Pre veľa ľudí je manželstvo a rodina životným snom. A pre mnohých ľudí je tento zážitok pozitívny, hlavne ak majú manželstvo, ktoré ich obohacuje a vnútorne napĺňa. Avšak nie každý je v manželstve taký šťastný. Práve naopak, čoraz viac a viac ľudí je nešťastných v manželstve, rozvádzajú sa a radšej sa rozhodnú zostať sami či nájsť si nového partnera, než trpieť v nešťastnom manželstve. Stále je tiež dosť ľudí, ktorí sú v manželstve nešťastní a napriek tomu v ňom zostanú. Prečo je to tak?
Na pochopenie toho, prečo aj nešťastní ľudia zostávajú vo vzťahu, je nutné najprv chápať, ako vzťahy vlastne fungujú. Vzťahy sú riadené teóriou vzájomnej závislosti, ktorá bola vyvinutá sociálnymi psychológmi. Teória hovorí, že každý z partnerov vyhodnocuje osobné uspokojenie vo vzťahu spolu s tým, čo ho vzťah stojí a aké benefity mu ponúka. Pokiaľ benefity zavážia viac ako to, čo do vzťahu vkladá, človek je spokojný. Ak má váš partner veľa nárokov na váš čas, ale dáva vám veľa naspäť, tak ste vo vzťahu spokojní. Ak nežiada nič a dáva málo, aj tak môžete byť spokojní.
Pri analyzovaní vzťahov je nutné pamätať, že vzťahy nie sú hra s nulovým súčtom. Čiže dávame svojim partnerom to, čo potrebujú, výmenou za to, čo potrebujeme my, ale pre každého je to, čo dávame a potrebujeme je niečo iné. Pokiaľ je všetko správne, obidvaja dostanú viac, než dajú.
Podľa teórie vzájomnej závislosti, spokojnosť vo vzťahu vedie k záväzkom. Záväzky vznikajú za špecifických podmienok. Buď je to vtedy, ak obidvaja z partnerov už veľa investovali, čiže ich zväzok má určitú hodnotu, alebo nevidia žiadnu lepšiu alternatívu, než súčasný vzťah. V tom najlepšom prípade sú obidvaja vo vzťahu veľmi spokojní.
Spokojnosť vo vzťahu záleží od vnímania čistých prínosov, avšak čoraz dôležitejšia je aj úloha osobných štandardov. Väčšina ľudí chce, aby ich partneri boli ich spriaznené duše, milenci, najlepší kamaráti či starší bratia v jednom. V niektorých kultúrach je však manželstvo vnímané ako obchod a dohadujú ho rodičia, na základe ekonomických benefitov.
Páry v nešťastnom vzťahu v ňom možno zostali preto, lebo ich štandardy sú nízke. Spôsobené to môže byť rodičovskou výchovou či tým, že každý má iné vnímanie sociálnych štandardov. Ak je žena zvyknutá z detstva na urážky otca venované mame, príde jej normálne, že aj jej partner sa k nej správa podobne. Pokiaľ je muž z detstva naučený, že mama je tá, ktorá o všetkom rozhoduje, nebude mu prekážať, ak bude jeho manželka rovnaká. Najhorším prípadom je nízka sebaúcta, pretože v extrémnych prípadoch si môže jeden z partnerov dokonca myslieť, že si také správanie zaslúži.
Aj tie najlepšie vzťahy majú obdobia, kedy nie je všetko ružové. V živote jednoducho prídu udalosti, ktoré vyvolajú rôzne reakcie a môžu znižovať celkovú spokojnosť vo vzťahu. Podľa psychológa Leviho Bakera a jeho tímu výskumníkov spokojnosť nezáleží na jednej konkrétnej situácii, ale na celkovej očakávanej spokojnosti vo vzťahu v budúcnosti. Čiže celá spokojnosť sa zakladá len na odhade. Mnoho ľudí teda zostáva vo vzťahu aj keď nie sú šťastní, pretože očakávajú, že veci sa v budúcnosti podstatne zlepšia.
Súčasný level spokojnosti teda neznamená záväzok, ale len to, či existujú nejaké súčasné problémy vo vzťahu. Ak nie ste spokojní, mali by ste na vašom vzťahu viac popracovať namiesto toho, aby ste hľadali spôsob, ako odísť. Niekedy stačí len venovať tomu druhému viac času alebo vyhľadať terapiu na to, aby ste mali v budúcnosti šťastnejšie manželstvo.
Myšlienka, že záväzok je založený na očakávaní šťastia v budúcnosti, dáva zmysel. Koniec koncov, rozprávame o dlhodobých vzťahoch, kde je súčasťou dohody záväzok. Kamarátstvo s výhodami končí, keď výhody prestanú. Avšak, ak sa zaviažete v dlhodobom vzťahu, veríte tomu, že vo vašom vzťahu bude viac dobra než zla.
Keď vezmete do úvahy nielen vašu spokojnosť, ale aj očakávania, dokážete pochopiť aj to, prečo niektorí ľudia zostávajú v nešťastnom manželstve. Baker spolu s jeho tímom majú niekoľko vysvetlení:
- Ľudia opúšťajú nešťastné manželstvá, keď očakávajú, že sa ich vzťah nezlepší.
- Ľudia opúšťajú nešťastné manželstvá, keď vedia, že môžu nájsť niekde niekoho lepšieho.
- Ľudia zostávajú v nešťastnom manželstve, keď očakávajú zlepšenie vzťahu v dlhodobom horizonte.
- Ľudia zostávajú v nešťastnom manželstve, ak si myslia, že nenájdu nikde nikoho lepšieho, napríklad z dôvodu vyššieho veku či detí.
Pre mnohých ľudí je však lepšie žiť osamote, než sa znova hrnúť do ďalšieho vzťahu. Pre niekoho iného by zase život osamote bol horší ako smrť, pretože si už zvykli a nedokážu žiť sami. Napriek tomu, že v západnej kultúre si všetci túžia vziať svoju spriaznenú dušu, v skutočnosti je aj tak rozhodujúca ekonomika. Mnohé nešťastné páry spolu zostávajú kvôli deťom aj ak spávajú v oddelených izbách. Niektoré páry majú už od začiatku vzťahu vlastné bankové účty, práve z dôvodu potenciálneho rozvodu.
Ďalším z dôvodov, prečo spolu zostávajú aj nešťastné páry, je náboženstvo. Ak jeden z partnerov opustí toho druhého, ľudia v jeho náboženskej komunite na neho budú pozerať inak. Práve tento strach z odsúdenia, nepochopenia a nulovej podpory často zavážia pri rozhodovaní, či partnera opustiť, alebo zostať.
Keď si už ľudia uvedomia, že ich vzťah pravdepodobne nečaká šťastný koniec, začnú vyhodnocovať ich perspektívy do budúcnosti. Ak veria, že ešte stále majú vysoké šance nájsť niekoho dobrého, tak odídu. Tento fakt by mohol vysvetliť, prečo sa mladé páry tak často rozvádzajú. Avšak, ak ľudia nevidia ako potenciálnu možnosť odchod, rozhodnú sa zostať a vyťažiť čo najviac z danej situácie. Často sa teda manželia stávajú skôr spolubývajúcimi a dobrými kamarátmi. Niektorým to tak vyhovuje dokonca aj omnoho viac.
