie.
2) Mentálna a kreatívna zdatnosť
Ľudský mozog sa potrebuje neustále vyvíjať a zlepšovať svoju funkcionalitu. Rôzne hry ponúkajú rôzne benefity a zlepšujú rôzne schopnosti. Niektoré zlepšujú schopnosti koncentrácie, či rýchlosť a kalkuláciu. Iné hry zase zlepšujú koordináciu pohybov, periférne videnie či ostrosť zraku. Ďalšie hry zase zlepšujú schopnosť logickej dedukcie či rozoznávanie tvarov, ako napríklad už spomenutý Tetris.
3) Kognitívne schopnosti
Napriek tomu, že vo svete sa stále verí viac škodlivosti videohier, nemusia nutne deťom škodiť, ak je im venovaný primeraný čas. Dokážu rozvíjať množstvo kognitívnych schopností. Napríklad akčné hry, ktoré sú často odsudzované ako násilie, dokážu zlepšiť schopnosť rýchleho reagovania. Hráči, hrajúci akčné hry dokážu tiež lepšie určiť lokalitu, majú lepšiu schopnosť odhadovania priestoru či posilnenú schopnosť mentálneho rotovania. V porovnaní s kurzami na školách, ktoré sa zameriavajú na posilnenie tých istých schopností, schopnosti získané hraním hier dokážu vydržať dlhšie a tiež sa rýchlejšie naučiť.
4) Strategické plánovanie a myslenie dopredu
Puzzle a strategické hry budú vždy in a nikdy nevyjdú z módy. A týmto sa nemyslia len klasické hry ako napríklad Sudoku či Bejeweled, ale aj omnoho komplexnejšie hry ako napríklad Starcraft II či Dota II. Takéto hry taktiež stimulujú plánovanie a podporujú strategické myslenie. Avšak medzi takéto hry patria aj hry na mobil, nielen hry na počítač. Samozrejme, tie na počítači majú väčšinou omnoho dlhšiu životnosť. Schopnosť vedieť plánovať dopredu je veľmi cenná, nielen pri plánovaní si potenciálnej budúcej kariéry či letných prázdnin, ale aj pri bežných každodenných situáciách. Taktiež to pomáha tomu, že sa hráč pozerá na bežné situácie z viacerých uhlov pohľadu a zvažuje najlepšie možné východisko.
5) Schopnosť riešiť problémy
Viacerí akademici tvrdia, že hranie video hier je výborné na riešenie problémov. Ak sa v hre nachádzajú hádanky, či komplexnejšie hľadanie ciest, hráč je nútený využívať jeho analytické schopnosti. Taktiež sa v hrách nenachádzajú návody, ako riešiť problémy, čiže hráč musí na všetko prísť sám a rozhoduje sa na základe intuície a minulých zážitkov. Vďaka hraniu video hier mladá generácia najprv niečo skúša formou pokus-omyl a až potom hľadá návody. Na potvrdenie tejto teórie bolo vykonaných viacero štúdií zistilo sa, že hry s otvoreným koncom zlepšujú schopnosť riešiť problémy u hráčov a môžu dokonca viesť až k lepším známkam v škole.
6) Líderské schopnosti a socializácia
Napriek tomu, že mnohé hry sa zameriavajú čisto iba na hráča, čoraz viac hier sa dá hrať s viacerými hráčmi. Hry ponúkajú množstvo sociálnej interakcie. V minulosti, ak chceli hrať hráči spolu, museli byť pripojení na tú istú konzolu, avšak dnes môžu už komunikovať pomocou hlasu či video chatov. Aj tí najmenej sociálni hráči občas hrávajú s inými ľuďmi, čiže videohry zlepšujú sociálne schopnosti. Veľmi často je práve pri hraní v skupine ľudí vyžadované, aby bol jeden z nich lídrom a viedol celý tím. Úlohou lídra je potom mobilizovať ľudí, udržiavať motiváciu tímu a riešiť medziľudské konflikty. Mnoho z toho, čo sa hráči naučia počas hrania hier, sa dá aplikovať aj do reálneho života.
7) Motivácia
Dizajnéri hier dokázali svoje umenie posunúť na takú úroveň, že hry skutočne nahradili realitu. Dokážu hráčov udržať v hre a motivovaných, aj keď niekoľkokrát zlyhajú. Oslavujú, keď dosiahnu malé úspechy. Hráči dokážu zostať motivovaní po celú dobu hry. Deti často veria, že úspech v hre odráža ich inteligenciu a ovplyvňuje to, či budú v živote úspešné. Ak sú deti chválené za ich úspechy, veria, že ich inteligencia sa môže časom zmeniť. Videohry dokážu v deťoch vyvinúť túto teóriu, pretože deti dostávajú okamžitú spätnú väzbu, ktorá viedla k tomu, že majú motiváciu ďalej hrať.
8) Schopnosť empatie
V súčasnosti sú videohry povýšené na umenie. Zatiaľ čo pohľad na umenie je subjektívny, umenie má hlavne obsahovať emócie. A to novšie video hry obsahujú. Výrobcovia sa snažia zakomponovať do hier čoraz viac emócií, aby si človek vyvinul ku hre vzťah. Napriek tomu, že hry sa pokladali za niečo, z čoho hráči hlúpnu a ich emócie a hlavne schopnosť empatie sa vytrácajú niekam do neznáma, ukázalo sa, že moderné videohry robia to, čo knihy a filmy už dlhšiu dobu. Vytvárajú schopnosť sympatizovať s niekým a schopnosť empatie. Tieto vlastnosti sú do života jedny z najpotrebnejších, najmä preto, že emocionálna inteligencia sa považuje za rovnako dôležitejšiu, ak nie ešte dôležitejšiu, ako inteligencia celkovo.
9) Emocionálne schopnosti celkovo
Okrem schopnosti empatie a sympatií, videohry rozvíjajú emočné schopnosti celkovo. Hráči zažívajú celkový emočný vývoj, pretože hry ich oboznamujú s novým pocitmi, ako napríklad radosť, rast, bolesť, strata, či úzkosť. Hry hráčov taktiež stavajú do nových pozícií a zabezpečujú emočný vývoj.
