Články: Pre študentov
O projekte

 

Vážne témy v škole - ako o nich s deťmi hovoriť?

Dominika Neprašová
Autor článku
Foto: Bigstock
Ani v škole by sme sa nemali vyhýbať témam, ktorými spoločnosť žije. / Foto: Bigstock

Byť učiteľom v 21. storočí je naozaj výzvou. Za posledné mesiace sa udiali mnohé dôležité udalosti, na ktoré reagoval celý svet. Je preto na mieste, aby na ne reagovali aj školy a učitelia vo svojich triedach. Deti majú otázky, chcú vedieť o svete za oknom čo najviac a najlepšie pravdu, bez pretvárky. A to môže byť naozaj výzva. Akým spôsobom teda môžu učitelia komunikovať so žiakmi o vážnych témach? Aké stratégie zvoliť? 

 

Deti sú zraniteľné

Áno, toto tvrdenie je nemenná pravda. Taktiež to ale neznamená, že sú hlúpe a nechcú vedieť o svete pravdu. Keď sa pozrieme už napríklad len na aktuálnu pandémiu, otázniky máme nielen my dospelí, aj aj deti. A to koľko! Deti sú zvedavé, deti sa pýtajú, deti chcú poznať odpovede. Ako rodičia a učitelia by sme mali vychovávať zvedavé a kriticky mysliace osobnosti už od útleho veku. Je nesmierne potrebné hovoriť s deťmi o témach ako je svetová pandémia či smrť nevinného novinára a treba sa k tomu postaviť. Je to určite náročné v tejto situácii, keď ako učitelia nie ste s deťmi v dennodennom osobnom kontakte a diskusie z očí do očí narúšajú obrazovky počítačov. No napriek tomu aj vážnejšie témy treba zaradiť do pravidelných rozhovorov s deťmi a neodkladať na neskôr. 

 

Americkí odborníci potvrdili, že napríklad vo Forest Grove, v Oregone, kde sa pýtali učiteľov v júni roku 2020, či diskutujú s deťmi o aktuálnych témach, iba  38% uviedlo, že tak urobilo. Až 32% učiteľov sa podobným témam vyhýbalo, lebo nevedeli, ako ich prakticky viesť a 31% učiteľov sa necítilo pripravených o nich hovoriť.

 

Žiaci potrebujú riešiť vážne témy

Je nevyhnutné, aby boli v školách otvárané aj vážne spoločenské témy, ako sú napríklad otázky rasy, vierovyznania, politiky či sociálnej nerovnosti a identifikácie. Je to potrebné jednak pre akademický rozvoj detí, ale najmä pre ich sociálny rozvoj. Potrebujeme vychovávať deti k rešpektu a tolerancii a v škole je ideálny priestor, ako tieto vlastnosti a postoje u detí budovať.

 

Ukazuje sa, že napríklad deti z chudobnejších rodín alebo iných etnických skupín sa pri otváraní podobných tém v škole cítia viac súčasťou spoločenstva. Majú pocit, že do školy patria a nie sú tam navyše. Pretože ak sa pred podobnými spoločenskými témami zatvárajú oči a sú tabuizované, na samotné deti, ktorých sa to týka, to môže mať zlý vplyv.    

 

Ako na to?

L. Brady (odbor psychológia University of Michigan), S. Fryberg (profesorka sociálnej diverzity na University of Michigan), H. Z. Markus (profesorka psychológie na Stanford university), C. Griffiths (doktorandka sociálnej psychológie na Stanford university). P. Rodriguez (riaditeľka školy v Oregone) a Lara M. Martínez (učiteľka a trénerka jazykového rozvoja v Cornelius) sa začali počas svojej praxe venovať otázke zdieľania citlivých tém so žiakmi v škole. Prišli s tým preto, lebo si uvedomovali potrebu učiteľov, že nevedia, ako na to. Navrhli preto stratégiu, ako tento problém riešiť.

 

Prvým problémom je nepripravenosť učiteľov, respektíve ich pocit, že sa pripravení necítia. Z diskusií autoriek s učiteľmi vyplynulo, že učitelia sa necítia pripravení na to, aby diskutovali so žiakmi o vážnych spoločenských témach. Jendak nevedeli, ako na to a jednak sa cítili málo pripravení a zorientovaní v téme. Čo môžu učitelia spraviť?

 

  • Pozrieť si všetky dostupné zdroje, ktoré sú k danej téme dostupné, aby sa aj k žiakom samotným dostávali rôzne pohľady na spoločenský problém.
  • Nemusíte mať odpovede od všetkých študentov na to, na čo sa pýtate a o čom chcete diskutovať, presvedčte sa možno len o tom, že počúvajú a vnímajú a neočakávajte vždy názor, možno ho žiaci ešte nemajú alebo nie sú pripravení ho zdieľať.
  • Pripraviť si vopred kroky, ako v diskusii pokračovať, ak sa napríklad zasekne. Buďte pripravení na viaceré scenáre.
  • Celkovo zaradiť diskusie na vážnejšie spoločenské témy do učebných osnov a dostávať sa k nim opakovane a pravidelne.

 

Ďalším bodom, ktorý môže byť priepasťou k tomu, prečo sa učitelia so žiakmi nebavia na dané témy je to, že niekedy nielen samotný učiteľ, ale ani sama trieda na to nie sú pripravení. Je preto potrebné vytvoriť v triede akceptujúce a rešpektujúce prostredie, aby sa tam každý cítil komfortne a nebál sa hovoriť o svojich názoroch, prípadne strachoch a obavách, ktoré sa mu pri témach objavujú. Nie každá trieda je totiž pripravená na to, aby tam diskusie na podobné témy prebiehali a preto je nesmierne dôležité, aby učitelia svoje triedy viedli aj týmto smerom. 

 

No a v poslednom bode autorky uvádzajú, že učitelia sa boja ísť do takýchto tém kvôli reakciám rodín študentov. Rodičia môžu byť buď naklonení tomu, aby sa v triedach rozprávalo aj o takto vážnych témach, alebo môžu byť naopak úplne proti. Niekedy sa totiž môžu témy dotýkať priamo ich domácnosti a fungovania a môže to byť príliš citlivé. Preto je dobré, ak učitelia:

 

  • budujú vzťahy aj s rodinami žiakov - prehlbujú tak vzájomné poznanie a tým dôveru,
  • vysvetľujú rodičom, napríklad na rodičovskom združení, prečo chcú podobné témy so žiakmi otvárať, čo je ich cieľom,
  • zapájajú do diskusií aj rodičov.

 

Autorka A. Moran uvádza konkrétne kroky, ako postupovať, keď sa učiteľ rozhodne otvoriť niektorú z vážnejších spoločenských tém počas vyučovania.

 

  1. Predstavte svoju tému. Spýtajte sa študentov, čo im ide v mysli, keď počujú ústredné slová nastolenej témy. Ak sa idete baviť napríklad o prisťahovalectve, opýtaje sa ich, čo to znamná, ako tomu rozumejú, čo si pod tým predstavujú a podobne. Zároveň sa ich opýtajte, čo to v nich vyvoláva, aké pocity. V tomto bode je na mieste požiadať ich, aby si predstavili, ako by mohlo vyzerať prostredie, kde by sa cítili bezpečne o tom rozprávať. Na základe toho pracuje s vašou triedou tak, aby to tam bolo možné a diskusia prebehla komfortne pre všetkých zúčastnených.
     
  2. Nechajte žiakov pracovať v skupinách na zadanej téme. Napríklad aby dali hlavy dokopy a priniesli čo najviac nápadov, čo ich k téme napadá. Ich názory, podnety, čokoľvek, čo sa s témou spája. Taktiež môžu ako skupina zapracovať na tom, aby diskusia prebehla pokojne a navrhnúť, ako by to mohlo vyzerať.
     
  3. Na záver spojte skupiny, spíšte pokyny k tomu, ako o téme diskutovať, čo sa môže a čo nie a pustite sa spoločne do toho.

 

Nie je to jednoduché, ale je to veľmi dôležité a prospešné. Preto ako učitelia či rodičia musíme nájsť v sebe odvahu a pre naše deti/žiakov spraviť aj takýto krok do neznáma, no k vytúženému cieľu - vychovať deti empatické, rešpektujúce a tolerantné.

Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.